Karadžičov život ovplyvnili srbské mýty aj rodinná história

Životnú púť Radovana Karadžiča nepochybne ovplyvnili jeho pôvod a nie veľmi ľahké detstvo. Bývalý prezident bosnianskych Srbov, ktorý v súčasnosti čelí v Haagu obvineniam zo zločinov proti ľudskosti alebo genocídy počas vojny v Bosne, sa 19. júna dožije 70 rokov.

18.06.2015 06:00
Radovan Karadžič, súd, Haag, Bosna a... Foto:
Radovan Karadžić počas svojej obhajoby pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu.
debata (42)

Karadžič pochádza z malej čiernohorskej dediny a údajne je tiež vzdialene spriaznený so slávnym srbským literátom Vukom Karadžičom. Aj Radovan sa pokúšal o literárnu dráhu.

Jeho básne sú však podľa kritikov prinajlepšom priemerné. Lepšie sa mu darilo ako psychiatrovi, lekárske vzdelanie získal na newyorskej Columbijskej univerzite. Z jeho praxe, ktorú vykonával najmä v Sarajeve, sa zachovali povesti o tom, ako občas svojím dobrozdaním pomohol niekomu odložiť nástup trestu. Karadžič ešte za čias Juhoslávie strávil vo väzení viac než rok. Dôvodom údajne boli machinácie, vďaka ktorým si spolu s Momčilom Krajišnikom postavili chaty nad Sarajevom.

Karadžičovi príbuzní však tvrdia niečo iné. Celá kauza bola podľa nich pomstou juhoslovanskej tajnej služby za to, že s ňou Radovan odmietol spolupracovať počas študijného pobytu v Amerike. Isté je, že po súde a väzení opustil Karadžič myšlienku na presťahovanie sa do Belehradu, s ktorou v polovici 80. rokov vážne koketoval. V metropole dokonca nejaký čas pracoval ako psychológ belehradského futbalového klubu Crvena Zvezda a práve vtedy sa spriatelil so spisovateľmi, čelnými predstaviteľmi srbského nacionalizmu.

Odmietol dráhu učiteľa

K nacionalizmu mal blízko odmalička, vyrástol totiž v prostredí plnom mýtov o veľkosti srbského národa. Jeho otec Vuko bojoval v radoch četníkov a po víťazstve Titových partizánov bol odsúdený na sedem a neskôr pätnásť rokov väzenia. Domov sa vrátil až v roku 1950, keď mal malý Radovan päť rokov. Väčšina prameňov sa zhoduje v tom, že Karadžić bol dobrým študentom a niet divu, že zatúžil po vyššom vzdelaní.

Nezamieril však, ako to bolo počiatkom 60. rokov u mladých Čiernohorcov obvyklé, do Belehradu, ale do Sarajeva. Otec pôvodne chcel, aby z neho bol stredoškolský učiteľ, túto dráhu však Radovan odmietol. „Čo z toho budem mať? Profesor možno kedysi niečo znamenal, ale dnes ich je všade plno,“ povedal vraj a zamieril na strednú zdravotnícku školu a odtiaľ na medicínu. „Vysoký, chudý, s dlhými vlasmi, v niečom mi pripomínal Dona Quijota. Najviac asi chôdzou a svojím obnoseným kabátom,“ povedal o Karadžičovi jeho vrstovník a druh z internátu, uznávaný básnik Rajko Petrov Nogo.

Dostal sa do vyššej spoločnosti a do politiky

Ani na medicíne Radovan Karadžič, držiac sa poučky „správny Čiernohorec má byť buď básnik alebo zbojník“, nezabudol na umenie. „Bol zapáleným študentom medicíny i literatúry“, spomínal jeho ďalší niekdajší priateľ. Počas štúdia sa Karadžič zoznámil aj so svojou budúcou ženou Ljiljanou, pochádzajúcou z prominentnej rodiny sarajevských Srbov. Ambiciózna žena ho podľa zlých jazykov v priebehu pár rokov postupne ovládla, aj vďaka nej sa však dostal do sarajevskej lepšej spoločnosti.

Tá na prelome 70. a 80. rokov etnický pôvod neriešila, a tak aj pravoslávny Radovan Karadžič pravidelne blahoželal svojim moslimským a chorvátskym priateľom k ich sviatkom. Situácia sa začala meniť koncom 80. rokov, keď sa Karadžič dal tiež na politiku. Svojej matke pritom kedysi povedal, že „človek by mal robiť čokoľvek čestné a poctivé, do politiky by sa však púšťať nemal“.

Fotografia s podobou Karadžiča, ktorú... Foto: SITA, AP
Karadžičovo zatknutie, Radovan Karadžič Fotografia s podobou Karadžiča, ktorú zverejnili na tlačovej konferencii v Belehrade po jeho zatknutí.

Niekdajší radový člen komunistickej strany pritom najprv uvažoval o zelených. „Horší než komunizmus je len nacionalizmus," tvrdil. Nakoniec však pod vplyvom spisovateľa a známeho propagátora myšlienky Veľkého Srbska Dobricu Ćosiča zakotvil v Srbskej demokratickej strane. Stál pri zrode Republiky srbskej, ktorú v rokoch 1992 až 1996 viedol. A už v októbri 1991 v bosnianskom parlamente vyhrážal, že pokiaľ Bosna vyhlási samostatnosť, bude to cesta do pekiel, na ktorej bude moslimský národ zničený. Karadžič najprv slúžil ako nástroj juhoslávskeho prezidenta Slobodana Miloševiča, nakoniec sa ale stal aj pre neho príťažou.

Po vydaní medzinárodného zatykača zmizol, pravdepodobne s pomocou srbských tajných služieb. Na úteku bol 12 rokov. Situácia sa zmenila až po nástupe prozápadnej belehradskej vlády. Radovana Karadžiča zatkli v júli 2008 a následne ho vydali haagskemu Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Ukázalo sa, že sa pred svojím zatknutím veľmi neskrýval a maskovaný dlhými vlasmi a mohutnou bradou sa úspešne vydával za doktora Dragana Dabiča, propagátora alternatívnej medicíny.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #Srbsko #Karadžič