Blake sa narodil v Holandsku v novembri 1922. Anglické krstné meno mu vybral otec, ktorý bol britský občan. Po jeho smrti matka poslala 13-ročného Georgea na nejaký čas k bohatej tete do Egypta. Zabezpečila mu špičkovú školu v Káhire.
Veľký vplyv na Blakea zanechal v Egypte o desať rokov starší bratranec. Bol silný komunista, čím výrazne zasiahol do vytvárania svetonázoru mladého Georgea.
Keď nacisti v roku 1940 obsadili Holandsko, Blake sa zapojil do odboja ako kuriér. V januári 1943 sa mu podarilo emigrovať do Londýna, do ktorého sa dostali ešte pred vypuknutím vojny matka s jeho sestrami. O rok ho zverbovala britská tajná služba MI6, pre ktorú začal pracovať v oddelení zameranom na Holandsko (túto krajinu oslobodili Spojenci až na jar 1945). Po skončení vojny sa naučil ruštinu, čo mu predurčilo (ne)slávnu budúcnosť. „Dostal tak za úlohu pracovať proti Sovietskemu zväzu," napísal denník Komsomolskaja Pravda.
Blake v zajatí. Tvrdil, že k Británii nepatril
Na jeseň 1948 ho vyslali ako agenta s diplomatickým krytím do Soulu, aby zbieral informácie o Severnej Kórei, Číne a sovietskom Ďalekom východe. Lenže po vypuknutí kórejskej vojny vicekonzul Blake padol do zajatia. Prežil v ňom tri roky.
Prečo v tom čase zradil Britov a ponúkol svoje služby Sovietom? „Videl som skutočnú podobu kórejskej vojny, vrátane mierumilovných civilistov zabitých americkou vojenskou mašinériou. Vtedy som pochopil, že podobné konflikty sú smrteľne hrozivé pre celé ľudstvo a urobil som najväčšie rozhodnutie v živote – začal som spolupracovať so sovietskou zahraničnou rozviedkou," napísal v liste pre Komsomolskú Pravdu v novembri 2017, keď oslavoval 95. narodeniny.
Podobne sa vyjadril už v roku 2002 pre noviny Independent: „Hanbil som sa, že patrím k zdrvujúcim, technikou nadradeným krajinám, čo bojujú proti bezbranným ľuďom. Cítil som, že som na zlej strane a že pre ľudstvo by bolo lepšie, keby sa presadil komunistický systém, ktorý by s vojnou skoncoval."
Blake sa zjavne nikdy nezžil s Britániou, čo mohla byť ešte jedna príčina, pre ktorú prešiel na stranu Moskvy. Raz sa zdôveril, že prechádzal krízou identity. „Aby ste mohli zradiť, musíte patriť. A ja som nepatril," pripomenul jeho slová denník Guardian. Čiže ako keby nemal svoju vlasť.
Čo sa podpísalo pod týmto pocitom? „Dalo by sa to potvrdiť v osobných súvislostiach. Keď počas vojny pôsobil v Anglicku, chcel sa oženiť so sekretárkou z MI6. Jej rodina zabránila sobášu pre jeho židovský pôvod," napísal Guardian. (Blakeov otec bol sefardský Žid, matka bola protestantka.)
Veľkolepé privítanie
Blake sa dostal zo zajatia v roku 1953. V Británii ho vítali s ováciami. Netušiac, že už ruku podávajú zradcovi.
Vďaka skvelému ovládaniu ruštiny ho roku 1955 poslali do Berlína, aby sa snažil verbovať Sovietov za agentov pracujúcich pre Britov. Nemecké mesto, ktoré bolo rozdelené na východnú a západnú časť, patrilo k symbolom studenej vojny.
Agent s dvoma tvárami napáchal západným výzvedným službám obrovské škody. Moskve odovzdával mená sovietskych špiónov, ktorí robili pre Západ. Vyzrádzal tiež rôzne tajné operácie, a to nielen britskej, ale aj americkej rozviedky. „Odhadujem, že som udal viac ako 600 agentov Západu," povedal Blake v roku 2000 pre stanicu BBC.
Aby ste mohli zradiť, musíte patriť. A ja som nepatril.George Blake, britský agent v sovietskych službách
Zrejme najvýznamnejšou akciou, o ktorej informoval Moskvu, bolo vykopanie tajného tunela pod rozdeleným Berlínom. Američania podkopali mesto, aby prenikli do zóny pod kontrolou Sovietov s cieľom odpočúvať ich vojenskú komunikáciu. Tí potom „náhodne" tunel objavili. Odhalenie operácie s názvom Zlato malo pre Moskvu cenu zlata. Blake hovorieval, že všetky správy posúval druhej strane nezištne, jedine z komunistického presvedčenia.
Blakeovo udavačstvo trvalo do roku 1961. Doplatil na prebehlíka z tajnej služby komunistického Poľska. Michael Goleniewski a Blake sa raz vzájomne zdôverili, že sú dvojití agenti. Keď Poliak utiekol do USA spolu s milenkou, Američanom povedal úplne všetko, čo vedel. Čiže udal aj Blakea. Washington posunul informáciu do Londýna a bol koniec. Blake sa priznal, na súde bolo už len otázne aký trest dostane.
Toľko rokov koľko popráv?
Sudca nemal zľutovanie. Zradcu poslal do väzenia na 42 rokov. Dodnes sa špekuluje, či sa dĺžka pobytu v žalári odvinula od počtu ním zradených agentov, nad ktorými v komunistickej ríši vyniesli rozsudok smrti.
Blake sa na súde tváril, že s verdiktom sa zmieril. Rovnako to vyzeralo za mrežami. V skutočnosti však už začal balamutiť dozorcov, aby mu prestávali venovať zvýšenú pozornosť.
Uplynula menej ako desatina jeho trestu a podarilo sa mu dostať na slobodu. Vďačil za to skvelým vzťahom so spoluväzňami. Zjavne ako skúsený agent dokázal zahrať na ich city. „Bol medzi nimi obľúbený. Učil ich cudzie jazyky, aj arabčinu," upozornil Guardian. Blake si troch z nich získal až tak, že mu zariadili útek. Príležitosť sa naskytla, keď títo traja vyši z väzenia.
Pomoc prišla od dvoch protivojnových aktivistov a od jedného zlodeja. Dvojicou boli Michael Randle a Pat Pottle, ktorých odsúdili za prienik na americkú vojenskú základňu s jadrovými zbraňami na britskom území. Tretí bol Sean Bourke. Jemu sa podarilo prepašovať Blakeovi malú vysielačku, aby s kumpánmi mohol byť v spojení.
Rozhodujúca chvíľa prišla, keď väzňom premietali film. Ostražitosť dozorcov bola slabšia. Blake sa dostal von cez rozbité okno. Pribehol k vysokému múru, cez ktorý s pomocou kumpánov ušiel z väzenského areálu.
Dostal sa do východného Nemecka, kde mu Sovieti s radosťou vystavili jednosmernú letenku do Moskvy. V tomto meste prežil celý zvyšok života. Udelili mu hodnosť plukovníka, viackrát ho vyznamenali. Nezomrel na ochorenie COVID-19, ale 26. decembra sa mu zastavilo srdce.