Slovensko stratilo vojnového hrdinu Bernarda Papánka

Pred dvomi týždňami sa dožil krásnych 101 rokov, ale, žiaľ, už o štyri dni zomrel. Slovensko stratilo Bernarda Papánka, jedného z najdlhšie žijúcich vojenských veteránov, čo bojovali proti obludnosti Hitlerovho nacizmu. Zároveň bol posledný československý vojak, ktorý bol nažive spomedzi hrdinov z bojov pri Tobruku v Afrike počas druhej svetovej vojny.

, 03.02.2021 06:00
Bernard Papánek Foto: ,
Snímka z leta 2018, keď denníku Pravda poskytol rozhovor.
7

Papánek sa narodil vo Viedni 17. januára 1920, bol však občanom Československej republiky. Po otcovi zo Skalice mal slovenské korene, po matke bol Moravan.

Zrejme veľa nechýbalo a zomrel by skôr, ako by mohol spoznávať život okolo seba. „Na svet som prišiel len s kilom osemdesiat živej váhy. Mamičke povedali, radšej si k nemu ani nevytvorte hlbší vzťah, čoskoro vám umrie,“ zdôveril sa v lete 2018 v rozhovore pre Pravdu, ktorý s ním nahrávala redaktorka Soňa Pacherová.

Pred prízrakom druhej svetovej vojny, ktorú rozpútalo nacistické Nemecko, Papánek emigroval do Palestíny. Bol to nedobrovoľný odchod, zjavne nemal inú možnosť. Mal totiž židovský pôvod. Útek mu pomohol vyhnúť sa holokaustu.

Poslúchol výzvu prezidenta Beneša

Opustenie Československa však neznamenalo pre Papánka cestu za pokojným životom, naopak, bez váhania vypočul apel, aby sa zapojil do boja za slobodu. „V Palestíne poslúchol výzvu prezidenta Edvarda Beneša, aby Čechoslováci vstupovali do armády,“ pripomenul server Pamäť národa.

Bernard Papánek na archívnej snímke z obdobia... Foto: Vojenský historický ústav
Bernard Papánek Bernard Papánek na archívnej snímke z obdobia druhej svetovej vojny.

Papánek mal najprv na starosť obsluhu protilietadlových kanónov v severnej Afrike v bojoch pri Tobruku, potom sa po dlhej ceste loďou presunul do Británie, kde ho čakal nový výcvik. Po vylodení Spojencov v Normandii, čo bol tvrdý úder proti nacistom na západnom fronte v roku 1944, zamieril s ďalšími československými vojakmi do Dunkerku vo Francúzsku.

„Dunkerk bol obkľúčený spojeneckými vojskami, 12-tisíc nemeckých vojakov v obliehanom meste sa však nemienilo vzdať, naopak, z mesta podnikali výpady. Bernarda pridelili k obsluhe mínometu v jednom údolí na dostrel od mesta. Zúčastnil sa prvej a zároveň úspešnej ofenzívy československých jednotiek, ktorá sa uskutočnila 28. októbra 1944, v deň československého štátneho sviatku,“ uvádza sa na webe Pamäť národa.

Odchod do Viedne, príchod do Izraela

Boj za slobodu sa pre Papánka skončil predčasne v decembri 1944, keď utrpel ťažké zranenie. Žiaľ, ako účastník západného odboja sa po komunistickom prevrate v Československu po tzv. Víťaznom februári stal nepohodlný, až zatracovaný. Až v roku 1964 mu konečne vyšiel pokus emigrovať do Izraela, keď dostal povolenie navštíviť Rakúsko.

Do Viedne prišiel 5. augusta 1964. Naspäť sa už nevrátil. „Úrady v Československu ho od 19. novembra 1964 uvádzali v evidencii emigrantov," informoval Vojenský historický ústav.

Pred emigráciou býval v Brne. Pracoval ako pomocný skladník v závode PREFA v Horných Heršpiciach (mestská časť Brno-juh).

V Izraeli začal používať priezvisko Palgi. Dôvod? Tamojší ľudia mali problém s výslovnosťou mena Papánek. V židovskom štáte napokon nezostal žiť do smrti. Pokročilú starobu, ale pritom stále ako svieži človek, sa rozhodol od roku 2014 prežiť na Slovensku v Šajdíkových Humenciach v rodine nevlastnej dcéry.

Priebeh služby Bernarda Papánka

  • 19. 10. 1942 Uvedený do čs. brannej moci v Palestíne, začlenený k náhradnej rote výcvikového strediska.
  • 28. 2. 1943 Premiestnený k 11. rote 200. ľahkého protilietadlového pluku. Od 30. 12. 1942 do 14. 6. 1943 bol tento pluk nasadený do protilietadlovej obrany Tobruku.
  • 30. 6. 1943 Premiestnený k čs. vojsku v Anglicku.
  • 12. 8. 1943 Doplavil sa do Anglicka na lodi Mauretánia.
  • 10. 9. 1943 Prevelený k 2. rote motorizovaného práporu.
  • 7. 3. 1944 Udelenie Čs. voj. pamätnej medaily.
  • 1. 9. 1944 Odišiel z Británie do Francúzska ako príslušník čs. samostatnej obrnenej brigády.
  • 19. 12. 1944 Zranený v bojovej akcii. Liečený vo vojenskej nemocnici v St. Omer, neskôr v Británii.
  • 16. 3. 1945 Premiestnený k náhradnému telesu prápora v dôsledku zranenia v bojovej akcii.
  • 12. 7. 1945 Udelenie britskej voj. medaily Africa Star (Africká hviezda).
  • 24. 8. 1945 Povýšený na slobodníka.
  • 17. 10. 1945 Ponechaný v zadnom slede náhradného telesa za účelom demobilizácie v Palestíne.
  • 30. 11. 1945 Dostal vyčkávaciu dovolenku na dobu neurčitú bez voj. náležitostí.
  • 24. 12. 1945 Vyznamenaný Čs. voj. medailou za zásluhy II. stupňa.
  • 24. 4. 1946 Odišiel do Palestíny.
  • 24. 5. 1946 Prepustený do pomeru mimo činnej služby.
  • 26. 9. 1946 Slobodník v zálohe prezentovaný na pokračovanie činnej služby po prílete z Palestíny.
  • 31. 12. 1946 Prepustený z činnej služby z dôvodu neschopnosti k vojenskej službe následkom vojnového zranenia (40-percentná invalidita). V rovnakom roku bol vyznamenaný Čs. voj. medailou za chrabrosť pred nepriateľom.
Zdroj: Vojenský historický ústav

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
7 debata chyba
Viac na túto tému: #vojnový veterán #nekrológ #Hrdina