Smrťou Shultza sa pomaly uzatvára jedna z hlavných kapitol dejín 20. storočia. Bol ministrom zahraničných vecí „kovbojského“ republikánskeho prezidenta Ronalda Reagana. Od neho svet počul slová o Sovietskom zväze, ktorý bol ríšou zla. No Reagan a Shultz sa chopili príležitosti, keď v Moskve v roku 1985 nastúpilo nové komunistické vedenie na čele s Michailom Gorbačovom.
Pravá Reaganova ruka
"George Shultz bol Reaganovou pravou rukou, keď sa riešili vzťahy amerického prezidenta so sovietskym generálnym tajomníkom. Vydali sa spolu na cestu, ktoré viedla ku koncu studenej vojny,“ povedal pre Pravdu historik Stephen Knott, profesor na americkej námornej akadémii, ktorý Shultza osobne poznal. "Ako minister zahraničných vecí opätovne loboval u šéfa Bieleho domu, že so ZSSR je potrebné držať sa vytýčeného kurzu, aj keď mnohí od toho Reagana odrádzali. Schultz si zaslúži uznanie, ako dokázal pripraviť veci, aby rokovania so Sovietmi pokračovali. Ale sám uznával, že zblíženie s Moskvou a koniec studenej vojny boli Reaganovou víziou,“ tvrdí Knott.
George Pratt Shultz sa narodil 13. decembra 1920 v New Yorku. Jeho prapradedo pochádzal z Nemecka. Mladý Shultz študoval ekonómiu a medzinárodné vzťahy. V roku 1942 nastúpil k námornej pechote a zúčastnil sa bojov v Pacifiku.
"Jeho služba v námornej pechote počas druhej svetovej vojny bola mimoriadna. A bol to zážitok, na základe ktorého Shultz veľmi dobre chápal hrôzy konfliktu,“ pripomenul pre Pravdu Mark Kramer, programový riaditeľ Projektu výskumu studenej vojny na Harvardovej univerzite.
V prvej časti pracovného života sa venoval najmä ekonomike. Shultz ako profesor pôsobil na Chicagskej univerzite, kde ho ovplyvnila Chicagská ekonomická škola Miltona Friedmana, teda príklon k trhovému hospodárstvu s minimálnymi zásahmi štátu.
V rokoch 1969 až 1970 bol Shultz ministrom práce, v rokoch 1970 až 1972 riadil Úrad manažmentu a rozpočtu a potom bol do roku 1974 ministrom financií. Bolo to za vlády prezidenta Richarda Nixona. Keď Shultz už za Reagana v roku 1982 prevzal ministerstvo zahraničných vecí, stal sa iba druhým politikom, ktorý zastával štyri rôzne kabinetné pozície. Pred ním to dokázal len Elliot Richardson.
"Na Georgea Shulzta by sme mali spomínať ako na najdôležitejšieho a najúspešnejšieho šéfa americkej diplomacie v 20. storočí. Vniesol poriadok do chaosu zahraničnej politiky Reaganovej vlády. Rozumel prezidentovým nápadom a menil ich na reálne veci. Reagan zase chápal, že Shultz má diplomatické schopnosti a znalosti na to, aby ho nechal robiť túto politiku,“ uviedol pre Pravdu Kurk Dorsey, expert na históriu americkej zahraničnej politiky z Newhampshirskej univerzity.
Reagan so Schultzom zaznamenali hlavné úspechy pri rokovaniach s Gorbačovom a jeho ministrom zahraničných vecí Eduardom Ševardnadzem, ale šéf americkej diplomacie po nástupe do úradu nadviazal kontakty aj s Andrejom Gromykom. Ten bol ministrom zahraničných vecí ZSSR od roku 1957 do roku 1985. Gromyko bol zložitý a skúsený oponent. Volali ho aj Pán nie, pre jeho vetá, ktorými Sovietsky zväz blokoval rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN.
"Myslím, že som mal jeden z najdivokejších rozhovorov s Gromykom, aký kedy kto absolvoval. Tlmočník mi po stretnutí povedal, že prekladá tieto konverzácie 20 rokov, ale nič také nezažil,“ zaspomínal si v minulosti Shultz v interview pre Millerovo centrum pre verejné vzťahy na Virgínskej univerzite.
Hádka s Gromykom sa odohrala v septembri 1983, keď Sovieti zostrelili civilné lietadlo spoločnosti Korean Air Lines. Zahynulo 269 ľudí. Napriek tragédii však Shultz hľadel do budúcnosti. Ako pripomenul, aj po tvrdej konverzácii s Gromykom chcel, aby pokračovali rokovania o kontrole zbraní.
Foto: SITA/AP, Ira Schwarz
Nikto sa mu nevyrovnal
"Je náročné predstaviť si, že by sme k relatívne pozitívnemu koncu studenej vojny dospeli bez Schultzovho líderstva. Prispel k tomu, že Gorbačov a Reagan podpísali v roku 1987 Dohodu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. Bola to prvá zmluva, ktorá redukovala jednu triedu jadrových zbraní. Rokovania počas Reaganovho obdobia potom viedli k zmluve START z roku 1991 o obmedzení jadrových hlavíc a interkontinentálnych balistických rakiet,“ vysvetlil Dorsey.
Shultzovo pôsobenie v úrade však nesprevádzali len hviezdne chvíle. "Každý, kto je pri moci, má aj chyby. Schultz asi vedel viac o tom, čo sa dialo počas Irangate, hoci je otázne, či by to dokázal zastaviť bez toho, aby rezignoval. Bol priveľmi opatrný pri riešení otázky apartheidu v Juhoafrickej republike, čo neprospelo Spojeným štátom ani americkej černošskej komunite. A pravdepodobne mal príliš veľké obavy z nástupu ľavicovej politiky v Latinskej Amerike. Ale vzhľadom na to, v akej zložitej dobe žil, budeme si ho pamätať pre jeho úspechy,“ myslí si Dorsey.
"George Shultz nám pripomína obdobie americkej zahraničnej politiky, keď v diplomatickom remesle boli kľúčové tiché odhodlanie a zdvorilosť. Tieto vlastnosti ho neoslabovali. Naopak. Dodali mu dôveryhodnosť a prispeli k jeho schopnosti presviedčať partnerov. Žiadny z nasledujúcich amerických ministrov zahraničných vecí sa v tom Shultzovi už nevyrovnal,“ povedal pre Pravdu Timothy Lynch, profesor na Melbournskej univerzite a autor knihy V tieni studenej vojny: Americká zahraničná politika od Georgea Busha staršieho po Donalda Trumpa.
George Shultz
- Narodil sa 13. decembra 1920 v New Yorku.
- Ministrom práce bol rokoch 1969 až 1970.
- Úrad manažmentu a rozpočtu riadil v rokoch 1970 až 1972.
- Ministrom financií bol v rokoch 1972 až 1974.
- Šéfom diplomacie bol v rokoch 1982 až 1989.
- Zomrel 6. februára 2021 v Stanforde.