Andrejova cesta na ropnú plošinu

V auguste 2009 priletel do Nórska s jedným malým kufrom a veľkým snom. Chcel pracovať na ropnej plošine. Po anglicky veľmi nevedel, po nórsky vôbec. Vďaka vytrvalosti a niekedy aj tvrdohlavosti Andrej Tichý svoj sen pretavil na skutočnosť. O všetkých úskaliach napísal vo svojej knihe Cesta na ropnú plošinu.

29.04.2018 06:00
Andrej Tichý, ropná plošina Foto:
Splnený sen - ropná plošina pri nórskom Stavangeri.
debata (12)

O ropnej plošine sníval od detstva. So zatajeným dychom sledoval dokumenty, v ktorých chlapi, špinaví od ropy, pracovali v strede mora. "Vyzerali ako hrdinovia, ktorí plnia tie najdôležitejšie úlohy. Zarábali obrovské peniaze a všetci ich obdivovali,” píše Andrej Tichý vo svojej knihe Cesta na ropnú plošinu.

O svojich skúsenostiach z Nórska písal najskôr príspevky na svoj blog, neskôr sa pustil do písania knihy. Trvalo mu to šesť týždňov. Milovník napínavých detektívok, vedecko-populárnych aj náučných kníh tvrdí, že písať o tom, čo človek prežil, nie je zložité. "Nemusel som fabulovať ani vymýšľať dejové línie.

Svoje skúsenosti spísal a vydal knihu. Foto: archív Andreja Tichého
cesta-na-ropnu-plosinu, Andrej Tichý, obal knihy Svoje skúsenosti spísal a vydal knihu.

Knihu som napísal pre ľudí, ktorí sa práve nachádzajú na rázcestí a ešte nenabrali odvahu ísť za svojím snom. Možno ich inšpirujem k prvému kroku. Niečo som sa naučil a chcel som to posunúť ďalej, aby z toho malo úžitok viac ľudí,” hovorí Andrej, ktorému každý deň na blogu pristane žiadosť o pomoc alebo radu, týkajúcu sa života a práce v Nórsku.

Zo Sliača to neletí

Andrejov nórsky príbeh sa začal, keď mal dvadsaťtri rokov. Býval s rodičmi v Banskej Bystrici, bol nespokojný s prácou, ktorá mu neposkytovala istotu ani pravidelný príjem. Rozmýšľal o zmene. Náhoda mu prihrala do cesty kontakt na chalana v jeho veku, ktorý pracoval v Nórsku. Po chvíľke váhania sa rozhodol, že to bude krajina, ktorá ho posunie k vytúženému cieľu – k práci, ktorú na Slovensku robiť nemohol.

Malo to len jeden háčik – Andrej o Nórsku nevedel takmer nič. Z hodín zemepisu si pamätal, že je to krajina na severe, obyvatelia ktorej si nezamkýnajú chaty. Mesto Sandnes, do ktorého mal prísť, bolo vzdialené dvetisíc kilometrov. Andrej nikdy predtým neletel a vo svojej knihe kúzelne priznáva naivitu, s ktorou hľadal svoj prvý let do Nórska. Otvoril si stránku leteckej spoločnosti a do políčka odlet napísal Sliač, najbližšie letisko…

Prvé dni v Nórsku boli pre Andreja veľkou školou. Nerozumel jazyku, kultúre, zvykom. "Bol som nie na bode nula, ale niekde v mínusových hodnotách. Zvykal som si, že Nóri žijú za oknami bez záclon, že pozdrav pre nich nie je dôležitý a že krásne stredoveké murované domy, ako u nás v Banskej Bystrici, tu nenájdem.” Hoci bolo leto, zniesol aj zimnú bundu. Takto vystrojený sa túlal po meste, fotil si inzeráty mobilom a večer si ich doma prekladal pomocou googlu.

Zima ako v mliekarni

Prvú prácu si našiel v mliekarni. Vstával za tmy, do prenajatej izby sa vracal po zotmení. Po práci investoval zvyšky energie do učenia sa nórskych slovíčok a naďalej sníval o práci na ropnej plošine. Teplota v sklade s mliekom, ktorá sa pohybovala okolo dvoch stupňov, však mladému mužovi, ktorý od detstva športoval, nabúrala dovtedy zdravý organizmus.

Kvôli bolestiam chrbtice Andrej maródoval a prišiel aj o prácu. To ho však nakoplo k tomu, aby sa začal venovať nórčine s plnou vážnosťou. Bez znalosti tohto jazyka sa s ním na úrade práce nikto nechcel rozprávať. Andrej to nevzdával a vytrvalo, krok po kroku, sa približoval k svojej vysnívanej méte. Urobil si trojmesačný kurz nórčiny, naučil sa písať životopis a hľadal si prácu.

Dnes žije Andrej v Osle, ktoré ponúka viac... Foto: archív Andreja Tichého
Andrej Tichý, Oslo, Dnes žije Andrej v Osle, ktoré ponúka viac pracovných príležitostí. Pred budovou Národnej opery a baletu.

Pár dní pred ukončením kurzu dostal pozvánku na pohovor do práce, ktorá mala byť medzistupňom k jeho vysnívanej ropnej plošine. Jej náplňou bola analýza súčiastok, teda kontrola, či majú potrebnú kvalitu a zloženie. Ako vyučený strojár prácu s kovom ovládal. Podmienkou bolo absolvovanie offshore kurzu – bezpečnostný tréning, na ktorý ho vyslal nový zamestnávateľ v meste Stavanger.

"Bez neho sa na plošinu nedostanete. Na kurze sme sa učili, čo robiť v prípade, že helikoptéra, ktorá nás má dopraviť na plošinu, musí kvôli technickým problémom núdzovo pristáť na vode. Severné more ja studené, prežiť sa v ňom dá len desať minút,” približuje Andrej kurz, ktorý preverí schopnosti aj pevné nervy každého uchádzača o prácu.

Na plošine

S letenkou v ruke, na ktorej stál dátum 29. február, sa vydal na ropnú plošinu, kde má život presné a prísne pravidlá. Nápisy na každom kroku nabádajú k dodržiavaniu bezpečnosti. Andrej prežil dva týždne nočných – v zime a vo vetre, vyskúšal si aj nakláňanie plošiny pri šestnásťmetrových vlnách. Zvykol si na miniizbu, na jedlo, ktoré si stačí kedykoľvek nabrať a bezstarostný život.

Tam, ďaleko od všetkého, sa človek nemusel ničím trápiť. Tam nezvonil mobil, internet bol len na vymedzených miestach. Keď nemohol spať, dali mu tabletku, voľný čas si krátil v posilňovni, v saune a občas pri telke. Keď mu na účte zacinkala výplata, naširoko sa usmieval. Zarobiť v dvadsiatich piatich rokoch viac ako prezident bolo úžasné. Jediný háčik bol nórsky progresívny daňový systém. Takmer polovica výplaty snov išla na daň.

Na plošine bol celkom šesťkrát. Na stenu izby si prilepil kalendár a odškrtával dni. Bola to jediná možnosť, ako sa zorientovať. "Tam mal týždeň štrnásť dní. A na piatok sa tešil každý oveľa viac ako na pevnine. Niekto sa tešil na rodinu, iný na kamarátov. Mnohí sa tešili len preto, že sa to patrilo. Boli aj takí, čo žili len pre prácu. Na plošine mali viac kamarátov ako na pevnine a ich život tam mal systém. Mimo mora nemali čo robiť a utápali sa v alkohole.

Na plošine pracoval 12 týždňov. Foto: archív Andreja Tichého
Andrej Tichý, ropná plošina Na plošine pracoval 12 týždňov.

Zmenili sa ako mávnutím prútika, keď ich noha vstúpila na offshore,” dodáva Andrej, ktorý sa posledné dni na plošine domov tešil stále viac a viac. Sen o ropnej plošine si splnil a začali pribúdať otázky: Čo ďalej? Chcem tráviť čas čakaním na letiskách? Štyri mesiace z roka neexistovať? Byť zatvorený vo väzení v strede mora? Je to naozaj to, o čom som sníval? Nahradia mi to všetko peniaze, ktoré som zarobil?

V čase, keď bola o prácu núdza, robil aj dobrovoľníka. V centre pre seniorov, ktorých trápi demencia. "Počas krízy v ropnom priemysle nám znížili úväzky v práci a ja som mal veľa voľného času. Nechcel som len tak sedieť doma. Vygooglil som si heslo dobrovoľníctvo a pomáhal som starým ľuďom. Videl som, ako ľudia končia – známy automobilový pretekár, ktorý precestoval celý svet, nakoniec nevedel, ako sa volá jeho žena… Som vďačný za tú skúsenosť.”

Misia v Nórsku sa končí

Dnes je Andrej vysokoškolák. Prvý rok študuje aplikovanú informatiku v Bratislave. "Dokončiť školu, byť odborníkom v konkrétnej oblasti, to je môj ďalší sen. Len človek, ktorý sa na niečo špecializuje, vyniká nad ostatnými uchádzačmi o prácu, má perspektívu. So všeobecným vzdelaním to je čím ďalej ťažšie.”

A hoci s priateľkou žijú v Osle, svoju budúcnosť v Nórsku nevidí. Aj preto, že je čoraz ťažšie si nájsť prácu a životná úroveň v krajine klesá. "Nóri sú majstri v budovaní imidžu, ale realita je iná. Náklady na život v tejto krajine sú veľmi vysoké. Myslím, že moja misia v tejto krajine sa blíži ku koncu. Nórsko mi dalo veľa, ale je čas posunúť sa ďalej.”

Andrej Tichý

Narodil sa v roku 1986 v Banskej Bystrici, kde aj vyrastal. Od roku 2009 žije a pracuje v Nórsku, momentálne v Osle. Je študentom informatiky na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Venuje sa písaniu a fotografovaniu. Je autorom e-knihy Ako fotiť polárnu žiaru, v novembri 2017 vyšla jeho kniha Cesta na ropnú plošinu. O jeho skúsenostiach v Nórsku píše na svojom blogu www.andrejtichy.com. Ponúka praktické rady, ako si nájsť podnájom, ako si hľadať prácu či ako ušetriť peniaze v tejto krajine.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #portrét #ropná plošina #Andrej Tichý #cesta na ropnú plošinu