Foto: Profimedia
Jeho posledný podpis nezískal nikto z fanúšikov, neodbytných obdivovateliek či lovcov autogramov. Dostal ho dopravný policajt Otie V. Hunter, ktorý 30. septembra 1955 hliadkoval na ceste neďaleko kalifornského Bakersfieldu. Asi o pol štvrtej popoludní tam zastavil strieborné Porsche 550 Spyder, lebo prekročilo povolenú rýchlosť.
Za volantom sedel 24-ročný James Dean a vedľa neho automechanik Rolf Wütherich. Vychádzajúca hollywoodska hviezda si športové auto kúpila iba deväť dní predtým, a keďže ju už na druhý deň čakali automobilové preteky, chcela sa s ním trocha prevetrať.
To, že má pred sebou slávneho herca, mladý policajt ani nezistil. Nespoznal ho ani podľa mena. „Pre mňa to bol iba ďalší chlapík, ktorý šiel príliš rýchlo,“ priznal neskôr Hunter. Vypísal mu pokutu na 25 dolárov a Dean ju potvrdil svojím „autogramom“.
Keď hrá herec scénu presne tak, ako to nariadi režisér, nie je to hranie. To je len plnenie inštrukcií… Úlohou režiséra je iba nasmerovať, ukázať cestu. Potom to preberá herec. A musí dostať priestor a slobodu, aby sa vyjadril.James Dean
Herec potom pokračoval v jazde. Okolo 17.45 h, keď sa blížil ku križovatke, zbadal protiidúce auto, ktoré zrazu začalo odbočovať. Porsche malo prednosť, lenže vodič vo Forde si ho pri zapadajúcom slnku nevšimol a vošiel mu do cesty.
Dean brzdil, snažil sa vyhnúť zrážke, no bolo už neskoro. V rýchlosti asi 89 km/h vrazil do auta, ktoré šoféroval 23-ročný študent. Ľahké Porsche vyhodilo do vzduchu, dvakrát sa prevrátilo a skončilo na poli.
Zatiaľ čo vinník nehody vyviazol so zlomeným nosom a Wütherich preletel čelným sklom, herec bol na mieste mŕtvy. Uviazol v aute, ktoré sa zmenilo na šrot. Prudký náraz mu spôsobil vnútorné krvácanie, rozdrvil nohu a zlomil väzy.
Akoby došlo na jeho slová. Keď sa ho totiž pýtali, či sa na pretekoch nebojí riskovať, pokojne odvetil: „Je lepší spôsob, ako zomrieť? Je to rýchle, čisté a odídete v žiare slávy!“
Sen o herectve
Svetlo sveta uzrel 8. februára 1931 v malom meste Marion v americkom štáte Indiana. Vyrastal ako jedináčik a veľmi lipol na matke, ktorú považoval za jedinú osobu, čo ho chápe. S prísnym otcom, zubným technikom, si veľmi nerozumel.
Malý James Byron Dean, ako znelo celé jeho meno, už odmalička prejavoval umelecké sklony. Sníval, že sa stane hercom, a matka ho v tom podporovala.
Zapísala ho na súkromnú školu divadla a tanca, kde sa naučil stepovať. Keď mal päť rokov, rodina sa presťahovala do Kalifornie. Tam zase chlapec rád modeloval z hliny a maľoval.
Foto: Profimedia
V roku 1940 sa mu však zrútil svet – jeho mama podľahla rakovine a ľahostajný otec ho zveril do opatery strýka a tety. Osamelý chlapec tak celé dni trávil na farme v Indiane, pozoroval prírodu a zvieratá alebo počúval rádio.
Ako stredoškolák vynikal v športe, hrával divadlo, a keď v 16 rokoch dostal k narodeninám prvú motorku, stal sa z neho vášnivý motorista.
Po skončení strednej školy skúsil žiť znova s otcom, ktorý sa medzitým druhý raz oženil, ale ich vzťahy zostali napäté. Na vysokej škole začal študovať právo, no rýchlo to vzdal a zapísal sa radšej na štúdium drámy.
S otcom sa postupne celkom odcudzili a v januári 1951 zanechal aj školu, aby sa naplno venoval hereckej kariére.
Prežiť v New Yorku
Jeho umelecké začiatky neboli nijako slávne. Prvý výstup pred kamerou absolvoval síce ešte ako študent v roku 1950, ale išlo iba o reklamu na pepsi-colu. Dean si v nej „zahral“ mladíka, ktorý vhodí peniaze do hracej skrine.
Navštevoval súkromné hodiny herectva, a aby sa uživil, pracoval ako umývač riadu či uvádzač v kine. Keď si privyrábal na parkovisku pred rádiom CBS, všimol si ho človek z vedenia a ponúkol mu pomoc. Vďaka nemu získal malé úlohy v rozhlase.
V roku 1951 sa prvý raz mihol v celovečernom filme – vo vojnovej dráme Fixed Bayonets! Bola to však taká bezvýznamná rola, že jeho meno ani neuviedli v záverečných titulkoch.
Foto: SITA/AP
V júli 1951 počúvol radu skúsenejších kolegov, aby sa presťahoval do New Yorku. „Ak to dokážem tam, dokážem to hocikde,“ spieval o 30 rokov neskôr Frank Sinatra a Dean si zrejme povedal to isté.
Ľudí, čo sa chcú v tom obrovskom meste presadiť ako herci, je však veľa a uspeje len hŕstka. Dean si rýchlo uvedomil, aké ťažké je tam prežiť. Občas ani nemal kde prespať alebo čo jesť, často si požičiaval peniaze. Na druhej strane sa však cítil slobodný ako nikdy predtým.
Hoci sa často uvádza, že v New Yorku absolvoval kurz vo vychýrenom Actors Studiu Leeho Strasberga, ktorý sa preslávil psychologickým spôsobom výučby, nie je to celkom tak.
Dean sa tam síce zapísal a v listoch domov sa chválil, aká je to skvelá herecká škola, no navštevoval ju len krátko a so Strasbergom ktovieako nevychádzal.
Byť dobrým hercom nie je ľahké. Byť mužom je ešte ťažšie. Chcem byť obojím, než skončím.James Dean
Bol však vytrvalý a stále sa zlepšoval. Získal zopár ďalších „štekov“ v televíznych seriáloch a filmoch, v roku 1953 sa mu podarilo preraziť v divadle na Broadway. Kritici boli unesení jeho prejavom a meno James Dean sa tak pomaly dostávalo do širšieho povedomia.
Dôležité bolo, že sa nevyrovnaný mladík ako on v herectve našiel. Trpel depresiami a výkyvmi nálad (dnes sa niektorí odborníci domnievajú, že mohol mať bipolárnu poruchu), hranie preňho bolo spôsobom, ako svoje emócie dostať von. Aj sám neskôr hovoril, že pre duševne labilných ľudí je východiskom práve herectvo.
Posledná cesta
Rozhodujúci zlom v jeho kariére nastal vo februári 1954, keď ho slávny režisér Elia Kazan obsadil do hlavnej úlohy vo filme Na východ od raja.
V príbehu, ktorý nakrútil podľa románu Johna Steinbecka, dokázal využiť jeho temperament aj vynikajúce schopnosti improvizovať. Mnohé scény tak vznikali bez scenára, spontánne priamo na pľaci.
Keď sa dráma v marci 1955 dostala do kín, z Deana sa prakticky cez noc stala hviezda. Veľkú zásluhu na tom mala i filmová spoločnosť, ktorá v rámci propagovania snímky zabezpečila, aby sa o ňom písalo v novinách a časopisoch.
Dean sa vtedy často ukazoval s atraktívnou herečkou Pier Angeli. Údajne sa zasnúbili, ale zakrátko sa rozišli. Svoj prvý filmový úspech oslávil Dean po svojom – kúpil si športové auto, s ktorým sa zúčastnil na prvých veľkých pretekoch, a vyhral druhé miesto.
Potom šlo už všetko rýchlo. Nadaný herec za dva mesiace nakrútil ďalšiu drámu Rebel bez príčiny, absolvoval dva preteky a opäť sa vrhol do práce na filme Obor, kde si zahral po boku slávnej Elizabeth Taylorovej a Rocka Hudsona.
Jeho dávny sen sa stal skutočnosťou. Pred sebou mal sľubnú kariéru a pre mládež sa stal idolom. Výrazne si polepšil aj finančne. Kým za film Na východ od raja dostal iba 10-tisíc dolárov, teraz si vymohol exkluzívnu zmluvu, kde sa zaviazal nakrútiť za 900-tisíc dolárov deväť filmov.
Boli to i snímky, ktoré neskôr preslávili jeho staršieho konkurenta Paula Newmana (Niekto tam hore ma má rád, Mačka na rozpálenej plechovej streche či Billy Kid).
Z ustavičného filmovania bol však vyčerpaný a potreboval zmenu – ďalšie preteky. Keď si kúpil nové Porsche, herec Alec Guinness ho vraj prorocky varoval: „Zbav sa toho auta, inak budeš o týždeň mŕtvy!“
Dean však nebol človek, ktorý by sa dal odradiť. Nebol rebelom iba vo filme, ale aj v živote. „Snívaj, akoby si žil večne, a ži, akoby si mal dnes umrieť,“ hovorieval a sám sa tým riadil. Aj vďaka tomu sa z neho stala legenda.
7 x James Dean
- Bol veľmi krátkozraký, a keď nebol na scéne, nosil okuliare s hrubými sklami.
- Ako dieťa si pri páde vybil štyri predné zuby, ktoré mu nahradili protézou.
- Mal rád zvieratá. Herečka Elizabeth Taylor mu darovala siamskú mačku.
- Jeho idolmi boli herec Marlon Brando a spevák Elvis Presley.
- Mal prezývku "Little Bastard“ (Malý bastard), ktorú si dal napísať aj na svoje Porsche 550 Spyder.
- Podľa niektorých svedectiev bol vraj homosexuál. Tvrdila to i Elizabeth Taylor. On sám to však poprel.
- V júli 1955 nakrútil rozhovor o rýchlej jazde, kde ľudí vyzval, aby boli opatrní. „Život, ktorý zachránite, môže byť môj,“ povedal na záver.