Profesor skonal pokojne počas spánku doma v anglickom meste Cambridge. Úmrtie potvrdil hovorca rodiny. Astrofyzik Hawking fascinoval svet aj svojou vôľou, s ktorou prekonával telesný hendikep. Trpel amyotrofickou laterálnou sklerózou a keď mal 21 rokov, lekári mu dávali nanajvýš dva roky života.
Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1942 v univerzitnom meste Oxford vo Veľkej Británii. Hawkingovi rodičia, otec lekár v odbore tropických chorôb a mama ľavicová aktivistka, sa do Oxfordu presťahovali z Londýna tesne pred jeho narodením, aby sa vyhli následkom bombardovania mesta počas druhej svetovej vojny.
Popri štúdiu matematiky na Oxfordskej a neskôr Cambridgeskej univerzite vraj Hawking nepôsobil ako nejaký čudácky génius. Robil kormidelníka miestnej osemveslici a rád chodil na večierky. Choroba ho zasiahla v závere štúdia. Amyotrofická laterálna skleróza, známa tiež ako Lou Gehrigova choroba, sa prejavuje postupným rozkladom nervových buniek, ktoré riadia pohyb svalov, kým mozog zostáva nedotknutý. Na chorobu neexistuje žiadny liek.
„Bol skvelým vedcom a výnimočným mužom, ktorého dielo a odkaz budú žiť dlhé roky,“ uviedli vo vyhlásení Hawkingove deti. Lucy, Robert a Tim Hawkingovci ďalej poznamenali, že otcova guráž a húževnatosť, ktoré išli ruka v ruke s genialitou a humorom, boli inšpiráciou pre ľudí na celom svete.
Prevažnú časť svojho bádania venoval vesmírnym čiernym dieram, zaoberal sa aj takzvanou teóriou všetkého, teda prepojením Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou. „Úplná, konzistentná teória zjednotenia je len prvým krokom: naším cieľom je úplné pochopenie udalostí okolo nás a našej vlastnej existencie,“ napísal Hawking o svojom bádaní v knihe Stručná história času. V posledných rokoch však pripúšťal, že teória zjednotenia nemusí existovať.
Výsledky jeho výskumov sú však podnetné pre mnohých ďalších vedcov. „Pri nedávnom objave gravitačných vĺn sa medziiným skúmalo, či v týchto vlnách nebol zakódovaný istý druh ozveny, ktorá by vznikla, keby na povrchu čiernej diery bola takzvaná ohnivá stena. Existencia takej steny vyplýva z jednej z možných interpretácií vyparovania čiernych dier, čo je jav, ktorý predpovedal Hawking v roku 1974,“ povedal Vladimír Balek z Katedry teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Podľa Hawkinga čierne diery môžu emitovať tepelné žiarenie. To je teraz známe ako Hawkingovo žiarenie a vzniká hneď za horizontom udalostí a v súčasnom ponímaní nenesie žiadnu informáciu o vnútre čiernej diery, pretože je tepelné. To však znamená, že čierne diery nie sú úplne čierne: dôsledkom je, že hmota čiernej diery sa časom pomaly vyparuje. "Čierne diery vydávajú energiu.
Tá je však veľmi malá. Čierna diera s hmotnosťou Slnka žiari, ako keby mala teplotu 50 miliardtín stupňa nad absolútnou nulou," dodáva Balek. V roku 2004 Hawking svoju teóriu upravil a uznal, že čierne diery predsa len môžu emitovať informáciu o tom, čo pohlcujú. Ešte v roku 1983 prišiel s teóriou, že čas a priestor sú konečné, aj keď nemajú konkrétne hranice. „Je to ako zemeguľa,“ vyhlásil. „Tá je tiež konečná a pritom na koniec nedôjdete.“
Foto: Joel Ryan
Jeho objavy boli zrozumiteľné len pre okruh vedeckých kolegov. Celosvetovú popularitu mu priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času (alebo aj Stručné dejiny času) z roku 1988. Napísal ju štýlom, ktorým si získal laických čitateľov na celom svete. Kniha sa stala celosvetovým hitom a predalo sa z nej vyše desať miliónov kusov. Celosvetovo známe sú aj jeho ďalšie publikácie, ako napríklad Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005).
V posledných rokoch svet zaujal rôznymi viac či menej kontroverznými vyhláseniami a predpoveďami. Varoval, že „vedecký pokrok privedie ľudstvo do záhuby“ či že „do 100 rokov roboty takmer vo všetkom nahradia a prekonajú ľudí“.
K úmrtiu Stephena Hawkinga sa vyjadrilo mnoho osobností z celého sveta.
Predvlani napísal, že ľudstvo je v ohrození kvôli množstvu rizík, ktoré sú výsledkom jeho vlastnej činnosti. Medzi tieto riziká podľa Hawkinga patrí najmä možnosť jadrovej vojny, globálne otepľovanie či geneticky upravené vírusy. Vedec tiež upozorňoval, že ďalšie pokroky v oblasti vedy a techniky budú vytvárať nové možnosti toho, „ako sa veci môžu pokaziť“. Ľudstvo môže podľa Hawkinga dlhodobo prežiť len za predpokladu, že sa mu podarí založiť kolónie na iných planétach. Podľa BBC bolo iróniou, že táto prominentná vedecká postava označovala práve vedecký pokrok za hlavný zdroj nových hrozieb.
Hawking sa zdráhal vystupovať ako suchopárny vedec a objavoval sa aj vo filmoch a v seriáloch, predovšetkým v úlohe seba samého. Epizódne postavy si zahral v seriáloch Star Trek a Teória veľkého tresku. Nahovoril dokonca aj svoju žltú postavičku v seriáli Simpsonovci, ktorého bol veľkým fanúšikom. Jeho veľkým snom, ktorý sa mu však nesplnil, bolo zahrať si rolu zloducha v jednom z filmov o Jamesovi Bondovi. „Myslím, že kolieskové kreslo a počítačový hlas by sa k nemu celkom dobre hodili,“ povedal pred časom vedec.
„Profesor Stephen Hawking bol brilantným a výnimočným mozgom – jedným z najväčších vedcov svojej generácie. Jeho odvaha, humor a odhodlanie dostať od života čo najviac boli inšpiráciou. Jeho odkaz nebude zabudnutý,“ napísala britská premiérka Theresa Mayová. „Prišli sme o kolosálnu myseľ a skvelého ducha,“ reagoval na Hawkingovu smrť tvorca World Wide Webu (www) Tim Berners-Lee.