Lajos Winter: Prežil pád pod vlak aj koncentračný tábor

Piešťanom vdýchol život, ale ten jeho ani zďaleka nebol jednoduchý. Bol nútený zanechať štúdium, pretože ako 20-ročný musel riadiť kúpele. Zobral si vdovu po bratovi, bojoval s intrigánmi, žil v dlžobách, prežil internačný aj koncentračný tábor, neprajnosť režimu, smrť manželky Leony i dcéry Márie, pád pod vlak. A dožil sa 98 rokov! S pravnučkou Lajosa Wintera sme sa stretli osobne.

, 17.02.2021 06:00
Piešťany, Thermia, Irma, Kúpeľný ostrov, kúpele Foto:
Pohľad na Kúpeľný ostrov s komplexom Thermia - Irma.
1

Winterova pravnučka Katarína Frátriková nepovie Lajosovi, po slovensky Ľudovítovi Winterovi, inak ako "opinko“. Pripúšťa, že bol prísny, šetrný a v detstve si pre jeho rozhodnutia aj poplakala. "Robil to však všetko pre to, lebo nám chcel len to najlepšie,“ zhovievavo vysvetľuje. "Tak, ako povedal opinko, tak aj bolo.“ Zomrel v roku 1968, keď mala pätnásť rokov, len polhodinu po tom, čo sa s ním rozlúčila v nemocnici. Urobil jej krížik na čelo…

Zobral si vdovu po staršom bratovi

Winterovci boli Židia, ale Ľudovít Winter v roku 1909 konvertoval na katolícku vieru. Bratia Winterovci boli traja – Ferencz, Lajos a Imrich – najstarší František však veľmi mladý zomrel. Leona sa Lajosovi páčila odjakživa, svojho času však ustúpil bratovi. Keď sa stala vdovou, jeho náklonnosti už nič nebránilo. "Ľúbil Leonku od samého začiatku. S Leonou, ktorá medzitým mala dve deti, sa oženil v roku 1902 a mali spolu ďalšie tri deti. Spomínam si, ako hovoril, že katolíci vedia odpúšťať. To sa mu veľmi páčilo. Katolícku vieru intenzívne praktizoval až do smrti,“ spomína Imrichova vnučka Kristína Stankovská.

Kristína Stankovská Ľudovítovi Winterovi hovorila "Lajošbáči“. Je vnučkou Imricha Wintera, Lajosovho mladšieho brata, ktorý zomrel počas 2. svetovej vojny. "Moju mamu mal Lajošbáči rád, ako keby bola jeho vlastná a nie bratova dcéra,“ vraví. "Mama si ako 26-ročná zlomila väzy, bola imobilná, ani najesť sa sama nevedela. Skákala hlavičky do vody, prvý, piaty, deviaty, až desiaty raz sa jej stal osudným. Vedela veľa jazykov a vyučovala aj z vozíka nemčinu, francúzštinu, angličtinu. Ja som sa narodila v roku dedkovej smrti a Lajošbáči si nás zobral pod svoje ochranné krídla a pomáhal nám. Keď som si prezerala staré fotografie a videla som, čo všetko Winterovcom kedysi patrilo, ako chodievali oblečení, nevedela som ako dieťa pochopiť, ako sme sa ocitli v takej strašnej chudobe. Žili sme s nálepkou kapitalistov, hoci sme nemali nič. Ani som nemohla ísť študovať na školu, ktorú som si vybrala.“

Katarína Frátriková s fotografiou svojho... Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Lajos Winter, Katarína Frátriková, Piešťany, Thermia Katarína Frátriková s fotografiou svojho "opinka" Lajosa Wintera v hoteli Thermia v Piešťanoch.

20-ročný prišiel riadiť kúpele

Bol to Alexander Winter, otec najstaršieho Františka, stredného syna Ľudovíta a najmladšieho Imricha, ktorý sa rozhodol prenajať si piešťanské kúpele. Písal sa rok 1889, obec Piešťany mala 6-tisíc obyvateľov, väčšinou roľníkov, ktorí žili v prízemných domoch z nepálených tehál s hlinenými dlážkami a slamennými strechami. Tunajší storočný Kurhotel mal tridsať izieb s výčapom pre kúpeľných hostí a tí sa v izbách umývali nad lavórom so studničnou vodou z krčaha. Do kúpeľného domu nad teplými prameňmi na Kúpeľnom ostrove každé leto prišlo asi tisíc chorých, okolo sto bývalo v hoteli, ostatní sa ubytovali v chatrčiach roľníkov. Váh navyše každoročne zaplavoval Kúpeľný ostrov a okolie centra.

V takomto stave prevzal kúpele talentovaný obchodník Alexander. Dal opraviť budovy, rozvody termálnej vody, vybudoval parky. Minul pri tom všetky úspory, a to v kúpeľoch nepribudla jediná izba! Alexandrovi Winterovi to podlomilo zdravie, ochorel. Jeho syn Lajos mal sladkých dvadsať, keď ho otec stiahol z Viedne zo štúdia architektúry. Bolo treba zachraňovať spravované majetky, pretože najstarší brat František dostal za úlohu viesť iný rodinný podnik v Ipeľských Šahách, najmladší Imrich bol ešte dieťa. Na neskúseného mladíka Lajosa padli všetky starosti s kúpeľmi. Mladá duša túžila po zábave, a tak si neraz po nociach aj poplakal. Stal sa najznámejším členom tejto famílie, vizionárom, marketérom, duchom Piešťan. Jeho odkaz je naozaj všade, kam sa človek v kúpeľoch i v meste Piešťany pozrie, vrátane chronicky známeho Barlolámača. Jeho najznámejším projektom je však hotel Thermia Palace spojený s kúpeľmi Irma.

Katarína Frátriková ako dieťa s... Foto: archív Kataríny Frátrikovej
Lajos Winter, Katarína Frátriková, Piešťany Katarína Frátriková ako dieťa s "opinkom" na Kolonádovom moste v Piešťanoch.

S vnučkou a pravnučkou Winterovcov v Thermii

Komplex Thermia-Irma otvorili v apríli 1912, stavba vznikla za dva roky. Priniesla kúpeľom veľkú slávu, už v prvý rok od otvorenia sa tu striedali svetové celebrity, panovníci, operní speváci z celého sveta. Prvý bol Ferdinand I., cár bulharský. Hotel ešte ani nestál, ale Ľudovít Winter už vytlačil pohľadnice projektu, ktoré sa rozposielali do celého sveta. Na tie časy geniálny marketing! A tzv. slnečný kúpeľ "naholo“, ktorý sa poskytoval na streche Irmy, pre pánov a dámy oddelene, bol znakom toho, že ľudia dobre vedeli o zdravotných účinkoch UV-žiarenia a možno aj iného vyžarovania…

Nikde inde ako v historickej Thermii na Kúpeľnom ostrove sme sa s vnučkou a pravnučkou Winterovcov ani nemohli stretnúť. Aký je to pocit – sedieť v honosných priestoroch, ktoré kedysi patrili rodine? Ani jedna z nich to nejako zvlášť neprežíva. Ony už bohatstvo ani slávu nezažili, naopak, režim po vojne nebol buržoáznemu pôvodu veľmi naklonený… "Opinko bol skromný a k tomu nás viedol, preto sme vedeli prežiť,“ vysvetľuje Lajosova pravnučka Katarína. "S mamou sme žili v jednoizbovom byte v Bratislave, ktorý nám kúpil a posielal nám mesačne sto korún. Mojej mame, svojej vnučke, písal z Piešťan listy na stroji cez kopirák a vždy ho zaujímali financie, moje známky, jednoducho čísla. Vždy ma učil: Keď máš sto korún, miň len deväťdesiatdeväť, aby ti koruna ostala.“ Spomína si, ako si ju brával v Piešťanoch počas jej návštev uňho na kolená a vždy ho zaujímalo, aký mala deň. "Mama Agnes mala silný vzťah k Piešťanom, práve tam sa cítila byť doma. On si však želal, aby sme žili v Bratislave, lebo sa bál, že v Piešťanoch by nás prenasledovali. Spomínam si, že nosil hodinky s ciferníkom otočeným na vnútornej strane zápästia. Vieš, takto lepšie sledujem čas, vysvetlil mi.“

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch. Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Balneologické múzeum Imricha Wintera, Piešťany, barly, múzeum Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch.

Prežil obe vojny, majetok znárodnili

Ľudovít Winter sa vynašiel aj počas 1. svetovej vojny. Aby finančne zachránil vyprázdnené a zadlžené kúpele, odkiaľ väčšina mužských zamestnancov narukovala do vojny, vybudoval na Kúpeľnom ostrove nemocnicu pre chorých a ranených. Riešenie stavby zadal architektom, ktorí projektovali Thermiu, aj dnes je známa ako Pro Patria. Po vojne chcel vzhľadom na rastúce protimaďarské nálady z Piešťan odísť, ale ľudia ho nepustili. Nasledovali ďalšie stavby a rozsiahle rekonštrukcie v Piešťanoch, okrem iného bol postavený Krajinský či Kolonádový most, kúpalisko Eva a podobne. V roku 1934 Lajos Winter ovdovel. Jeho manželka "Leonka omi“, ako jej hovorila Katka Frátriková, kuriózne zomrela vo Viedni u zubára, mala z neho obrovský strach. 56-ročná dostala infarkt. Počas 2. svetovej vojny sa Ľudovít Winter ukrýval v Bratislave, ale udali ho a putoval do internačného tábora do Serede. Odtiaľ ho tesne pred Vianocami 1944 odviezli do Terezína. Ako 74-ročného! Piešťanské kúpele počas vojny znárodnil Slovenský štát a v roku 1948 Českoslo­vensko.

Je to neuveriteľné, ale Lajos Winter koncentrák prežil.

"Z koncentračného tábora sa vrátil štyridsaťkilový,“ hovorí o Lajošbáčim Kristína Stankovská. Vrátil sa do piešťanského hotela Zelený strom, kde dovtedy žil s rodinou. Sám vo svojich spomienkach napísal, že "vyzeral ako rozheganá kostra“. Chcel sa podieľať na ďalšom rozvoji kúpeľov, ale neumožnili mu to. Ľudia ho vídavali, ako do mestského parku ťaháva káričku a do nej zbiera raždie na kúrenie. Traduje sa, že mal zakázaný vstup na Kúpeľný ostrov, a tak sedával aspoň na Kolonádovom moste na lavičke. Aj preto je bronzová socha Ľudovíta Wintera po istých peripetách a rekonštrukcii mosta konečne umiestnená práve tu.

Známa socha Barlolámača pri Kolonádovom moste v... Foto: OOCR Piešťany
Barlolámač, Piešťany, Kolonádový most, kúpele Známa socha Barlolámača pri Kolonádovom moste v Piešťanoch.

Pád pod vlak a smiešny dôchodok

Ľudovítovi Winterovi sa po zotavení z koncentračného tábora pomaly vracala jeho bohom daná povaha, že sa musí vždy spoliehať na vlastné sily. Mal osemdesiat rokov, ale mozog mu ešte pracoval. Viete, vďaka komu vznikol známy BB puding alebo Marína či Indian keksy? Múku na ne mlel Ružový mlyn, ktorý dal kedysi postaviť. Puding sa predával najskôr iba v lekárňach. V novembri 1950 Lajos Winter spadol na železničnej stanici v Piešťanoch pri vystupovaní pod vlak. Našťastie, dopadol pozdĺž idúceho vlaku ku kolesám. Bol v bezvedomí a mal pomliaždený jedenásty stavec, ale dostal sa z toho. Dožil so smiešnym dôchodkom.

"Dal mi do života veľa múdrych rád,“ spomína jeho pravnučka Katarína Frátriková. "Koľko ráz sa aj dnes sama seba pýtam: Čo by na to povedal opinko? Vždy mi hovoril, že by som sa mala vedieť vcítiť do starého človeka, robiť dobré skutky, lebo raz aj ja zostarnem,“ pokračuje žena, ktorá tri desaťročia robila farmaceutickú laborantku a neskôr sa starala o seniorov. V septembri 1968, krátko po vstupe ruských vojsk na naše územie, ho bola navštíviť v nemocnici. Začínala sa ďalšia éra, ľudia tomu ešte neverili. "V ten deň sme išli na rtg. Pripadal mi zraniteľný ako dieťa, prvý raz som videla, že mu tiekli slzy. Zrejme cítil, že prichádza jeho čas. Ešte som mu povedala, opinko, máš dobré výsledky. Chytil ma za ruku, vedel, že klamem. V nemocničnej izbe mi dal ešte dvadsať korún, aby som mala na vlak do Bratislavy. Oholila som ho, pobozkala a dali sme si krížik na čelo. Krátko po mojom odchode zomrel. Bol strašne húževnatý, ešte aj v nemocnici vo svojom veku cvičil jogu. Deň začínal aj končil modlitbou, nebol zatrpknutý. A vždy mi hovorieval: Nevzdávaj sa. Keď si myslíš, že si na dne, vždy sa dá nájsť riešenie.“

Jemu napokon zobrali všetko, ale na kolená ho nikdy nezrazili.

Ľudovít (Lajos) Winter

  • 1. november 1870 – 15. september 1968
  • narodil sa v Rakúsko-Uhorsku ako tretie dieťa rodičov Alexandra a Henriety
  • začal študovať na Vysokej škole technickej vo Viedni, po zložení prvej skúšky ho otec povolal do Piešťan na pomoc pri vedení kúpeľov
  • v roku 1902 sa oženil s Leonou, vdovou po staršom bratovi Františkovi, ktorá mala dve deti
  • s manželkou mal tri deti – Jána, Alžbetu a Máriu
  • po smrti otca v roku 1909 prevzal vedenie kúpeľov, počas jeho éry sa významne zveľadili nielen kúpele, ale aj mesto Piešťany
  • v rokoch 1919–35 bol predsedom Zväzu slovenských kúpeľov
  • v roku 1944 vyvrcholili perzekúcie, ktorým Winterovci čelili od vzniku Slovenského štátu, Ľudovíta Wintera deportovali do zberného tábora v Seredi a odtiaľ do koncentračného tábora Terezín
  • ako 75-ročný sa dočkal oslobodenia
  • od roku 1948 po znárodnení kúpeľov žil v ústraní a chudobe
  • zomrel v Piešťanoch vo veku 98 rokov, spopolnený bol v Brne, ale pochovaný je na cintoríne v Piešťanoch

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #Winter #Piešťany #liečivé bahno #Lajos Winter #Kúpeľný ostrov #kúpele #bahno