Hotelierka z Luhačovíc: Alexandria ma stála veľa sĺz

Keď sa dozvedela, že má rozbehnúť ďalší štvorhviezdičkový hotel, vyplakala potoky slanej vody. Vo chvíli, keď mala konečne pocit, že sa nachádza v "zabehnutom režime", dostala za úlohu začať všetko od začiatku. "Nebol tu jediný zamestnanec ani lyžica," spomína šarmantná hotelierka z moravských Luhačovíc Miloslava Fialová na obdobie spred šiestich rokov.

13.06.2016 10:00
debata
Miloslava Fialová Foto: Archív hotela
riaditeľka, Miloslava Fialová, hotel Alexandria, hotelierka Miloslava Fialová

Vyzerá ako dáma z najvyšších kruhov, keď podáva ruku prichádzajúcim hosťom v historickom nočnom klube svojho hotela, zariadenom v štýle 30. rokov s fotografiami filmových hviezd. Pôsobí nóbl, keď si pripíja šampanským vo francúzskej reštaurácii hotela s veľkými arkádovými oknami, lustrami z minulého storočia a so stĺpom zo zeleného kararského mramoru. Čašníci tu obsluhujú v smokingu a bielych rukavičkách, ako za prvej republiky, a používa sa aj staré hotelové striebro. Potom ju zažijete, ako sa vie odviazať počas zábavy v nočnom klube, tancovať s mladými do rána a maškrtne vyjedať z igelitového vrecúška odrezky pečiva, ktoré by v kuchyni inak museli zahodiť.

Míla Fialová, riaditeľka historického kultového hotela Alexandria na luhačovickej hlavnej triede, bola kultúrnou referentkou, päť rokov ženou na materskej, recepčnou i vedúcou v rôznych inštitúciách luhačovických kúpeľov. Šéfovala dokonca aj kúpeľnej cukrárni, hoci sladkosti neznáša a zastrájala sa, že tam budú musieť predávať klobásy! Popritom stačila vyštudovať aj Vysokú hotelovú školu v Prahe a bola promovaná v tom istom roku ako jej mladší syn. Nepôsobí ako tvrdá manažérka, nákazlivo sa smeje, často šokuje svojou úprimnosťou a je predovšetkým – dámou.

Pre Nemcov polievka s červami

„Moja nová kariérna dráha sa začala v nádhernom hoteli s najlepšie vybavenou reštauráciou, množstvom strieborného inventára a príborov. Všetko sklo bolo z krásneho, ručne brúseného krištáľu. Každý kus zariadenia mal znak veľkého písmena A s korunkou – čiže Áčka, ako sme hotel dôverne nazývali. Meno Alexandria bolo odvodené od krstného mena majiteľa hotela Alexandra Lozovského, hoci v skutočnosti tento hotel dostala jeho manželka ako svadobný dar,“ píše o počiatkoch svojej kariéry Vincenc Jančařík, dnes 93-ročný pán, ktorý v luhačovickom hoteli Alexandria odpracoval ako čašník štvrťstoročie. O svojich zážitkoch napísal knihu s názvom „Svatební dar aneb 25 let v hotelu Alexandria“. Bodrý pán Jančařík v šesťdesiatom ôsmom emigroval aj s manželkou do Kanady, kde žije podnes. S terajšou riaditeľkou hotela Mílou Fialovou je v kontakte a píše jej krásne listy vyumelkovaným písmom „starej školy“.

Listy riaditeľke od Vinca Jančaříka Foto: Archív Miloslavy Fialovej
listy, dopisy, Miloslava Fialová Listy riaditeľke od Vinca Jančaříka

Na začiatku 2. svetovej vojny zažíval hotel zlaté časy. Interiér dokonca slúžil na nakrúcanie filmov, bývali tu slávni herci tej doby Oldřich Nový, Jaroslav Marvan, Adina Mandlová a podobne. Neskôr sa do hotela nasťahovali „nemeckí oficieri“. Jančařík spomína, ako raz šéfkuchár Machala priniesol vtedajšej riaditeľke hotela ako darček veľké vrecúško sušených hríbov. To bolo počas vojny veľkou vzácnosťou, lebo luhačovické lesy prehľadávali ako kobylky tisícčlenné skupiny Hitlerjugend, takže nájsť dubák rovnalo sa nálezu briliantového prsteňa. V deň štátneho sviatku sa v Alexandrii konala slávnostná hostina pre nemeckých hostí. Samozrejme, servírovala sa polievka zo vzácnych „vlastných hríbov“.

Keď Vinc Jančařík nadvihol pokrievku, takmer omdlel, pretože na hladine plávali červy. Čo teraz? Hostia za stolom netrpezlivo čakali na tú dobrotu. Za toto ich všetkých postrieľajú! Nestratil duchaprítomnosť, a keďže bol večer, tajným vypínačom rýchlo vypol elektrinu v celom hoteli. Polievku servírovali za milosrdného prítmia pri sviečkach. Nikto sa tomu nečudoval, lebo výpadky prúdu boli vtedy bežné. „Verím, že ich Boh všetkých ranil slepotou, lebo na každom tanieri po dojedení zostal veniec červíkov,“ spomínal neskôr, ako čo najrýchlejšie odpratával taniere, len čo niekto odložil lyžicu. Našťastie, ani neskôr nikomu nenapadlo opýtať sa, prečo bola do hotela prerušená dodávka elektriny, keď sa vtedy „nad ríšskym územím nenachádzali žiadne nepriateľské lietadlá“.

Krádež topánok, sabotáž i trapasy

„Pamätníkovi Vincencovi Jančaříkovi však počas vojny priháralo ešte niekoľkokrát,“ dodáva terajšia riaditeľka hotela Míla Fialová. „Napríklad keď Nemcom ktosi ukradol spred izieb topánky a vypočúvalo ho gestapo.“ Dôstojníci si ich totiž nechávali pred izbou, aby ich do rána chyžná vyčistila. Keby nešlo o život, aj by tí nemeckí dôstojníci v ponožkách počas raňajok v jedálni vzbudzovali úsmev. Našťastie podarilo sa promptne zo Zlína od Baťu zohnať nádherné nové jazdecké topánky. Nevinnú chyžnú našťastie nezastrelili, len vyhodili z práce. A Jančařík páchateľa vypátral až omnoho neskôr. Jeho čin nepovažoval za hrdinstvo, pretože všetkých vystavil obrovskému nebezpečenstvu. Jeho meno však diskrétne uchováva v tajnosti.

Zamestnanci hotela Alexandria pri jedle v roku... Foto: Archív hotela
hotel, jedlo, obed Zamestnanci hotela Alexandria pri jedle v roku 1942.

Za komunistickej éry hrozili zas iné nebezpečenstvá. Po bankete pre čínsku vládnu delegáciu vedúceho reštaurácie Jančaříka takmer obvinili zo sabotáže. Dlho nechápal, čo sa deje. Veď Číňania boli veľmi spokojní, nahlas pri jedení mliaskali a česká delegácia sa k nim bez dlhého rozmýšľania negustiózne pripojila. Napokon vyšlo najavo, že ide o lživé obvinenie, pretože nejaký čas pred incidentom odmietol podpísať prihlášku do komunistickej strany a následne sa stať riaditeľom hotela.

V 50. rokoch prišla do znárodneného hotela Alexandria na návštevu Marta Gottwaldová, manželka komunistického prezidenta Klementa Gottwalda. Tá hotel tak vychválila, že sa začala éra návštev vládnych ministrov a ich hostí z krajín „za železnou oponou“. Bol tam aj neskorší prezident Antonín Zápotocký, pre ktorého museli uzavrieť celý hotel a okná francúzskej reštaurácie v rámci bezpečnosti zatemniť ťažkými závesmi. Tajná služba sa tak bála, aby ho cez okná niekto nezastrelil, že jeho jedálenský stôl neprakticky umiestnili medzi dvere do dámskych záchodov a vchod do kuchyne.

Zápotockého obsluhoval jeho vlastný čašník, ktorý naňho s trasúcimi sa rukami takmer vylial horúcu polievku. Celá jeho návšteva bola jednoducho obrovské fiasko. To jeden z členov skupiny syna perzského šacha Rezá Pahlavího si horúcu kávu do lona v Alexandrii naozaj vylial. Keďže v rámci prevencie popálenia okamžite vyskočil aj z nohavíc, vzbudilo to obrovský výbuch smiechu. A keď sa Vincenc Jančařík zdvorilo opýtal, či si želá novú kávu, nešťastník s hrôzou opäť vyskočil spoza stola: „No, no coffee!“ Šach aj jeho delegácia sa váľali od smiechu.

Nenávidím výzvy!

Míla Fialová sa do Luhačovíc privydala. V luhačovických kúpeľoch prešla viacerými profesiami. „Milovala som prácu recepčnej, je to prvý kontakt s hosťom,“ usmieva sa pátrajúc v spomienkach. "Keď si ma zavolal riaditeľ kúpeľov, aby som z postu vedúcej recepcie nastúpila ako riaditeľka kúpeľného domu Bedřicha Smetanu, nechcela som to zobrať. Povedala som šéfovi, že dobrá vedúca recepcie je tisíckrát lepšia ako zlá riaditeľka a nerada by som robila niečo, čo neviem a nechcem. Ale on mi odpovedal, že pozná ľudí a vie, že ja to zvládnem. Čo som sa vtedy naplakala! Vždy keď som za ním prišla s výpoveďou, vyhodil ma zo svojej kancelárie. A tak to pokračovalo.

Jančařík na terase hotela. Foto: Archív hotela
Vincenc Jancarik, hotel, Alexandria Jančařík na terase hotela.

Neskôr som rozbiehala hotely Jestřábí a Jurkovičov dom, dokonca som šéfovala kúpeľnej cukrárni. V tom období som mala na starosti sedem kúpeľných objektov. A potom sa v roku 2008 začala rekonštrukcia starej budovy hotela Alexandria," odmlčí sa. „Predchádzajúce izby nemali ani kúpeľňu a budoval sa moderný štvorhviezdičkový hotel. Okrem rekonštrukcie historickej starej budovy postavenej v roku 1939 sa postavila aj moderná prístavba. Cieľom rekonštrukcie pôvodnej budovy však bolo zachovať prvorepublikovú noblesu a vysokú úroveň služieb.“

Keď si ju riaditeľ zavolal, že má opäť zanechať niečo, čo vypiplala, a začínať od piky, takmer ju to zlomilo. „Všetko, čo som vybudovala, ste mi zobrali a postavili ste ma doprostred púšte!“ ronila slzy. „To je pre teba výzva!“ oponoval jej šéf. „Nenávidím výzvy!“ Vedela, že to myslí dobre, ale myslela si, že už nenájde silu. Všetko zlé je v živote na niečo dobré a rozmýšľala nad tým, na čo môže byť ešte dobré toto. „Keď sme v roku 2010 otvorili, strašne ma bolel chrbát. Doslova som trpela. Bolo to tým, že mi niekto naložil čosi, čo som nevládala uniesť. Hrozila mi operácia chrbtice. Tak som si povedala, že buď idem do kúpeľov, alebo umriem. Do iných kúpeľov ako Luhačovíc, potrebovala som vypadnúť. Odišla som na tri týždne do Třebone a tam som svoj údel, túto svoju misiu, akosi mentálne prijala. Nikoho iného nemajú, musíš to zobrať. A viete, že ma všetko prestalo bolieť? Vrátila som sa naspäť ako zdravý človek. Všetko je totiž v hlave.“

Známa francúzska reštaurácia Foto: Archív hotela
reštaurácia, francúzska reštaurácia, hotel Alexandria Známa francúzska reštaurácia

Ohňostroj alebo flambovacia tragédia?

Komorné priestory nočného klubu majú atmosféru 30. rokov minulého storočia a vstup je len v spoločensky vhodnom odeve. Vo francúzskej reštaurácii vždy obsluhovali muži. Je aj snahou dodržať to, ale v poslednom období je nesmierne ťažké zohnať skvelých čašníkov. Obsluha tu však vždy má smoking, motýlika a biele rukavičky. V piatok a v sobotu sa tu hrá na starom pianíne, šambruje sa a flambuje, jednoducho, hostia môžu zažiť čosi, čo inde nevidia.

S flambovaním majú v hoteli Alexandria zážitok, ktorý by si určite neradi zopakovali. Súčasťou spomienok vedúceho francúzskej reštaurácie Vinca Jančaříka je návšteva najdôležitejšieho sovietskeho hosťa, ruského ministra Firjubina. Prišiel v čase, keď Alexandriu spoločne s niekoľkými ďalšími luxusnými hotelmi pridelili pod správu cestovnej kancelárie Čedok. Príkaz bol pripraviť banket pre 22 osôb, obsluhovalo desať čašníkov s Jančaříkom na čele priamo pri obrovitom Firjubinovi.

Všetko sa podarilo bez väčšieho „maléru“, no na druhý deň ráno sa raňajky začali pitím vodky. „Asi až po pätnástich pohárikoch sa ma opýtali, čo malé by som im odporučil na raňajky,“ spomína pamätník z kultového Áčka. Navrhol suflé, doniesli tú najväčšiu zapekaciu misu a pred flambovaním jedlo poliali decilitrom vodky. Lenže komusi sa zdalo, že na sovietskej delegácii akosi šetria, a tak tam bez vedomia čašníkov nalial celú „Stoličnuju“. Nič netušiaci čašník vstúpil s misou do reštaurácie, Vinc Jančařík suflé zapálil a v okamihu k stropu vyšľahol obrovský plameň.

Vincent Jančařík pri flambovaní Foto: Archív hotela
Vincent Jancarik, reštaurácia, flambovanie Vincent Jančařík pri flambovaní

Čašník začal nariekať, že mu horia ruky, ale obetavo prešiel s misou až na koniec reštaurácie, kde mu pod ňu vsunuli servírovací stolík presne vo chvíli, keď mu už vypadávala z ruky. Vincenc cez ňu rýchlo prehodil obrus, aby oheň uhasil, a potom neveriaco hľadel na čašníka, ktorému medzitým zhorelo obočie aj fúzy. Sovieti tejto flambovacej tragédii mohutne tlieskali a vykrikovali: „Bravo, bravo, charašó!“ Spálený nešťastník aj vedúci reštaurácie si s nadšeným ruským ministrom museli povinne dvakrát štrngnúť a vypiť do dna, pričom Firjubin netušil, že si priťukáva s človekom, ktorý odmietol vstúpiť do komunistickej strany. Pochvala, ako majú tento ohňostroj skvele nacvičený, ich neminula.

Zas na štart? Už nie

Dnes sa vo francúzskej reštaurácii flambujú najmä palacinky, pred očami hostí sa robí steak chateaubriand a podobne. Ohňostroj v rámci interiéru reštaurácie v programe nie je. Chodia sem hostia najmä zvonka, posedieť si, dobre sa najesť, zažiť „prvorepublikovú nóbl atmosféru“ – manžel pozve manželku alebo zástupca firmy svojho obchodného partnera. Hostia hotela prichádzajú najmä na krátke pobyty, pretože v kúpeľnom hoteli majú všetko pod jednou strechou. Niektorí sú tu doslova ako štamgasti aj po desiaty-, pätnástykrát. Tých, ktorí sa vrátia, je až 40 percent.

Najznámejší hotel v Luhačoviciach. Foto: Archív hotela
hotel Alexandria, večer, hotel Najznámejší hotel v Luhačoviciach.

Zvláštnou sortou sú Izraelčania, ktorí si zvykli chodiť do luhačovických kúpeľov. „Ale ja mám aj tak najradšej Čechov a Slovákov, náš naturel mi najviac vyhovuje,“ priznáva Míla Fialová. V jej rodine si už zvykli na to, že na Štedrý deň je celý deň v práci. Popoludní uvádza sviatočný koncert, večer je slávnostná večera s darčekmi. Stojí pri dverách a každému hosťovi podá ruku a zaželá krásne Vianoce. Podobne je to aj s inými sviatkami. „Už nemám malé deti, som babkou vnúčat a v rodine si zvykli, že na Štedrý deň k nám nikto nechodí na návštevu. Bol to pre mňa stres, pretože hostí a zamestnancov tu nemôžem nechať, musím ísť príkladom! Pracovníci hotela majú malý vianočný stromček v kuchyni, dávajú si tiež navzájom darčeky, musím tam tiež vždy niečo pridať, byť jednou z nich. Manžel na mňa doma počká na gauči.“ Počas uplynulých Vianoc si doma po jej príchode začali rozdávať darčeky a ona pri druhom posediačky zaspala.

„Som tu teraz úžasne šťastná,“ povzdychne si stará mama štyroch vnučiek, z ktorých najstaršia má päť rokov a najmladšia niekoľko mesiacov. „Alexandria ma stála veľa sĺz, ale stálo to za to.“ V Luhačoviciach však budú rekonštruovať ďalší hotel. Nebojí sa, že jej zas prikážu vystúpiť z rozbehnutého vlaku a postaviť sa na štart? „Keď ma pozvali na konzultáciu s architektom, ľahko som sa zachvela. Ale kým sa to rozbehne, ja už budem v dôchodku. Ja sa len tvárim ako zachovaná štyridsaťpäťka, pretože na svoj skutočný vek sa vôbec necítim! Pracujem v mladom kolektíve a tu vás ľudia nenechajú zostarnúť!“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #hotel #reštaurácia #Alexandria #hotelierstvo