Výročie jeho vraždy, ktorú spáchal Marc D. Chapman s absurdným motívom presláviť sa, je príležitosť nielen pripomenúť si jednu z najvýraznejších kultúrnych osobností. Aký bol, keď sa za dobrom ako tvrdohlavý aktivista, aj navzdory dobovej politickej nevôli, Lennon načahoval?
Spomienka na svetoznámeho hudobníka kapely The Beatles otvára ešte jednu odvekú otázku: je zmysluplné zasahovať do sveta, angažovane soliť jeho rany a aj napriek odvahe byť úprimný, pohorieť? Lennon, nech už bol jeho verejný obraz hodnotený akokoľvek, využil slávu a mediálnu pozornosť, aby zdôraznil silné a správne ideály. Sloboda prejavu i sláva sú tenké ľady, aj v liberálnej demokratickej spoločnosti môžu mať svoju hranicu. A tou fatálnou a najmenej očakávanou bola v jeho prípade prostá a nezmyselná smrť.
Foto: Profimedia
Za všetkým hľadaj lásku
Pri týchto úvahách Lennon slúži ako zástupný znak lásky. Za tú sa totiž bil najväčšmi. Nielen v tvorbe, ale aj pri verejných vystúpeniach. Žil ju so svojou osudovou Yoko Ono, s ktorou vytvorili azda najikonickejší pár svojej generácie.
Zdá sa, že rebel s poriadnym sebavedomím o láske, aj napriek prešľapom a nevere, vedel svoje. Vo svojej tvorbe ju priam fetišizoval. Nie div, že sa ikona vtedajšieho šoubiznisu aj newyorskej avantgardy stala hrdinom celej jednej generácie protestujúcej proti vojne vo Vietname, hnutia hippies.
Na ikonu popkultúry, ktorú – najmä v ranom období – definoval obrovský vnútorný nepokoj, sa nedá pozerať bez Yoko Ono. Aj keď jej od fanúšikov The Beatles prischol neslávny mýtus, že môže za rozpad najslávnejšej kapely všetkých čias. Lennon totiž skupinu bez slova opustil v čase, keď dokončili kultový album Abbey Road.
Experimentátorka a vizionárka Yoko ho však primäla vystúpiť z pohodlia páčivých melódií, tvoriť slobodnejšie a odvážnejšie. Ich prvý spoločný album sa volal príznačne John Lennon/Plastic Ono Band, kde sa od priliehavého pesničkárstva posunul k „špinavej nedokonalosti“ a podľa niektorých hudobných vedcov ním otvoril cestu novému žánru, punku.
Vláda, na čele s vtedajším prezidentom Richardom Nixonom, sa snažila Johna Lennona vyhostiť. Občanom sa stal až po štyroch rokoch, keď vyhral súd.
Lennon bol Brit, do New Yorku prišiel v auguste roku 1971 so svojou druhou manželkou Yoko Ono. To už mal s kapelou The Beatles tučnú kariéru za sebou. Unavený z kolotoča slávy a vnútorne nenaplnený začal sa presadzovať politicky. V žalúdku mu ležalo bezprávie páchané na všetkých okrajových skupinách. Bol feminista, zastával sa LGBTI ľudí, sirôt, telesne a duševne hendikepovaných a tak ďalej.
Prvú kávu im po príchode do štátov uvaril otec avantgardného filmu Jonas Mekas, ktorý do USA emigroval tiež. Ušiel sem počas druhej svetovej vojny a vo svojom newyorskom byte prijal pár ako imigrantov. Lennon navyše nebol pre svoju drzosť a odvahu povedať, čo si myslí, v USA vítaný. Vláda, na čele s vtedajším prezidentom Richardom Nixonom, sa ho snažila vyhostiť. Občanom sa stal až po štyroch rokoch, keď vyhral súd.
Anjelik to nebol
The Beatles sa rozpadli v roku 1970 a jednou z Lennonových prvých sólových skladieb bola práve protivojnová hymna Give Peace A Chance (Dajme šancu mieru). O rok neskôr už vydal album Imagine. „Predstavte si, že nejestvujú majetky, žiadny hladomor,“ spieva v rovnomennej skladbe. Áno, Lennon bol rojko, jeho predstavy o ideálnom svete pre všetkých, o rovnoprávnosti, sú na míle vzdialené realite dní. V 70. rokoch i dnes. Navzdory tomu vedel byť aj poriadne ironický a neprajný. Účty s bývalým členom The Beatles Paulom McCartneym si vyrovnával napríklad v skladbe How Do You Sleep (Ako sa ti spáva).
Neviete si ani predstaviť, ako veľmi trpím, keď tvorím.John Lennon
Filozof lásky Emmanuel Lévinas hovorí o zodpovednosti za druhého bez nároku na opätovanie, a práve po tom volal Lennon, keď sa svetu prihováral vo svojich skladbách či na benefičných koncertoch. Akoby si hlásaním mieru a dobra kompenzoval rozorvané vnútro. Najmä v mladosti nebol bezproblémový. No so svojimi démonmi – a majú ich všetci ľudia – bojoval. Najmä po narodení druhého syna Seana, ktorého mali s Yoko, sa snažil podľa jeho slov krotiť svoje ego. Jesť zdravo, každý deň cvičiť a všetky tie veci, ktoré sa dejú, keď človek skrotne po niekoľkoročnom bonvivánstve a búrlivých záťahoch.
Nemyslite si, že gitaru držal v ruke každý deň. Každá pieseň, ktorú dotiahol do konca a zverejnil ju, bola pre neho poriadna fuška. „Neviete si ani predstaviť, ako veľmi trpím, keď tvorím," priznal. Inak to nebolo ani pri albume Double Fantasy. Zbieral naň sily dlhých päť rokov a obaja s Yoko sa pri jeho tvorbe snažili odosobniť od svojich predošlých umeleckých identít. John od The Beatles a Yoko od kapely Plastic Ono Band.
Práve Yoko bola jedným z dvoch umelcov, s ktorými John „dokázal tvoriť skutočne". Druhým bol Paul McCartney. John ho pritiahol do kapely Quarrymen, ktorá sa neskôr premenovala na The Beatles. Za McCartneym prišiel George Harrison a za Georgeom Ringo Starr. V tejto zostave je už všetko ostatné len história.
Dvojitá fantázia mala byť comeback
Päť rokov pred smrťou, v roku 1980, žil Lennon stiahnutý v ústraní s manželkou Yoko a so synom Seanom. Práve s albumom Double Fantasy sa chystal vrátiť na scénu. Lennon ho nahral spolu s Yoko. Vraj ju chcel tvorivo nakopnúť a pohnútkou bolo, keď na dovolenke počul v dennom bare skladbu, ktorá mu pripomenula jej tvorbu. Názov Dvojitá fantázia apeluje poeticky na odrodu kvetu frézia, ktorý John našiel v botanickej záhrade na Bermudách pri prechádzkach so synom. Predtým, ako ho kopla múza a pustil sa s manželkou do „toho", jeho gitara zapadala prachom zavesená na stene dlhých päť rokov.
S Yoko, ktorá bola kvôli povinnostiam v Amerike, začali písať skladby na diaľku. Každý deň si volali, vymieňali materiál a diskutovali. Gitara na stene nebola obyčajná, bola to gitara bez tela, nech si pod tým laik predstaví čokoľvek. Asi len napnuté struny? Podľa Johna bolo utrpenie hrať na nej, no Yoko jeho nechuť porazila. S vojnovým nožom urobila niekoľko symbolických rezov do vzduchu, aby zahnala duchov minulosti, John ju zvesil a nahral na nej spoločný album Double Fantasy.
John bol síce päť rokov umelecky deaktivovaný, no pred verejnosťou sa neskrýval zámerne. Skrátka sa mu narodil syn a trávil dni obyčajne. Piekol chlieb, chodil do kina, precestoval, ako sám povedal v jednom z posledných rozhovorov, každý kúsok sveta.
Foto: Profimedia
„Nenapísal som pekelne nič. No bola pre nás obrovská udalosť mať dieťa. Ľudia možno zabúdajú, aké ťažké je pokúšať sa oň. Zápasili sme s potratmi, život Yoko bol kvôli tomu v istých momentoch na vlásku. A vtom sa nám to podarilo, mali sme syna a okrem toho mnoho problémov s drogami. Rad osobných i verejných problémov, no prekonali sme ich zomknutím sa a vďaka našim priateľom. Sami sme sa dostali do stresových situácií, ale utiahli sme to. Narodilo sa nám dieťa, o ktoré sme sa usilovali desať rokov a môj Bože, nemohli sme to len tak odfúknuť. Rok sme sa nepohli z miesta, cvičil som jogu so šedivou paňou v televízii," zdôveril sa Lennon so smiechom v rozhovore štyri dni pred smrťou.
Predtým však vydal tri sólové albumy, ktoré sa dajú – v kontexte jeho predošlej kariéry – označiť bez výčitiek za avantgardné. Agitačný a politicky angažovaný Some Time in New York City, Walls and Bridges a Rock ‚N‘ Roll. Kritici ani fanúšikovia neprijímali jeho neskoršiu tvorbu unisono s nadšením a Lennona, ako sám priznal, sa kritické reflexie súdobých recenzentov veru poriadne dotýkali.
Ale presne takto to chodí, popkultúra sa so svojimi bohmi nemazná. Keď umelec vykročí z obľúbenej, zabehnutej dráhy, nenaplní očakávania a nebodaj experimentuje, nemusí sa stretnúť s porozumením. Na albume Two Virgins je najslávnejší spoločný akt Johna a Yoko. Bola to ich prvá experimentálna nahrávka.
Zo srdca Yoko Ono sa nikdy nestratil
Lennonov vrah stále sedí za mrežami. Chapmana odsúdili na doživotie, po dvadsiatich rokoch mal právo požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. Od roku 2000, keď sa o to pokúsil prvýkrát, sa nič nezmenilo. Žiadosť podáva pravidelne každé dva roky, ale jeho snaha je márna.
Súd mu nikdy nevyhovel, ani naposledy v auguste tohto roku. Hneď pri prvom pokuse Chapmana dostať sa spoza mreží bola proti Yoko Ono. Názor odvtedy nezmenila.
Od vraždy síce uplynulo už štyridsať rokov, ale prihliadnuc na posledné roky života Yoko Ono s Lennonom, keď si založili rodinu a šťastne žili, sa dá s jej zármutkom a nezmieriteľnosťou zrejme stotožniť.
O stretnutí Johna a Yoko v roku 1966 napísal Lennon poviedku Balada o Johnovi a Yoko. Áno, John písal, a nie je toho málo. Štýlovo nadväzoval na humornú tradíciu v britskej literatúre nazvanú príznačne poetika nezmyslu. Jeho texty zasvätené gestu solidarity a autobiograficky ladené príbehy vystihujú jeho charakter.
Anketa: Čo pre vás znamenal John Lennon?
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Miro Žbirka, spevák:
John Lennon so skupinou The Beatles priniesli do rokenrolu songwriting. Postavili vlastne základy, na ktorých popmusic stojí dodnes. John k tomu všetkému pridal ešte aj srdce a empatiu. Myslím, že nám tu dosť chýba.
Laco Lučenič, hudobník:
Pamätám sa na deň, keď som sa dozvedel o jeho smrti. Bol to šok, totálny šok. Napadlo mi: Aké hovädo to mohlo spraviť?! Ja beriem Beatles ako celok, pretože všetci štyria boli výnimoční. Aj v tom čase, keď sa zišli, aj v tej kombinácii. John Lennon a Paul McCartney vytvorili vzácny protiklad, ktorý fungoval absolútne pozitívne. Ako autori mali napríklad za pesničkami vždy napísané Lennon – McCartney, hoci tých spoločných piesní nemali zase až tak veľa. Bola to ich dohoda, že skladby budú podpisovať spoločne.
John pre mňa znamená zdravý protiklad k Paulovi. Výborne to vidno pri filozofických pohľadoch na niektoré piesne Beatles. Napríklad pri spoločnej skladbe We Can Work It Out (Môžeme to vyriešiť). John Lennon k nej povedal, že Paul je optimista. Spieva tam: Skús to vidieť mojimi očami, aby sme sa dohodli. A John, čo je symbolické pre Beatles a celé ich napredovanie, bol netrpezlivý. Nie doslovne, že by sa stále pozeral na hodinky, ale vidieť to aj na jeho vklade do tej piesne, na jeho texte: Život je veľmi krátky, nie je čas na hádky a krik.
To bola jeho typická filozofia. A keď sa Johnovi nejaká Paulova myšlienka zdala prehnaná, tak privrel tie svoje krátkozraké oči a povedal: To nemyslíš vážne?! Ale, samozrejme, aj John bol iba človek, a mal svoje chyby.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Peter Lipa, spevák: Johna Lennona by som asi nikdy nebol poznal, keby nebol členom slávnej štvorice. Celú jeho podstatu aj podstatnú časť jeho života, a dokonca i tvorbu musíme teda hodnotiť z toho pohľadu, že bol členom skupiny Beatles. Svojej vlastnej, ale aj rockovej hudbe postavili pomník, ktorý dodnes stojí a zrejme bude stáť navždy. Kedysi sme ich brali len ako rozvášnenú mladícku štvoricu, no odvtedy už ubehlo 60 rokov, a tá ich hudba stále stojí na pevných nohách.
A John Lennon bol toho súčasťou. Tvorivo urobil jeden obrovský skok – od svojich začiatkov až do rozpadu skupiny. Tá nefungovala ani desať rokov, ale bola fantastická. Potom sa vybral sám na sólovú dráhu tak, ako všetci ostatní zo skupiny. Začal si budovať vlastnú kariéru, ktorá už nebola taká úspešná ako za čias Beatles, ale stále bola dostatočne silná.
Navyše začal prejavovať svoje postoje k životu a politike, čím dostal ďalší rozmer. Už to nebol iba muzikant, ale silná osobnosť. Jeho myšlienky možno neboli originálne, no boli súčasťou myslenia, ktoré bolo vtedy vo svete aktuálne. Jeho hudba tu však stále zostala. Stále je členom skupiny Beatles, a to, čo spravili v hudbe, je niečo úžasné, neopakovateľné a jedinečné. Ja osobne si to veľmi vážim.