Mont Blanc zdolal s pokorou a bielou palicou

„Keď sa ma pýtajú, čo robí môj brat, keď je nevidiaci, odpovedám: Všetko to, o čom by ste si mysleli, že nevidiaci človek nedokáže,“ hovorí Veronika Prágerová, ktorej brat Juraj (28) v roku 2012 zdolal najvyšší vrch Álp a celej západnej Európy Mont Blanc. Dnes pracuje ako čašník v reštaurácii Freshtaurant v bratislavskom Ružinove, okrem toho behá, bicykluje, lyžuje a napriek tme okolo žije naplno.

28.05.2016 10:00
Juraj Prager Foto:
Juraj Práger zdolal Mont Blanc, Elbrus či Gerlachovský štít.
debata (1)

Jeho život i výstup na Mont Blanc mapuje dokumentárny film Slepá dôvera. Pri silnom príbehu chlapca, ktorý v šiestich rokoch prekonal zápal zrakového nervu, postupne prestával vidieť a zostal prakticky úplne bez zraku, sa divák neubráni dojatiu. Keď však spoznáte mladého muža, ktorý rozpráva vtipy o nevidiacich a veselé príbehy zo života, má plány do budúcnosti, zistíte, že ľutovanie sa je to, čo si Juraj nepripúšťa. Je vďačný ľuďom okolo, že mu pomáhajú žiť život, na ktorý sa nemôže sťažovať.

Loziť po horách začal asi pred piatimi rokmi, keď s kamarátom Konštantínom „Kosťom“ Kocianom cestovali po Slovensku. Už mali za sebou bicyklovanie v tandeme, a vtedy sa rozhodli, že spolu vystúpia na Kriváň. Podarilo sa a koncom roka Kosťo prišiel s návrhom: „Čo keby sme šli na Mont Blanc?“ Pre Juraja, ale aj horského vodcu Zoltána Pála, ktorý ich sprevádzal, to bola veľká výzva. Chytili sa jej a film dokumentaristu Rastislava Hatiara zachytáva celú ich výpravu na vrchol Európy.

Juraj si dodnes pamätá, ako vo štvrtok 12. júla 2012, krátko pred ich odchodom na Mont Blanc, z tohto vrchu spadla lavína a večer zakázal rodičom pozerať správy. Aj jeho mama pripúšťa, že sa oňho nebála len preto, lebo jej nebolo celkom jasné, kam ide.

Počas výstupu bol priviazaný k svojim parťákom a pomáhal si bielou palicou. „Tiež som ich stále otravoval s tým, aby mi opisovali, kde práve sme a čo vidia. Raz mi Zoltán Pál predniesol takúto scenériu: „Pred nami sú dva oblaky, ktoré vyzerajú ako veľký a malý drak. A ten veľký ide tomu malému odhryznúť hlavu."

Vrchol nakoniec dosiahli 23. júla. „Chceli sme vyjsť už skôr, no bolo zlé počasie. V čom som ja až taký problém nevidel, ale chlapi hej,“ vtipkuje Juraj. Podľa neho je veľmi nevhodné povedať, že pokorili Mont Blanc. „Nešiel som ho pokoriť. Pokorne som išiel ja.“ Keď sa im podarilo vystúpiť hore, radosť bola zmiernená únavou a spomienkami na zlé momenty výstupu. Juraj zúfalo vykríkol: „Už nikdy viac!“

Juraj pracuje ako čašník v reštaurácii. Foto: Robert Hüttner, Pravda
Juraj Prager Juraj pracuje ako čašník v reštaurácii.

Tento pocit netrval dlho. S Kosťom si čoskoro povedali, že by sa patrilo zdolať aj najvyšší vrch Slovenska Gerlachovský štít. Opäť im pomáhal Zoltán Pál a Juraj hovorí, že si na vrchole najviac užil to, že nefúkal žiadny vietor. Nezabúda zažartovať: „Bola hmla, takže chlapci mali viditeľnosť asi ako ja.“ O rok neskôr sa vydali aj na 5 642 metrový Elbrus, najvyšší vrch pohoria Kaukaz.

Ak by sme mali charakterizovať Juraja Prágera, môžeme o ňom povedať, že je horolezec, športovec, cyklista, vyštudovaný teológ, bývalý učiteľ, momentálne čašník a najmä veselá kopa. Najviac si užíva, keď je vo Freshtaurant frmol: „Som oveľa radšej, keď nestíham, ako keď je všetko hotové.“ Za dva mesiace pripravil vyše tisíc káv a v reštaurácii sa orientuje podľa hmatu. Celé jej zariadenie má rozvrhnuté v hlave.

Je šťastne ženatý a pripomenul, že predtým bol najlepším nástrojom na balenie báb jeho vodiaci pes – čierny labrador Arkus. „Veru neviem, ako mu teraz vysvetliť, že už nemá baliť,“ hovorí so smiechom.

Dokumentárny film Slepá dôvera získal cenu na Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade v kategórii inšpiratívny príbeh človeka. A naozaj. Príbeh Juraja Prágera dokazuje, že keď človek veľmi chce, dokáže všetko. Že sny si treba plniť. Alebo slovami Zoltána Pála: „My sme nejakým spôsobom dokázali, že všetko je možné.“

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #nevidiaci #hendikep #Mont Blanc