Foto: WIKIMEDIA COMMONS
Symbolizovala tragédiu, ktorá postihla prvú a zároveň poslednú plavbu zaoceánskeho parníka Titanic. Medvedík, ktorý slúžil ako smútočný dar, bol vyrobený v limitovanej edícii 600 kusov. V uchu sa mu leskol kovový gombík so stuhou označujúcou názov jeho výrobcu, ktorým bola nemecká firma Steiff. Firma, pokladaná v Európe za prvého výrobcu plyšových hračiek na svete, nesie meno po svojej zakladateľke Margarete Steiffovej, ktorej 170. výročie narodenia si v týchto dňoch pripomíname.
Krutá hra osudu
Príbeh Margarete Steiffovej, ktorý tak trochu pripomína rozprávku, sa začal písať 24. júla 1847. V tento deň sa v malom nemeckom mestečku Giengen an der Brenz do rodiny Friedricha a Marie Steiffových narodila ako tretie zo štyroch detí dcéra Apollonia Margarete. Keď mala jeden a pol roka, prekonala detskú mozgovú obrnu. Jej následkom bolo, že jej ochrnula dolná časť tela a čiastočne i pravá ruka. Nepomáhali návštevy lekárov ani žiadne liečenia.
Ochorenie navždy pripútalo Margarete na invalidný vozík. Rodičia boli z toho veľmi nešťastní. Na telesne postihnutých ľudí sa v tom čase pozeralo celkom inak ako dnes. Margaretina matka nevidela pre dcéru do budúcnosti nijakú perspektívu. Jej osud sa však vyvíjal úplne inak. Margarete nechcela prežiť svoj život pasívne. Bola veľmi spoločenská a mala rada ľudí.
Napriek svojmu hendikepu absolvovala riadnu školskú dochádzku. Už v tomto období bolo zjavné, že do vienka dostala neobvyklú manuálnu zručnosť. Naučila sa robiť ručné práce jednou rukou. Rada a veľmi dobre šila, háčkovala a vyšívala. Rozhodla sa preto vyučiť za krajčírku. Rodičia sa od začiatku snažili dcéru pre jej vlastné dobro od nápadu odhovoriť. Margarete však bola neoblomná a cieľavedomá. Hoci jej výučba išla pomaly, nevzdávala sa. Po čase rodičia pochopili, že je vo svojej profesii skutočne vynikajúca.
Margarete začala spolu so svojimi dvoma sestrami doma šiť. Stala sa vychýrenou krajčírkou. Najradšej šila pre deti. Práca, ktorá ju veľmi napĺňala, bola čoraz žiadanejšou. Po istom čase si za usporené peniaze mohla kúpiť vtedy ešte málo vídanú technickú novinku, ručne poháňaný šijací stroj. Aj napriek problémom s pravou rukou sa ho naučila ovládať. V roku 1874 nechal Margaretin otec prestavať dom tak, aby na prízemí bola krajčírska dielňa a malý obchod.
Prvé hračky
O tri roky neskôr začala Margarete šiť odevy z plsti. Jej obrat sa stále zvyšoval a krajčírska dielňa sa postupne premieňala na malú továreň. V roku 1879, pod vplyvom módneho časopisu Modenwelt, sa Margarete odhodlala ušiť k vianočnej kolekcii plstené ihelničky v podobe sloníkov zo zvyškov látok. Rozhodla sa ich darovať svojim priateľkám. Netušila pritom, že práve tu sa začala odvíjať prvá kapitola jej úspešného životného príbehu. Väčší ohlas totiž sloníky vzbudili u detí, ktoré sa s nimi začali hrať. Čoskoro sa stali takými populárnymi, že si Margarete zaumienila vyrábať ich vo veľkom. Pomohol jej brat Fritz, ktorý sloníky predával na neďalekom trhu. Úspech na seba nenechal dlho čakať. Mäkké zvieratká na hranie v tom čase predstavovali niečo nové a stali sa veľmi obľúbenými. Nie div, pre dobové hračky, vyrábané najčastejšie z dreva či z papiera, predstavovali veľkú konkurenciu.
Margarete sa rozhodla rozšíriť sortiment výrobkov. Popri kabátoch, šatách, halenách, sukniach či nohaviciach tak jej dielňu opúšťali aj rôzne druhy zvieratiek vyrobených z plsti. V roku 1880 oficiálne vznikla firma Steiff. Naplno sa začala venovať výrobe hračiek.
O niekoľko rokov neskôr kúpil Fritz Margarete dom, v ktorom na prvom poschodí spolu zriadili malú predajňu. Pre zaujímavosť možno uviesť, že ulica, na ktorej sa dom nachádza, nesie v súčasnosti názov Margarete Steiff Straße. Prvý ilustrovaný katalóg hračiek Margarete Steiffovej uzrel svetlo sveta v roku 1892. Popri sloníkoch sa v ňom nachádzali napríklad opice, koníky, myšky, mačky, psíky či ružové prasiatka. Katalóg niesol Margaretino krédo: „Pre deti je dostatočne dobré iba to najlepšie.“
Foto: WIKIMEDIA COMMONS
Zásadná zmena vo firme, ktorá v tom čase zamestnávala štyri šičky a desať domáckych robotníkov, nastala, keď do nej nastúpil iba 16-ročný Margaretin synovec Richard Steiff. Bol študentom výtvarnej školy a prišiel s myšlienkou ušiť hračku v podobe medvedíka, podľa vzoru medveďa hnedého zo zoologickej záhrady v Stuttgarte. Na základe jeho kresieb boli vyrábané aj mnohé iné zvieratká.
Firma zo začiatku vyrábala nepohyblivých hnedých medvedíkov z vrecoviny na kolieskach, ktoré deti ťahali ako vozík. Podstatné zlepšenie prišlo v roku 1902. Richardom navrhnuté 55 centimetrov vysoké medvedíky s označením „Bär 55PB“, pokryté jemným mohérovým plyšom, sa začali vyrábať s pohyblivými končatinami. Hoci bola Margarete k synovcovmu nápadu zo začiatku skeptická, obrovský úspech, ktorý plyšové medvedíky zožali na veľtrhu v Lipsku v roku 1903, ju presvedčil o opaku. Napriek tomu, že vedeniu firmy sa stále viac venoval Richard, Margarete naďalej dohliadala na jej chod a na výrobu hračiek najvyššej kvality, pokiaľ ide o ich vzhľad a výrobný materiál.
Nemecký či americký medvedík?
Približne v rovnakom čase, ako začala vyrábať plyšových medvedíkov firma Steiff v Nemecku, rozbehol svoju produkciu podobných hračiek aj americký obchodník Morris Mitchom. Ako inšpirácia mu poslúžila karikatúra Clifforda Berrimana v denníku The Washington Post. Zobrazovala amerického prezidenta Theodora Roosevelta, ako na výletnej poľovačke odmieta vystreliť na medveďa.
Karikatúra dopĺňala článok, v ktorom sa písalo o neúspechu prezidenta pri love na medvede. Podľa legendy mu organizátori mali na konci poľovačky priviesť pred hlaveň pušky malého medveďa. Priviazali ho k stromu, aby si prezident predsa len aspoň raz vystrelil. Roosevelt to rázne odmietol so slovami, že by sa nemohol potom pozrieť deťom do očí.
Foto: WIKIMEDIA COMMONS
Mitchom sa chopil rozpútanej senzácie a navrhol svojej manželke, aby ušila podobného medvedíka. Dokonca požiadal prezidenta, či by ho mohol pomenovať Teddy, na základe jeho prezývky. Prezident súhlasil, ale s tým, že nepôjde o licencovaný názov a pomenovanie bude voľne použiteľné pre všetkých výrobcov. Obľúbená plyšová hračka sa tak zrodila na dvoch mnoho kilometrov od seba vzdialených miestach. Dodnes je preto predmetom diskusie, koho možno pokladať za prvého výrobcu medvedíkov.
Hračky Steiff dobýjajú svet
Firma Steiff získala na spomínanom veľtrhu v Lipsku kontrakt na dodávku 3 000 plyšových medvedíkov do Spojených štátov amerických. Historka o prezidentovi Rooseveltovi poslúžila ako skvelý marketingový ťah. „Teddy bear“ sa v Spojených štátoch amerických stal obrovským hitom. Výrazne to napomohla aj Svetová výstava v St. Louis v roku 1904. Jednu z hlavných cien si z nej odniesol práve pohyblivý plyšový medvedík značky Steiff, ktorý si veľmi rýchlo získal celosvetovú slávu.
Foto: SHUTTERSTOCK
S rastúcou popularitou sa rozšíril aj počet výrobcov plyšových medvedíkov. V snahe urobiť výrobky firmy Steiff nezameniteľnými a potvrdiť punc ich kvality sa hračky začali označovať kovovým gombíkom uprostred ucha zvieratka (Knopf im Ohr). Prvé gombíky mali logo slona alebo boli bez neho, na neskorších bol nápis Steiff. Aj keď sa gombík nezachoval, často možno nájsť dierku, ktorá po ňom zostala. Prvé medvedíky boli vypchaté drevenými hoblinami a pokryté béžovým alebo zlatým plyšom. Medvedíky mali výrazný ňufák a užšiu, pretiahnutejšiu tvár ako tie vyrábané v súčasnosti. Ich končatiny boli dlhé a ohnuté. Prvé z nich mali navyše výrazný hrb a v porovnaní s dnešnými medvedíkmi pripomínali skôr skutočné medvede. Keďže hračky boli veľmi žiadané, už v rokoch 1902 – 1930 sa na trhu vyskytli falošné exempláre, ktoré sa od originálu líšili nezvyčajnými farbami.
O úspechu firmy svedčí aj fakt, že v roku 1907 pre ňu pracovalo 400 zamestnancov a 1 800 domáckych robotníkov. V tom roku sa vyrobilo 1 700 000 hračiek, z ktorých 973 999 tvorili medvedíky. V čase najväčšieho rozmachu výroby sa začal zhoršovať Margaretin zdravotný stav. Ani to jej nebránilo pokračovať v práci a stále navrhovať nové prototypy hračiek. Síl však mala stále menej. Dňa 9. mája 1909 Margarete Steiffová podľahla vo veku nedožitých 62 rokov pľúcnej chorobe. Rodné mestečko, v ktorom svoj život dožila, zaplavili tisícky smútiacich. Taktiež sem prichádzalo veľa smútočných telegramov. Na jej počesť spustili vlajky na pol žrde.
Odkaz Margarete Steiffovej
Margaretina smrť bola veľkou ranou pre rodinu, priateľov a v neposlednom rade aj pre zamestnancov, ku ktorým mala vždy vrúcny vzťah. Firma, ktorú vďaka svojmu entuziazmu a nezlomnosti vybudovala a doviedla k obrovským úspechom, s ňou na večnosť neodišla. Rodinný podnik ďalej riadili Margaretini príbuzní, ktorým sa podarilo nadviazať na jej snaženie a pokračovať v zabehnutom trende. Dôkazom toho bolo, že v roku 1910 získala značka Steiff hlavnú cenu na Svetovej výstave v Bruseli.
Firma počas svojej nasledujúcej existencie prežila aj mnoho ťažkých období spojených s dvomi svetovými vojnami a Veľkou hospodárskou krízou. Ani to jej nezabránilo v roku 1947 opäť naplno rozbehnúť výrobu. Zamestnávala takmer 1 000 ľudí, ktorých počet sa do piatich rokov zdvojnásobil. Dokázala rýchlo reagovať na meniace sa módne trendy, čo jej pomáhalo stále si zabezpečovať popularitu. Pri príležitosti 100. výročia založenia firmy bolo v rodnom meste Margarete Steiffovej slávnostne otvorené Margarete Steiff Museum. Bolo predchodcom dnešného múzea Die Welt von Steiff. V roku 1992 bol založený Steiff Club, združujúci zberateľov a fanúšikov plyšových zvieratiek. Príbeh Margarete Steiffovej v jednej zo svojich piesní na slová Borisa Filana ospieval aj slovenský spevák Pavol Hammel.
Dôkazom, že plyšovým hračkám čas na ich cene neubral a ani neuberá, práve naopak, je v úvode článku spomínaný čierny medvedík. Hoci suma, za ktorú bol vydražený, je vysoká, zďaleka nie je v rámci medvedíkov značky Steiff tou najvyššou. V roku 2000 bol vyrobený a na aukcii v Monaku vydražený 45 centimetrov vysoký medvedík Steiff, oblečený v kolekcii značky Louis Vuitton. Majiteľ zaň zaplatil až 213 720 €. Medvedík sa tak zapísal do Guinnessovej knihy rekordov ako historicky najdrahší teddy bear a zaradil sa medzi päť najdrahších hračiek na svete. Za značnú sumu bol v roku 1989 vydražený aj červený medvedík z pozostalosti ruskej cárskej rodiny.
Vďaka neobyčajnej a veľmi energickej žene, ktorou Margarete Steiffová nepochybne bola, a jej jedinečnej firme sa detský sen stal skutočnosťou. Nepoddala sa nepriazni osudu a v živote si dokázala vybojovať svoje miesto. Svojimi hračkami si získala srdcia miliónov detí po celom svete. Takmer 140-ročná existencia firmy a ustavičný záujem o jej produkty sú dôkazom toho, že ani v dnešnom pretechnizovanom svete klasickým hračkám ešte stále neodzvonilo. Príbeh, ktorý sa začal odvíjať ušitím prvých ihelničiek v tvare sloníkov, žije dodnes.