Slovensko navštívil už štvrtýkrát, počúva muziku z Telgártu a pri zmienke o kamarátoch lámanou slovenčinou sype z rukáva Stupava, Liptov, Pohorelá, Lysá Poľana, Banská Bystrica…
Jeho prastarý otec bol národne orientovaný spisovateľ, básnik a bojovník proti maďarizácii Jozef Pleteník Vysokohorský. Miloval Tatry a ostro vystupoval proti rakúsko-uhorskej nadvláde. Na znak nesúhlasu vyhodil v roku 1901 dynamitom do vzduchu sochu cisára Františka Jozefa na Gerlachovskom štíte v tom čase premenovanom na „Ferencz József Csúcs“.
„Moja rodina má skutočne veľmi zaujímavú históriu. Za zničenie sochy bol prastarý otec vtedajšou vládou uznaný vinným a označený za anarchistu, preto musel zo Slovenska utiecť do Ameriky. Nikdy sa už nevrátil,“ spomína päťdesiatštyriročný ochranár. V tom čase už mal Jozef Pleteník dcéru, Greggovu starú mamu, ktorá sa narodila ešte na Slovensku. Ako azyl si vybral Pennsylvániu, v ktorej žilo a ešte stále žije viacero Slovákov. Aj tu pokračoval vo svojej aktivite.
„Prastarý otec pomáhal v Amerike zakladať slovenskú ligu a tiež sa podieľal na vydávaní viacerých slovenských novín. Túžil sa vrátiť domov. Chcel spropagovať turistiku v Tatrách. Ale nemal šancu to spraviť. Preto sa teraz cítim tak, akoby som mu aj ja pomáhal zviditeľniť Tatry a Slovensko vo svete,“ vysvetlil. Slovensko považuje za nádhernú krajinu, i keď priznáva, že Američania o nej veľa nevedia. Tvrdí, že väčšina je presvedčená o existencii Československa. „Slovensko je maličké, ale nádherné. Navyše mi pripomína môj domov Idaho, odkiaľ pochádzam. Aj to je dôvod, prečo ma baví riešiť u vás tému medveďov.“
Ako malý skaut zistil, že ho mimoriadne zaujíma príroda a jej ochrana. Dnes je uznávaným expertom na medvede a ich správanie. V tomto smere sa snaží rozširovať povedomie aj u nás. Okrem účasti na filmovom festivale Ekotopfilm, ktorý sa skončil včera, za posledných päť rokov absolvoval po Slovensku viacero prednášok, spolupracuje so slovenskými odborníkmi a ekológmi. Podieľal sa tiež na zavedení kontajnerov odolných voči medveďom. Doma v Amerike sa okrem ochranárskej činnosti venuje aj vzdelávaniu a poradenstvu.
Aj vo svojom odbore a záľube v prírode vidí súvislosť so slovenskými predkami. „Pri pátraní po histórii mojej rodiny na Slovensku som zistil niečo aj o medveďoch, ktoré tu vtedy boli a ja sa im teraz venujem v Amerike. Istým spôsobom je to všetko ako kruh. Pradedo musel zo Slovenska ujsť a ja sa sem teraz vraciam.“
Našincom pomáha riešiť problém približovania sa medveďov k ľuďom a ich obydliam, najmä vyberanie odpadkových košov zvieratami. Je presvedčený, že ľudia a medvede môžu žiť bez problémov vo vzájomnej harmónii. „Bojíme sa ich, ale zároveň nás mimoriadne zaujímajú. Myslím, že aj u vás dostávajú deti často plyšových mackov. Nedávame bábätkám plyšových vlkov alebo godzily. Dostávajú svojich mackov. Ľudia majú veľký záujem o medvede,“ vysvetľuje Losinski.
Podmienkou bezproblémového a harmonického spolužitia je podľa neho rešpekt a rozumné správanie ľudí. Problémy vznikajú, keď ľudia narábajú s odpadom neuvážene alebo chcú medvede kŕmiť. Sú to totiž inteligentné zvieratá a vedia, že ľudia majú niečo, čo by mohli zjesť. Keď im niekto ponúkne ľahší prístup k potrave, využijú ho. „Niektorí tvrdia, že medveďov je priveľa. Ale keby bol na Slovensku len jediný medveď a ľudia budú s odpadkami zaobchádzať nerozvážne, stále budeme mať problém. Môžeme mať stovky medveďov, pokiaľ sa ľudia naučia starať aj o odpad, nevzniknú žiadne problémy.“
Sám vedie prednášky a snaží sa šíriť informácie v Amerike i na Slovensku. Problémové správanie medveďov podľa neho možno zmeniť práve „výchovou“ ľudí k zodpovednosti. „Jediná časť tela, ktorú máme silnejšiu ako medvede, je mozog. Medveď je vyšší a väčší, ale my sa vieme učiť a môžeme sa zmeniť. Ľudia môžu byť rozumnejší, a nielen vo vzťahu k medveďom. Môžu tiež prestať znečisťovať lesy a vodu,“ uzavrel.
Pracovná návšteva Slovenska bola pre neho príliš krátka, a preto už teraz plánuje skutočnú dovolenku u nás. Samozrejme, navštívi aj Tatry a miestnych odborníkov na medvede.