Hrdinka mala prezývku Malý de Gaulle

, 03.06.2015 06:00

Keď bola 14-ročná školáčka, dostala Mein Kampf ako povinné čítanie. Nie od učiteľa. Knihu jej prikázal čítať otec, aby pochopila, aká hrozba visí vo vzduchu. Bolo to v čase, keď Adolf Hitler vládol v Nemecku druhý rok. Ona žila vo Francúzsku, kde sa narodila v roku 1920.

Geneviève de Gaulle-Anthoniozová na fotke zo...
Geneviève de Gaulle-Anthoniozová na fotke zo 17. októbra 1997 v Paríži. Autor: SITA/AP, Michel Buffard

Dievčina, ktorá sa zoznámila s ideami nacistického rasizmu, potom ako mladá žena zažila na vlastnej koži peklo, ktoré rozpútala hitlerovská ríša. Volala sa Genèvieve de Gaulle-Anthoniozová. Pred vypuknutím vojny krásna študentka, ktorá sa v nemeckom zajatí zmenila na zúboženú väzenkyňu; na konci vojny vážila sotva 40 kilogramov.

Zomrela v roku 2002, pochovali ju v malej obci Bossey po boku zosnulého manžela, ale konečné miesto posledného odpočinku jej našli minulý týždeň. Rakvu uložili v parížskom Panteóne, kde v kryptách ležia najslávnejší francúzski dejatelia. De Gaulle-Anthoniozová sa stala štvrtou ženou, ktorej pamiatku si takto uctili.

Pohlcovaná ohňom

Francúzsko kapitulovalo v júni 1940, pričom Paríž padol bez boja. Devätnásťročná študentka histórie mala okamžite jasno v hlave. „Nedokázala som prijať reč porážky. Videla som totálnu prehru. Nemohla som s tým súhlasiť. Cítila som sa, ako keby ma pohlcoval oheň. Vnútorne som sa rozhodla pre odpor, keď som počúvala rozhlasový prejav maršala Pétaina,“ napísala de Gaulle-Anthoniozová v knihe spomienok, ako vnímala správu, že jej vlasť sa vzdala Hitlerovi.

Neter slávneho generála Charlesa de Gaulla sa zapojila do odboja. „Geneviève niesla svoje meno ako zástavu pred francúzskym kolaborantským režimom, ktorý ju zatkol v auguste 1943,“ zdôraznil historik Frédérique Neau-Dufour v rozhovore pre denník Le Figaro.

Toto storočie poznalo dve totality – nacistickú a komunistickú. Tretia totalita je na ceste, je o peniazoch.
Geneviève de Gaulle-Anthoniozová v rozhovore pre časopis Le Point v roku 1998

Nebojácna mladá žena začala takpovediac jednoduchý odpor proti okupantom. Strhávala nacistické plagáty a emblémy s hákovým krížom. Keď už odboj nadobudol organizovanú podobu, písala a aj roznášala letáky. Zároveň ako spojka sprostredkúvala cenné informácie. Niekto ju však prezradil a v lete 1943 sa chytila do pasce, keď prišla do parížskeho kníhkupectva, kde mala prevziať tajné odkazy.

Previezli ju do väzenia vo Fresnes a v januári 1944 deportovali do koncentračného tábora Ravensbrück. „Odvliekli nás tisíc žien. Mladé, staré, komunistky, anarchistky, monarchistky. Mali sme jedno spoločné v určitej chvíli života – odmietli sme to, čo je neprijateľné. Neboli sme tam ako vojnové hrdinky. Poprosím používať výraz členky odboja,“ poznamenala v knihe s názvom Prejazd nocou.

Peklo v koncentráku

Železničný transport v otrasných podmienkach do nacistického tábora trval tri dni. Keď doň mladá odbojárka nastupovala, pred prízrakom zla zažila nádherné gesto. „Esesáci vyvolali jej meno, aby išla do vagóna. V tej chvíli zaznel silný potlesk,“ uviedli noviny Le Monde, keď poukázali na reakciu spoluväzenkýň, ktoré zistili, že je medzi nimi statočná neter slávneho generála. „Pre deportované som bola jeho miniatúrou,“ hovorievala. Kým nacisti jej vytetovali na ruku číslo 27372, ostatné ženy ju úctivo prezývali Malý de Gaulle.

V Ravensbrücku nastali dlhé mesiace utrpenia. Vlastného a aj pri pohľade na iné väzenkyne. Za prehrešky hrozilo zastrelenie alebo roztrhanie psami. Ženu, ktorá si trúfla v práčovni, kde drela pre esesákov, oprať zopár svojich vecí, dobili. Na opačnej strane zažila časté príklady ľudskosti. „Stávalo sa, že hladná väzenkyňa sa podelila o skromnú stravu s vyhladovanejšou ženou,“ napísala.

Koncom augusta 1944 sa dozvedela radostnú správu od novej väzenkyne. „Jedna deportovaná československá žena jej oznámila, že de Gaulle sa objavil na Elyzejských poliach,“ pripomenul Le Monde. Bola to informácia o oslobodení Paríža.

V tom čase nacisti už vedeli, že začína byť s nimi zle. Na východe ustupovali pred Červenou armádou a zo západu ich vytláčali Spojenci, ktorí sa v júni 1944 vylodili v Normandii. Heinrich Himmler, šéf Gestapa, vydal rozkaz, aby neter de Gaulla premiestnili do krytu v Ravensbrücku.

Predpokladal, že ak sa bude schyľovať k najhoršiemu, pri nadviazaní kontaktu so Spojencami by sa stala príbuzná generála cennou osobou na výmenu. K tomu však už nedošlo. Geneviève sa nakoniec dočkala oslobodenia v apríli 1945, keď do Ravensbrücku vkročili sovietski vojaci.

Šľachetnosť po vojne

Mladá Geneviève de Gaulle-Anthoniozová.
Mladá Geneviève de Gaulle-Anthoniozová. Autor: Archív

Dievča, ktoré začalo so štúdiom dejín, sa stalo ženou, ktorá pomáhala prepisovať francúzske dejiny v sociálnej oblasti. Výrazne sa dlhodobo podieľala na kampani za práva chudobných, angažovala sa aj proti negramotnosti.

Desať rokov viedla zápas za prijatie zákona v prospech ľudí žijúcich v chudobe, ktorí sa fakticky ocitali vylúčení zo spoločnosti. V apríli 1997 prišla do parlamentu predniesť emotívny prejav: „Aké budú naše demokracie, ak kráčajú k horizontu roku 2000, nesúc si so sebou hlbokú chudobu? Je zahanbujúce, že Francúzsko a ďalšie západné demokracie ponechávajú najchudobnejších mimo demokracie, že sa obmedzujú na vývarovne.“ O rok neskôr sa dočkala plodov svojho snaženia. Návrh schválili.

De Gaulle-Anthoniozová zomrela vo veku 81 rokov (druhé meno mala po manželovi, splodila s ním štyri deti). Pred smrťou varovala, že ľudskosť môže byť potláčaná do úzadia nielen v časoch neslobody. „Toto storočie poznalo dve totality – nacistickú a komunistickú. Tretia totalita je na ceste, je o peniazoch,“ povedala pre časopis Le Point v roku 1998.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#koncentračný tábor #druhá svetová vojna
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku