Masaker prvej svetovej vojny
Pre generáciu narodenú v rokoch 1880 – 1900 bola prvá svetová vojna určujúcim životným zážitkom. Determinovala vlastne celý zvyšok dvadsiateho storočia a osudy dvoch-troch generácií. Pritom mnoho mladých mužov ju privítalo s entuziastickým nadšením a do armády vstupovalo dobrovoľne. Britská armáda si s dobrovoľníkmi vystačila až do konca roku 1915. Až poznanie, že táto vojna nie je nejaké romantické koloniálne dobrodružstvo s pár stovkami mŕtvych, ale že guľomety vo flámskych močiaroch kosia britských vojakov po desiatkach tisícov, schladila vojnové nadšenie a britská vláda musela zaviesť povinné odvody. Uvedené ročníky mladých mužov boli aj drastickým spôsobom zmasakrované. Celkovo zahynulo na bojisku asi desať miliónov vojakov a po vojne zostalo asi dvadsať miliónov ťažko zranených a zmrzačených. Na následky vojnových zranení a útrap sa vlastne umieralo ešte dlhé roky po vojne. Len vlna španielskej chrípky, ktorá v rokoch 1918 – 1920 brutálne zasiahla oslabenú populáciu, zanechala asi pätnásť-dvadsať miliónov mŕtvych.
Britské impérium – širší domov J. R. R. Tolkiena (sám sa narodil v dnešnej Južnej Afrike) – vypravilo do vojny asi 8,8 mil. vojakov, pričom asi 1,1 mil. z nich padlo. Vojnové straty samotného Spojeného kráľovstva boli 720 000 mŕtvych, takmer výlučne mužov. V národnej pamäti to zastalo ako nenahraditeľná strata výkvetu vtedajšej mládeže – častokrát najobetavejších a najuvedomelejších občanov. (Mimochodom, v prepočte podľa počtu obyvateľov boli slovenské straty asi dvojnásobné.)
Zrejme aj Tolkiena vojnový konflikt výrazne ovplyvnil. Na všetky pokusy interpretovať vojnu o prsteň ako isté podobenstvo druhej svetovej vojny odpovedal vždy, že jeho vojnou bola prvá svetová, nie druhá. V Pánovi prsteňov skutočne môžeme nájsť niektoré analógie s prvou svetovou vojnou. Veď aj vojna o prsteň má podobu gigantickej totálnej vojny medzi vyhranenými tábormi. Hoci aj vo fantastickom diele Tolkien prejavuje istý zmysel pre detaily vojenskej organizácie, ktorá by za normálnych okolností mala byť humanitnému intelektuálovi cudzia. V knihe Tolkien prejavuje isté sympatie nielen voči dokonalým individualistickým superhrdinom, ale aj voči radovým vojakom veľkej gondorskej armády.
Mladý Tolkien
J. R. R. Tolkiena zastihol začiatok vojny na univerzite. Od roku 1911 bol študentom na Exeter College v Oxforde, kde spočiatku študoval klasické jazyky a neskôr prešiel na anglický jazyk a literatúru. Spoločensky bol etablovaný v prostredí podobných mladých intelektuálov. So svojimi najlepšími priateľmi (Rob Gilson, Geoffrey Bache Smith a Christopher Wiseman) si založili spolok názvom Tea Club and Barrovian Society (T.C.B.S.), ktorý zohral dôležitú úlohu pri formovaní Tolkienovej osobnosti v kľúčovom študentskom období života.
Podľa všetkého sa mladý Tolkien do vojnového úsilia zrejme priamo príliš zapojiť nechcel. Vieme, že bol zjavne intelektuálny typ a pre vojenskú službu nemal asi úplne správne predpoklady. Vo vtedajšej spoločenskej atmosfére sa však od džentlmena niečo také očakávalo. Mal byť predsa príkladom pre ostatnú spoločnosť a najmä nižšie a menej vzdelané vrstvy. Bol tu aj tlak rodiny, ktorá jeho neúčasť v bojoch vnímala ako hanbu a neplnenie si povinností. (Vieme, že jeho brat Hilary nastúpil do vojska už v lete 1914.)
Nám sa to môže zdať po hrôzach prevej aj druhej svetovej vojny čudné, ale takýto postoj spoločnosti i rodiny má svoju železnú logiku – vojna tu objektívne je a niekto ju musí za národ, za štát reálne fyzicky vybojovať a podľa možností vyhrať. A kto iný by to mal byť než príslušníci privilegovaných skupín vyššej a vyššej strednej triedy, ktorí mali objektívne z existencie britského štátu najväčší osobný prospech?
Miesto okamžitého dobrovoľného narukovania však Tolkien pokračoval v štúdiu s úmyslom dokončiť si záverečné skúšky na Oxforde. Súčasne nastúpil – zrejme v snahe vyhnúť sa ďalšiemu naliehaniu – do univerzitného prípravného kurzu pre dôstojníkov. Naďalej literárne tvoril a sformoval aj základy elfčiny. Na Vianoce sa T.C.B.S zrejme zišla v plnom počte naposledy. Toto stretnutie Tolkiena povzbudilo k písaniu poézie, čomu sa v nasledujúcich mesiacoch aj intenzívne venoval. Až 15. júla 1915 sa prihlásil do vojska, pričom vstúpil do radov Regimentu lancashirských strelcov – zrejme preto, lebo doň vstúpil aj G. B. Smith – priateľ z T.C.B.S – a Tolkien ho chcel nasledovať.
Britská armáda za vojny
Tu sa treba opäť trocha zastaviť a venovať sa chvíľu vnútornej organizácii Britskej armády. Tá totiž nie je jednotná, je akoby zložená z menších kmeňových zborov, zvaných „regimenty“, pričom nováčik vstupuje nielen do Britskej armády ako takej, ale aj do konkrétneho „regimentu“ so svojou slávnou tradíciou a hrdosťou, pričom v jeho radoch formálne zostáva po celý čas vojenskej služby, ba ako veterán aj po nej. Tento regiment vytvára prápory, ktoré sa potom podľa potreby formujú do vyšších útvarov – brigád a divízií. (V jednej brigáde či divízii tak môžu byť menšie útvary rôzneho pôvodu). Britským špecifikom bola aj existencia formálne nezávislých armád z kolónií, domínií a Indického cisárstva.
Foto: Wikipédia
Aj personálna výstavba Britskej armády počas prvej svetovej vojny bola veľmi špecifická. Na jej začiatku sa skladala len z útvarov zložených z profesionálov a jednotiek teritoriálnej (rezervnej) armády – teda mužov, ktorí v čase mieru súhlasili so zaradením do zálohy a podstúpili aj vojenský výcvik, pričom sa naďalej venovali svojmu civilnému povolaniu a do služby boli povolaní, len keď vznikla potreba.
Minister vojny maršal Herbert Kitchener (1850 – 1916) však správne odhadol totálny charakter nového konfliktu a od jeho začiatku spustil veľký nábor dobrovoľníkov, do ktorého nasadil aj svoju osobnú charizmu a povesť. Podarilo sa mu dostať do armády asi 2,5 milióna dobrovoľníkov – to bola asi polovica z piatich miliónov mužov, ktorí odišli do vojny priamo z Britských ostrovov. Neboli zväčša zaradení do existujúcich jednotiek profesionálnej či teritoriálnej armády, ale boli z nich sformované nové (z britského pohľadu dočasné) divízie tzv. Kitchenerovej armády. To však nestačilo a v januári 1916 sa museli zaviesť povinné odvody. Na konci roku 1918 dosiahla Britská armáda historicky najvyšší personálny stav – 3,8 milióna mužov zaradených do 70 divízií, pričom 2,0 milióna z nich sa nachádzalo v rámci Britských expedičných síl vo Francúzsku.
Tolkien v armáde
Vráťme sa však k nášmu J. R. R.Tolkienovi! Ten rýchlo získal hodnosť rezervného podporučíka a podstúpil jedenásťmesačný výcvik v radoch 13. záložného práporu. Nepodarilo sa mu dostať do 19. práporu, kde Smith velil čate. Tolkien počas výcviku prešiel viacerými štáciami – Beford, Cannock Chase a pod. V januári 1916 sa rozhodol pre špecializáciu signalistu, o ktorej sa domnieval, že má najbližšie k jeho civilnej profesii jazykovedca. Tu treba jasne povedať, že mladému Tolkienovi vojenská služba vlastne nevyhovovala. Bol charakterom svojej osobnosti humanitným intelektuálom. Tým je povedané asi všetko. Z jeho zachovanej korešpondencie je jasné, že bol sklamaný zo svojich nadriadených i z celého prostredia dôstojníckeho zboru.
22. marca 1916 sa zosobášil s Edith Brattovou, s ktorou bol zasnúbený od roku 1913. Mladému páru sa podarilo si vybaviť spoločné súkromné bývanie mimo kasární a Tolkien popri výkone vojenskej služby začal žiť aj uspokojivým súkromným a rodinným životom.
Odchod na front
Ale 2. júna 1916 podporučík Tolkien dostáva rozkaz sa pripojiť sa k Britskej armáde vo Francúzsku. Následne cez Folkestone v Kente sa 5. júna dostáva nočným námorným transportom do Calais a potom do mestečka Étaples. 7. júna je priradený ako signálny dôstojník k 11. práporu 74. brigády 25. divízie.
Foto: Wikipédia
Jeho brigáda ani divízie neboli súčasť kádrovej predvojnovej armády. Boli postavené práve z dobrovoľníkov Kitchenerovho náboru v r. 1914 – 1915. No aby sme lepšie dokázali pochopiť Tolkienovo postavenie v dobovej vojenskej mašinérii, je potrebné uviesť pár informácií aj o jeho brigáde aj divízii:
74. brigáda sa v lete 1916 skladala z piatich peších práporov z rôznych regimentov, jednej guľometnej a jednej mínometnej roty. 25. divízia bola sformovaná v auguste 1914 v Salisbury. Od septembra 1915 až do konca vojny pôsobila takmer celý čas vo Francúzsku. Zasiahla do bitky na Somme v júli-novembri 1916 (o tom ešte bude reč), potom do bitky pri Messines vo Flámsku (jún 1917). Zúčastnila sa aj tretej bitky pri Ypres (júl – november 1917). Netreba ani dodávať, že vždy išlo o najväčšie najbrutálnejšie „mäsiarčiny“. Divízia bola tiež zdecimovaná nemeckou jarnou ofenzívou v marci-apríli 1918. Bola preto v lete 1918 presunutá na reorganizáciu do Talianska. Na západný front sa vrátila na jeseň 1918 a stihla sa ešte zúčastniť záverečnej ofenzívy spojencov, ktorá pokračovala až do 11. novembra 1918, keď bolo uzavreté prímerie.
Celkové straty divízie za tri roky bojov predstavovali 48 300 mužov. Ak uvážime, že v jednej divízii je štandardne asi 15 000 – 20 000 mužov, znamená to, že celkový stav divízie sa v priebehu vojny sa dva-trikrát plne obmenil. Teda tí, čo vstúpili do jej radov nazačiatku vojny, mali len malú šancu sa v zdraví dožiť jej konca. Z jej príslušníkov zrejme len málokto vykonával aktívnu službu dlhšie než jeden rok. Každý deň pobytu na fronte proste na základe neúprosných zákonov štatistiky znižoval pravdepodobnosť prežitia. Divízia pritom bola viac-menej štandardným britským útvarom – nešlo o žiadnu trestnú jednotku alebo oddiel kamikadze.
Tieto čísla azda najlepšie ukazujú krutosť vojnového besnenia a ilustrujú ten povestný „mlynček na mäso“, ktorým boli zákopové boje prvej svetovej vojny.
V lete 1916 sa 25. divízia ako celok sa okrem spomenutej 74. brigády skladala z dvoch ďalších brigád (7. a 75.), CXI. delostreleckej brigády, CXIII. húfnicovej brigády, menších podporných oddielov, ženistov, trénu a zdravotníkov. Od júna 1916 až do konca vojny divízii velil generál Guy Bainbridge (1867 – 1943), ktorý bol považovaný za vcelku schopného, zodpovedného a kvalifikovaného dôstojníka, hoci zrejme nie za žiadneho výnimočného stratéga. 25. divízia bola rozpustená v marci 1919.
Tolkien na bojisku
Pred nasadením do boja sa údajne Tolkien v Étaples nudil, a tak zložil báseň The Lonely Isle inšpirovanú prechodom kanála a intenzívne korešpondoval s Edith. K svojmu novému práporu, ktorý sa aktuálne nachádzal v Rubempré pri Amiens, sa pripojil až 27. júna 1916. Tam prevzal velenie malého oddielu vojakov, prevažne povolancov z robotníckeho prostredia z Lancashire. Vzbudzovali v ňom isté sympatie, no vojenská disciplína bránila nejakým užším vzťahom. (Niektorí Tolkienovi životopisci tvrdia, že títo radoví britskí vojaci boli čiastočným predobrazom hobitov).
V júli 1916 bol Tolkienov prápor nasadený do bitky na rieke Somma – gigantického stretnutia, ktoré sa odohrávalo od 1. júla do 18. novembra 1916. Bitka bola súčasťou celkového ofenzívneho úsilia spojencov v lete 1916. Prebiehala súčasne s talianskymi útokmi na rieke Soči a Brusilovovou ofenzívou na východnom fronte.
Cieľom ofenzívy na rieke Somme bolo odľahčiť spojencom pri Verdune a ovládnuť belgické prístavy. Britské velenie chcelo aj vyskúšať novú armádu a nové divízie. Bola to typická bitka zákopovej vojny: hlavnou útočnou taktikou boli súvislé rojnice pešiakov vrhané proti líniám zákopov a ostnatého drôtu. Na rozdiel od predchádzajúcich ofenzív pred útokom boli nemecké pozície vystavené niekoľkodňovej ťažkej delostreleckej paľbe. To v spojeneckom velení vytvorilo ilúziu, že nemecké jednotky a opevnenia boli úplne rozbité a britským útočiacim silám nebude mať ani kto poriadne klásť odpor. Britskí vojaci – fakticky nadšení vlasteneckí dobrovoľníci – tak v prvý deň útoku vyrazili proti nemeckým líniám vcelku odvážne a s vierou v ľahké a rýchle víťazstvo. Odhad britského velenia bol však úplne chybný a stretli sa prudkou nemeckou paľbou z guľometov a kanónov. Hneď v prvý deň ofenzívy boli britské straty 57 000 mužov, z toho asi 19 000 padlých.
Slovné spojenie „prvý deň na Somme“ sa v britskej historickej pamäti stalo symbolom najväčších vojnových strát Britskej armády v jeden deň a súčasne aj nezmyselného obetovania výkvetu vtedajšej britskej mládeže. Táto udalosť bola aj mnohokrát literárne a filmovo spracovaná. Bitka na Somme považovaná aj za prvú bitku modernej technickej vojny. Boli v nej nasadené veľké počty lietadiel, bojové plyny a 15. septembra 1916 Briti pri Flers–Courcelette použili aj prvé tanky – jedny z tých „… dômyselných zariadení na zabíjanie veľkého počtu ľudí naraz…“, ktoré Tolkien tak odmietal a ktorých vynález pripisoval zlým a zákerným škratom. Bitka trvala niekoľko mesiacov a na jej konci sa jej zúčastnilo 1,5 milióna britských, 1,4 milióna francúzskych a asi 1,5 nemeckých vojakov. Na spojeneckej strane padlo asi 145 000 a na nemeckej 164-tisíc mužov, nevraviac o ranených, zajatých a zmiznutých. Bitka sa skončila nevýrazným spojeneckým víťazstvom, no územné zisky boli neúmerné stratám.
Foto: Wikipédia
No a kde sa nám v tomto veľkom stretnutí podel podporučík Tolkien? Jeho divízia bojovala počas bitky na severnom úseku frontu v okolí obce Thiepval. V prvých dňoch ofenzívy bol však jeho prápor v zálohe pri Amiens v dedine Bouyincourt (zrejme aj celá 25. divízia). Až 14. júla 1916 bola Tolkienova rota prvýkrát nasadená do boja. Pripojila sa k 7. brigáde pri útoku na Oviller. Tolkien ako signalista mal na starosti spojenie, poľné telefóny, signálne zástavky, kuriérov a pod. V zmätkoch útoku to bola náročná a stresujúca aktivita s veľkou zodpovednosťou. 16. júla sa dozvedel o smrti Roba Gilsona. Ten padol už počas prvého dňa ofenzívy Somme, keď viedol útok svojho oddielu na Beaumont Hammel. O jeho smrti nemáme zachované žiadne podrobnejšie informácie, no s určitosťou vieme, že zomrel v dobrej a vyberanej spoločnosti. 19. júla sa Tolkien naposledy stretol so G. B. Smithom. V nasledujúcich týždňoch sa zúčastnil postupne bojov o nemecké opevnenia zvané ako Švábska reduta (júl), Lipský výbežok (júl?) a Kráľovnin zákop (október). Pre Tolkiena absolútne stresujúce zážitky. Rovnako aj pre Edit, lebo straty narastali a britské rodiny dostávali od vojenskej správy oznámenia o smrti ich synov, manželov a otcov.
Foto: Wikipédia
27. októbra počas bojov o Kráľovnin zákop, Tolkien dostal zákopovú (volynskú) horúčku (febris quintana), ktorú spôsobujú baktérie Rickettsia quintana prenášané všami. Prejavuje sa päť- až šesťdňovými teplotami, bolesťami svalov, najmä na nohách, a tiež hlavy a očí. Zotavenie trvá celé mesiace a choroba často zanecháva dlhodobé nervové problémy (neurasténia, myalgia, srdcová arytmia). 8. novembra bol Tolkien odoslaný do Anglicka a skončil v nemocnici v Birminghame. Tolkienov 11. prápor bol v nasledujúcich bojoch takmer celý zničený. Celkom dôvodne môžeme predpokladať, že keby Tolkien neochorel, niekedy v lete 1917 by už s vysokou pravdepodobnosťou bol mladým mŕtvym britským hrdinom a celý jeden literárny žáner – fantazy – by nevznikol. Alebo možno vznikol, pretože nebol jeho jediným otcom-zakladateľom. Bol tu predsa aj C. S. Lewis, R. E. Howard a H. P. Lovecraft, no určite by sme v ňom nemali dnes už archetypálne postavy hobitov a elfov a celý farbistý a prepracovaný svet Stredozemia. Veď aj ďalší Tolkienov priateľ z T.C.B.S. – Geoffrey Smith – bol najprv zranený nemeckým granátom a 13. decembra zomrel na gangrénu a sepsu (vtedajšia medicína nepoznala antibiotiká ani transfúzie krvi. A neľútostná vojna zomlela aj mnoho ďalších Tolkienových spolužiakov z Oxfordu…
V tylových posádkach
Napriek intenzívnej liečbe sa už podporučík Tolkien nedal nikdy do poriadku tak, aby mohol nastúpiť na front (možno ani veľmi nechcel). Potom zvyšok vojny striedal nemocnice a tylové posádky. Postupne začína pracovať na Páde Gondolinu a Hurinových deťoch, ktorý však nikdy nedokončí. 16. novembra 1917 sa mu narodil syn John Francis (zomrel v r. 2003). 6. januára1918 bol povýšený na poručíka. V novembri 1918 sa nechal preveliť do Oxfordu s cieľom dokončiť si vzdelanie. Získal popritom miesto pomocného lexikografa pri tvorbe Oxfordského slovníka. (V armáde zrejme dostal dovolenku.) 3. novembra 1920 bol Tolkien demobilizovaný, pričom hodnosť poručíka v zálohe mu bola zachovaná. Jeho vojenská dráha sa skončila. Asi bol nakoniec rád, že to všetko prežil a navyše bez nejakého hendikepujúceho zranenia. Mnoho mladých mužov tej doby takéto šťastie nemalo. Smrtka si po nich prišla na čiernom koni a vzala ich so sebou.