Jediný Slovák, ktorý porazil majstra sveta v šachu

Bol zábudlivý, ale pritom geniálny. Na chvíľkovú roztržitosť či nesústredenosť raz škaredo doplatil. Šikovný vysokoškolák Richard Réti, ktorý študoval matematiku, si zabudol diplomovú prácu v kaviarni, kde hrával šach. Keď sa po ňu vrátil, už ju nenašiel. Nemal chuť sa znovu pustiť do písania, preto sa začal živiť šachom.

19.06.2019 06:00
Richard Réti Foto:
Richard Réti v roku 1924. Snímka je z Uruguaja, kde sa v Montevideu zúčastnil na šachovom turnaji.
debata (11)

Židovskému rodákovi z Pezinka sa prihodila kuriózna vec v kaviarni vo Viedni, kam sa celá rodina presťahovala. Otec, ktorý predtým ako lekár šéfoval pezinským železitým kúpeľom, si v rakúskej metropole zriadil ordináciu.

Rétimu je venovaná výstava, ktorú otvorili v Múzeu židovskej kultúry (MŽK) v Bratislave. Záujemcovia si ju môžu pozrieť až do 10. novembra tohto roku.

Propagoval spoločný štát

Mal ešte len 18 rokov, keď si získal obdiv neskoršieho veľmajstra Saviellyho Tartakowera, ktorý vo Viedni študoval právo: „Bude raz najlepším šachistom, hoci sa nestane majstrom sveta,“ predpovedal o Rétim. O niekoľko rokov sa ukázalo, že sa nemýlil.

Prvý výrazný úspech Réti dosiahol na medzinárodnom turnaji v Košiciach, keď mal už takmer 30 rokov. Bolo to v roku 1918, stal sa víťazom.

Na Rétim bolo sympatické, že napriek tomu, že materinskú reč mal nemčinu a býval vo Viedni, po vzniku Československej republiky sa k nej hrdo hlásil a reprezentoval ju na medzištátnych tímových turnajoch. „Prihlásil sa za jej občana a v zahraničí vystupoval ako silný propagátor štátnosti spoločného celku Čechov a Slovákov,“ upozorňuje Michal Vaněk, spoluautor výstavy a zástupca riaditeľa MŽK.

Réti dobre vychádzal s legendárnym politikom Vavrom Šrobárom, s ktorým sa zblížil kvôli tomu, že popri účasti vo vláde bol predseda prvej šachovej organizácie na Slovensku. „Ak na výstavu prídu filatelisti a šachisti, zvlášť ich zaujme vzácna pohľadnica z roku 1928 poslaná z turnaja v Nemecku do Československa na Šrobárovu adresu,“ prízvukuje Vaněk. Pod srdečným pozdravom je päť podpisov. Medzi nimi aj Rétiho a ďalších dvoch z najlepších hráčov tej doby, ktorými boli Kubánec José Capablanca a Američan Frank James Marshall.

Úžasné znalosti šachu Réti zúročoval nielen na turnajoch. Svoje skúsenosti a analytické názory využil v odbornej literatúre. „Jeho kniha s názvom Majstri šachovnice z roku 1930 je stále považovaná za jednu z najlepších šachových učebníc,“ hovorí Pavol Mešťan, riaditeľ MŽK. (Žiaľ, knižka vyšla až krátko po smrti Rétiho, ktorý zomrel v mladom veku.)

Na Slovensku, s výnimkou šachovej obce, je pritom Réti takmer neznámy. „Nezaslúži si, aby zostal polozabudnutý, aj preto sme sa rozhodli venovať mu výstavu,“ vysvetľuje Vaněk.

Výhra nad Capablancom

Réti zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách šachu v roku 1924, keď sa hviezdni hráči zišli na turnaji v New Yorku. Preslávila ho partia s bielymi figúrami, čiernymi ťahal Capablanca, ktorému patril svetový šachový trón. „Réti použil prevratný systém otvorenia, zmätený Kubánec urobil niekoľko nepresností,“ hovorí Vaněk.

Capablanca, ktorý mal obdivuhodnú šnúru osem rokov bez jedinej prehry, musel kapitulovať. Šachové hodiny sa zastavili pri 31. ťahu. Rétimu podal ruku – vzdal partiu. Kubáncova dáma, najťažšia figúra, uviazla v pasci obkľúčená dvoma vežami, jazdcom a pešiakom. Nemala kam uniknúť, lebo ďalšie biele figúry kryli všetky iné polia na šachovnici. „Bola to svetová senzácia, Réti fantasticky ukončil dlhoročnú neporaziteľnosť Capablancu. Dosiaľ zostáva jediným Slovákom, ktorému sa podarilo vyhrať nad úradujúcim majstrom sveta,“ zdôrazňuje Vaněk.

Mimochodom, bola to jediná prehra Capablancu na tomto turnaji. Skončil na druhom mieste, Réti bol piaty, čo znamenalo pre neho obrovský úspech, lebo v New Yorku sa naozaj zišla v podstate kompletná elita z celého sveta.

Šachový génius Richard Réti

  • Narodil sa 28. mája 1889 v Pezinku. O niekoľko rokov sa rodina presťahovala do Viedne.
  • Študoval matematiku, ale z kuriózneho dôvodu nedokončil vysokú školu. Stratil diplomovú prácu, nechcelo sa mu písať ju opäť, začal sa preto živiť šachom.
  • V období 1918 – 1924 patril k najlepším hráčom na svete. Najväčšiu slávu dosiahol, keď vyhral nad majstrom sveta José Capablancom, ktorý bol na šachovom tróne od roku 1921 do roku 1927. Réti porazil tohto Kubánca na jar 1924 na turnaji v New Yorku. Židovský rodák z Pezinka, ktorý sa hrdo hlásil k československej štátnosti, ukončil osem rokov trvajúcu neporaziteľnosť Capablancu.

Réti sa blysol aj ako skladateľ šachových rébusov a simultánnej hry naslepo. „Bolo to v Brazílii v roku 1925, keď v Sao Paole vytvoril svetový rekord. Mal proti sebe až 29 súperov. Na šachovnice nevidel, ťahy mu hovorili,“ ozrejmuje Vaněk. Réti vyhral dvadsať partií, sedem remizoval a len dve prehral.

Po skončení simultánky sa zopakovala kuriózna situácia z viedenskej kaviarne. Réti odchádzal bez svojej aktovky. Niekto ho upozornil, že ju nemá v ruke. „Ďakujem vám, vždy na ňu zabudnem. Mám hroznú pamäť,“ reagoval Réti, o čom sa zmieňuje jeden z panelov výstavy v MŽK.

Hrôzostrašná veštba

Cestovanie po svete na turnaje prinieslo Rétimu nielen úspechy v šachu, ale aj lásku. V Moskve sa zaľúbil do mladej dcéry básnika Sergeja Gorodeckého. Keď o rok dosiahla plnoletosť, zosobášili sa.

Kniha Richarda Rétiho s názvom Majstri šachovnice z roku 1930 je stále považovaná za jednu z najlepších šachových učebníc.
Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry

V lete 1928 si manželia spolu s dvoma priateľmi vyšli za Prahu do lunaparku. Pristavila ich stará žena, ktorá sa ponúkla, že im bude veštiť z dlaní. „Zrazu im zdesená nechcela nič povedať. Až na naliehanie prezradila strašidelnú veštbu – jeden z nich zomrie do mesiaca, druhý do roka a tretí do ďalšieho roka!“ napísané je na paneli expozície.

Mladý právnik, jeden z nich, ochorel na zápal pľúc, o tri týždne mal pohreb. Réti sa veľmi vystrašil. Veštbu bral zrazu vážne, ponáhľal sa preto so skladaním nových šachových rébusov a zároveň upravoval staršie, aby boli pripravené do tlače pre obavu z jeho možnej smrti.

Tretí z mužov v lunaparku, ktorému cigánska veštica tiež predpovedala odchod zo sveta, nezomrel, ale neskôr počas holokaustu mu nacisti odvliekli celú rodinu do koncentráku, kde jej všetkých členov zavraždili.

A Réti? V apríli 1929 sa uňho objavili príznaky šarlachu. Po niekoľkých týždňoch v nemocnici sa zdalo, že choroba ustupuje, ale 6. júna 1929 zomrel na otravu krvi v dýchacích orgánoch. „Slávneho rodáka z Pezinka pochovali vo Viedni, kde má stále udržiavaný hrob,“ uzatvára Vaněk.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #šach #Richard Réti