Mikuláš Teich, historik, ktorému história zmenila život

07.11.2018 06:00
mikuláš teich
Mikuláš Teich (24. júl 1918 - 16. august 2018) Autor:

V období, keď si pripomíname sté výročie založenia Československa, je na mieste si pripomenúť aj významné osobnosti späté s týmto výročím, medzi ktoré jednoznačne patrí rovesník ČSR - profesor Mikuláš Teich.

Vo štvrtok 16. augusta som dostal z Cambridgea smutnú správu od syna profesora Mikuláša Teicha, v ktorej mi oznámil, že nás pán profesor navždy opustil. Bolo to približne mesiac po tom, čo som ho navštívil naposledy. Vtedy sa už pripravovala jeho oslava narodenín, na ktorej oslávil krásne jubileum – sto rokov.

Asi sa pýtate – kto bol tento cambridgeský profesor so slovensky znejúcim menom? Mikuláš Teich bol profesorom a emeritným členom Robinson College na University of Cambridge, ako aj svetovou kapacitou v odbore histórie vedy, s desiatkami publikácií na svojom akademickom konte.

Nanešťastie, na Slovensku, ale aj v Českej republike sa o ňom vie len veľmi málo. Ja sám som o ňom nevedel až kým mi o ňom nepovedal iný miestny profesor vo chvíli, keď sme so spolužiakmi na univerzite pripravovali konferenciu pri príležitosti 50. výročia Pražskej jari, vďaka čomu som mal tú česť spoznať ho. Konferencia sa konala 28. apríla tohto roku a profesor Teich v jej závere vystúpil.

Ťažké časy…

Život profesora Teicha bol ovplyvnený takmer každým významným míľnikom v histórii spolužitia Čechov a Slovákov za posledných sto rokov.

Mikuláš Teich sa narodil 24. júla 1918 v Košiciach. Detstvo a mladosť prežil najmä v Ružomberku. Z tohto obdobia sa často a živo rozpamätal na prejavy Andreja Hlinku, ktoré ako mladý človek zaujímajúci sa o politiku sledoval. Nezabudol však nikdy pripomenúť, že „Hlinka bol skvelý rečník, ale demagóg“. Následne začal štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe. To sa však už blížila druhá polovica 30. rokov a s nimi spojený začiatok ťažkého obdobia, a teda mladý Mikuláš sa musel rozhodnúť, či emigrovať, alebo ostať.

Medicínu nedoštudoval a rozhodol sa odísť do Anglicka doslova v hodine dvanástej – v marci 1939. Ukázalo sa to ako správna voľba. Svojich rodičov, ktorí boli židovského pôvodu, už nikdy nevidel. Na odchod sa mu ich nepodarilo presvedčiť. Ako spomínal v rozhovore s ním a manželkou Alice v knihe Exil a Politika, jeho otec mu vtedy povedal: „Čo sa mi môže stať? Aj Nemci sú len ľudia.“

Už počas dobrodružnej cesty do Anglicka sa spoznal s mladými marxistami, s ktorými sa následne stretával aj v priebehu vojny. Tejto filozofii, z ktorej čerpal v rámci svojej akademickej činnosti, ostal verný až do konca života. V Anglicku stretol aj svoju životnú lásku Alice, ktorá spolu so svojou rodinou, taktiež židovského pôvodu, utiekla z okupovaného Rakúska. Obaja sa napriek neľahkým sociálnym podmienkam rozhodli študovať, Mikuláš tentoraz už nie medicínu, ale chémiu, a už v roku 1946 získal doktorát.

Začiatok kariéry historika

Mikulášovi a Alice sa medzitým narodil syn Peter a rozhodli sa vrátiť do povojnového Československa, v ktorom sa uplatnili v akademickej sfére. Obaja sa však angažovali aj v „straníckom“ živote. Onedlho prišla radosť z dcéry Evy, ale opäť aj ťažké časy. Pre nesúhlas s nedemokratickým vývojom bol Mikuláš Teich v roku 1952 vylúčený z komunistickej strany a musel vymeniť niekoľko zamestnaní. Vďaka podpore známych sa mohol uchýliť do Historického ústavu v Prahe, kde práve otvárali odbor histórie vedy. A tak sa začala jeho kariéra historika.

Ako prichádzali 60. roky a krutosti predchádzajúcich dvoch desaťročí pomaly začínalo striedať takzvané uvoľnenie a reformné iniciatívy, Alice a Mikuláš sa opäť začali angažovať vo verejnom živote. Zmeny znamenali aj spoluprácu so západnými univerzitami a v roku 1967 dostal Mikuláš Teich povolenie vycestovať na ročný pobyt na amerických univerzitách. Po augustovej invázii v nasledujúcom roku stihol aj s rodinou vycestovať. V Amerike strávili rok a do Československa sa už žiť nikdy nevrátili. Vďaka priateľom v Anglicku obom manželom ponúkli stáže v Oxforde a v Cambridgei, v ktorom nakoniec aj ostali.

Keď mi o odchode rozprával, v jednom momente sa zastavil a poznamenal: „Dám vám do života jednu radu. Neobráťte svoj život naruby, keď budete mať päťdesiat.“

Pomoc prenasledovaným

Napriek tomu, že rodné Československo mu chýbalo, v Anglicku sa odohrala najvýznamnejšia časť akademickej kariéry nielen Mikuláša, ale aj Alice, ktorá sa stala renomovanou historičkou ekonómie strednej a východnej Európy. Mikuláš Teich už prevažne zostal pri histórii vedy. Z množstva publikácií je určite vhodné vyzdvihnúť úspešnú sériu dvanástich zborníkov pre Cambridge University Press, ktorá začala knihou The Enlightenment in National Context (Osvietenstvo v národnom kontexte). Na redigovaní tejto série spolupracoval spoločne s Royom Porterom. Obdobné vydavateľstvo vydalo aj jednu z mála kníh v anglickom jazyku venovanú čisto histórii Slovenska, Slovakia in History, ktorú profesor Teich zostavil spoločne s Dušanom Kováčom a Martinom D. Brownom. Podobný typ publikácie venoval o niečo skôr aj českému národu – Bohemia in History.

Na univerzite sa taktiež podieľal na založení Robinson College, v rámci ktorej bol najskôr členom a v posledných rokoch už dosiahol emeritný status. Zároveň bol čestným profesorom na Technickej univerzite vo Viedni. Okrem akademickej činnosti, Mikuláš Teich organizoval v spolupráci s renomovanými britskými historikmi publikáciu protestných listov v The Times na podporu historikov Viléma Prečana a Milana Otáhala, keď im hrozilo zatknutie, a taktiež sa snažili pomôcť ďalším historikom, ktorých publikačná činnosť bola znemožnená z politických dôvodov.

Objektívna pravda

Posledné dva míľniky v histórii Československa, ktoré ovplyvnili život profesora Teicha, boli nežná revolúcia a rozdelenie našich dvoch národov. Nežná revolúcia mu opätovne umožnila navštevovať miesta, kde vyrastal a pracoval, ten druhý míľnik mu tú domovinu zase vzdialil. Mikulášovi totiž zamietli žiadosť o české občianstvo.

Profesor Teich spolu s rodinou aj naďalej rád navštevoval Česko a Slovensko a zostal akademicky činný až do posledných rokov svojho života. Svoju poslednú knihu – The Scientific Revolution Revisited (Revidovaná vedecká revolúcia) – dokončil, keď mal 96 rokov a posledné vystúpenie mal práve na aprílovej konferencii venovanej Pražskej jari.

V článku venovanom Mikulášovi, publikovanom v The Guardian, jeho dobrý priateľ a kolega historik profesor Richard Evans napísal, že profesor Teich zasvätil svoj život hľadaniu pravdy v histórii. Počas našich rozhovorov sme často diskutovali o tom, či sa dá vôbec nájsť objektívna historická pravda, zohľadňujúca všetky uhly pohľadu. Zhodli sme sa na tom, že stopercentne objektívnu historickú pravdu je nájsť prakticky nemožné, ale to neznamená, že nemá zmysel sa o to pokúšať. Aj keď som ho poznal len krátko, dovolím si tvrdiť, že objektívnou pravdou je, že profesor Mikuláš Teich si napriek všetkým náročným historickým obdobiam, ktoré prežil, vždy zachoval svoju tvár, uznával profesionálnu česť a rešpekt k odlišnému názoru a bol nesmierne slušným a poctivým človekom. Česť jeho pamiatke.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#100 rokov vzniku ČSR
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla červený amarylis vianoce

Perla červený amarylis vianoce

26,39
Perla farebné karafiáty

Perla farebné karafiáty

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk