Zeleninár, ktorý vie, čo robí

, 12.07.2017 07:00
Ľudovít Kiss poľnohospodár
Najlepší slovenský paprikár Ľudovít Kiss. Autor: ,

Necelých tridsať rokov po novembri 1989 je Slovensko plné paradoxov. Stalo sa najväčším výrobcom automobilov na svete, ale prišlo o potravinovú sebestačnosť. V spoločnosti došlo k výmene generácií a zmene priorít. Kedysi preferované poľnohospodárstvo sa dostalo na perifériu a krajina za to pyká dovozmi potravín, ktoré by si vedela vyrobiť sama.

Skutočné straty sú vyššie ako každoročne rastúce pasívne saldo v obchode s poľnohospodár­skymi a potravinárskymi produktmi. Mínusová bilancia sa dá vyčísliť pomerne ľahko. Za minulý rok je to takmer 1,3 miliardy eur. Ľudia si väčšinou takúto obrovskú sumu nevedia ani predstaviť – v starej mene by to bolo takmer 40 miliárd korún.

Zato zeleninár z dolného Pohronia Ľudovít Kiss, ktorý hospodári na poliach v okolí Želiezoviec a Šároviec, dobre chápe, ako táto suma ovplyvňuje nielen slovenskú ekonomiku, ale aj jeho hospodárenie a život na vidieku. Kiss si niekedy pripadá ako Don Quijote, ktorý zvádza márny boj s veternými mlynmi. Na rozdiel od hrdinu Cervantesovho románu však jeho práca má zmysel a zabezpečuje existenciu nielen jemu samému, ale aj 25 trvale zamestnaným a desiatkam brigádnikov počas zeleninárskej sezóny.

Nevrátil sa z polovice cesty

Ľudovít Kiss sa narodil v Hronskej Mikule, dedine, ktorá sa stala súčasťou Želiezoviec. Pred kolektivizáciou to bola dedina dobrých gazdov, chovalo sa tu vari sto koní, v každom dvore krochkali svine, gágali husi, chovali sa kačice a sliepky. Po roku 1989 sa mnohí hotovali, že obnovia hospodárstva rodičov. S odstupom času vidno, že naširoko-naďaleko to dokázal vlastne len Ľudovít Kiss.

Vyučený mäsiar sa vrátil k svojej životnej láske – pestovaniu zeleniny krátko po svojej tridsiatke. Vzťah k pôde a rastlinám si priniesol z domu, nebál sa roboty a rád experimentoval s novými odrodami. Keď sa mu po revolúcii ponúkla šanca hospodáriť na svojom, nezaváhal. Dnes má Kiss 700-hektárovú farmu, na ktorej pestuje papriku, uhorky, melóny, kapustu, zemiaky, ale aj jahody. Od základu zreparoval starorodičovský dom a vysadil tu stolový vinič. Je pod kvapôčkovou závlahou, ktorou kropí aj papriku. A na farme živočíšnej výroby chová vraníky. Aký by to bol gazda bez koní.

Zber uhoriek na farme na dolnom Pohroní.
Zber uhoriek na farme na dolnom Pohroní. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Hoci Kiss pôsobí trochu staromódne, v skutočnosti je to moderný pestovateľ. Vraví, že Boh požehnal ľuďom obývajúcim nivu dolného Hrona jedno z najlepších zeleninárskych území v Európe. Je tu najlepšia zem, bohatá na humus, možno taká ako v povodí Eufratu a Tigrisu alebo v delte Nílu, kde sa na úsvite ľudských dejín rodilo poľnohospodárstvo.

Kiss sa cíti dedičom dávnej zeleninárskej tradície a nevie si vysvetliť, čo sa to vlastne stalo, že krajina ignoruje ojedinelé prírodné podmienky. "Zvolili sme si ľahšiu cestu odporu,“ vraví Kiss. Hore či dole prúdom Hrona od Želiezoviec sa rozvíja len jeden model poľnohospodárstva, ktorý stojí na pestovaní obilnín, kukurice a olejnín a minimálnom počte pracovníkov. Potravinársky priemysel sa takmer rozpadol, krajina vyváža zrno, dováža mäso, rastlinné oleje a, pravdaže, aj zeleninu a ovocie. Štipľavo pridá, že výsledkom sú nezamestnaní ľudia na vidieku, ktorí žijú zo sociálnych dávok. Keby len to, narodila sa generácia, ktorá nenadobudla pestovateľské a chovateľské zručnosti.

Mohlo by to byť inak? Mohlo, keby sme mali viac Kissov. To, že tento muž završuje svoje tretie zeleninárske desaťročie pevne zakorenený na svojej farme, je však skôr výsledkom jeho vášne a fanatizmu. "Nemáme stále vytvorený systém, ktorý by dával farmárom zeleninárom perspektívu,“ lakonicky komentuje zeleninár súčasnú realitu. Cesta, ktorú si zvolil, je takmer neopakovateľná. Alebo že by predsa?

Vitamíny rovno z poľa

"Na to, aby sa ľudia vrátili k zelenine, treba vybudovať nákupné centrá, ktoré, čuduj sa svete, fungovali ešte za starého režimu,“ vraví Kiss. O ich potrebe sa hovorí veľa, ale v skutočnosti funguje zopár. Nuž a jedna lastovička leto nerobí. Viac by mohla urobiť aj poľnohospodárska univerzita. Práve ona by mala pripravovať podľa Kissa odborníkov, ktorí by prepojili prvovýrobu s obchodom prostredníctvom odbytových zoskupení.

Uvažujúc nad vecou, možno by bolo dobré vtiahnuť do veci samotné obchodné reťazce s ich kapitálom. Rady poukazujú na to, že majú záujem predávať slovenskú produkciu, v skutočnosti čiernu robotu nechávajú pestovateľom. Kiss sa pri zmienke o nich naježí, spomenie si, ako istý slovenský reťazec predával vlani melóny z Talianska, hoci pod nosom mu rástli slovenské. "Reči, reči a ešte raz reči,“ komentuje vzťahy s obchodom farmár.

Kiss predáva zeleninu vo svojich štyroch obchodoch. Tu majú ľudia istotu, že nakúpia čerstvé vitamíny dovezené rovno z poľa. Zeleninárovi nejde do hlavy, že v čase, keď sa toľko zdôrazňuje čerstvosť, ľudia stále hľadia na cenu. Kiss pritom nemá prémiové ceny, dokáže súperiť s obchodom, ktorý predáva ovocie a zeleninu neraz za akciové ceny. Ide o produkty predčasne odtrhnuté, nedozreté, bez vône a chuti. Kiss nalieha, aby sa ešte viac než doteraz hovorilo o tom, čo je naozaj slovenské a čo cudzie.

Napríklad také melóny sa už dva mesiace predávajú popri cestách a ľudia ich nakupujú v dobrej viere, že ide o domáce produkty. Tie dozreli práve v týchto dňoch, a to Kiss povzbudil melóny k lepšiemu rastu pestovaním pod čiernou fóliou. "Ani globálne oteplenie neurýchlilo dozrievanie melónov o mesiace. Čo vlastne vedia deti a mladí ľudia o zelenine, kedy sa sadí, kedy dozrieva. To, ako sa správame, je výsledok potravinovej (ne)gramotnosti,“ konštatuje Kiss.

Kissov zeleninársky chotár dva razy vyhodnotili ako najkrajší na Slovensku. Je to jedna z posledných zeleninových oáz na slovenskom juhu. Je tu najväčšia koncentrácia poľnej papriky (60 hektárov) v nevídanom druhovom zložení – baranie rohy, kapia, biela i jabĺčková paprika, superštipľavé čili aj klasické feferónky. Aj vďaka Kissovi prežíva jediná slovenská plodina s chráneným označením pôvodu koreninová paprika Žitava.

Kiss zachraňuje pestovanie plodín, ktoré tvoria súčasť nášho kultúrneho dedičstva. Zavádza pestovanie odolnejších a chutnejších melónov a paprík. Je to človek s veľkým srdcom, občas frfle a hundre, neznáša lajdácku robotu, vtedy nadáva ako pohan, ale v skutočnosti má ľudí rád.

V dedinách, kde značnú časť populácie tvoria Rómovia, vytvára leto čo leto desiatky pracovných príležitostí a rozvíja u mnohých základné pracovné návyky. Robí to, čo sa štátu už dlhé roky nedarí. Zdá sa, že tvorcovia stratégií by viac mali študovať praktické skúsenosti ľudí, ktorí vybudovali úspešné firmy navzdory tomu, že všetky objektívne okolnosti boli či sú proti nim.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#poľnohospodárstvo #pestovatelia #Ľudovít Kiss
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk