Neposedný učiteľ: Čo vytiahne Králik z klobúka

Povolanie učiteľa je výnimočné, mnohých si pamätáme do konca svojho života - v dobrom, alebo aj v zlom. Mnohí určia naše ďalšie smerovanie rovnako ako naši rodičia. Dávid Králik (46) sa stal učiteľom z presvedčenia. Verí, že učiteľ by mal byť dobrý a múdry človek, ktorý si hlboko váži svojich žiakov a záleží mu na nich. "Ale môžem sa aj mýliť," dodáva s úsmevom.

13.03.2021 06:00
debata (3)
Aj takto sa dá učiť cez internet, s gitarou, a... Foto: rodinný archív
david kralik učiteľ Aj takto sa dá učiť cez internet, s gitarou, a hlavne s dobrou náladou. Dávid Králik je triedny siedmakom.

Dávid Králik svoj príbeh rozpovedal veľmi otvorene a s dobrou náladou v knihe Celkom (ne)obyčajné príbehy izolovanej doby ako jeden z 19 príbehov z karantény. A z toho, čo o sebe a o učení v tomto nezvyčajnom čase prezradil, nešli žiadne ponosy, frflanie či obviňovanie, len číry optimizmus a dobrá nálada. Až si poviete, odkiaľ ten človek čerpá toľko energie, že jej má na rozdávanie?

Priviedol kúzelníka aj právnika

V prvej vlne pandémie bol so svojimi žiakmi medzi prvými, kto prešiel na on-line vyučovanie. Prišla nová situácia a on si s ňou poradil najlepšie, ako vedel. Napísal svojim druhákom – Žirafkám – že by ich chcel učiť, ale nevie, ako na to. A hneď sa našli rodičia, ktorí poznali platformy a možnosti, ako začať s hodinami na diaľku.

Dávid Králik je však neposedný učiteľ, a tak si hneď začal na hodiny prizývať hostí – veď teraz sú všetci takpovediac na jeden klik ďaleko (či blízko). A zvedavé deti vždy čakali, čo vytiahne Králik z klobúka. Na hodinách už mali kúzelníka (pochopiteľne), ilustrátorku, ale aj novinárov, právnika, ľudí z neziskoviek, kŕmiča divých šeliem, kovbojku, čo istý čas žila kdesi v Peru… „A asi aj ďalších, ale už som starý a pamäť mi neslúži,“ dodáva učiteľ s úsmevom.

Ešte pred koronapandémiou experimentoval na hudobnej so staršími žiakmi s učením prostredníctvom únikových miestností, skladateľa zašifroval do rôznych indícií a žiaci, s cieľom uniknúť z miestnosti, sa tak spontánne zoznamovali so skladateľmi a ich dielami. Keď prišla pandémia, vymyslel ekvivalent v on-line svete. Nie je žiadny programátor, ako priznáva aj v knihe, no deťom sa to páčilo a začali vytvárať vlastné hry, o poznanie premyslenejšie. A aby toho nebolo málo, pár dní po rozhodnutí vlády uzavrieť školy prišla ponuka „blbnúť v telke“ v relácii Školský klub.

Na otázku, ako vyzerá bežná hodina v triede u Králika, odpovedá, že úplne rovnako, ako v prezenčnej výučbe. „Najčastejšie hodím deckám do pozornosti nejaký materiál a zadanie, čo s ním, následne odchádzajú do skupín a potom už to nechávam na ne a na Všehomíra… Na konci hodiny prezentovanie, reflexia, feedback (spätná väzba). Vravím, presne tak ako naživo.“

On-line výučba je dnes nevyhnutnosť, čo sa dá na nej nájsť dobré? „Najlepšie je, že sa môžeme s kolegami navštevovať, vzájomne sa inšpirovať, prípadne učiť v tandeme. Práve mám za sebou super skúsenosť, kde ku mne do triedy zavítala kolegyňa z Čiech, spoločne sme odučili našich siedmakov a následne som zas dokvitol k nej do triedy ja a odučili sme tých jej. Celkom ako psíček a mačička, keď prali,“ vysvetľuje.

Internet je bezodná soľnička

Na začiatku bolo on-line učenie niečo nové a pre deti iste zaujímavé, ale všetko sa po čase zunuje. Nie sú z toho už deti aj učitelia unavení? „Sú. Aj deti, aj učitelia, aj všetci ostatní. Ale okrem zodpovedného dodržiavania bezpečnostných opatrení toho veľa nevymyslím. Preto investujem energiu do toho, čo zmeniť môžem, a tým je kvalita vyučovania. Rozumejte, miera zábavy na hodinách,“ hovorí učiteľ.

Stále sa niečo mení a Dávid Králik stále skúša prinášať na hodiny nové aplikácie. Chvíľu sa im venujú a idú ďalej. Internet je preňho ako bezodná soľnička z rozprávky Byl jednou jeden král – Werich bol super.

Na otázku, či podľa neho učitelia, ale aj deti vyučovanie on-line zvládajú, má jasnú a veľmi sympatickú odpoveď: Každý učiteľ a rovnako aj každý žiak zvláda on-line vyučovanie najlepšie, ako dokáže. Môžeme od nich žiadať viac?

Učiteľ Dávid Králik

Dávid Králik učí deti rád. A tie vždy čakajú, čo zas vytiahne z klobúka.

Fotogaléria
Pre učiteľa Dávida Králika neexistuje zlý žiak.
Dávid Králik holduje šermu už od detstva. Je to...
+4Učiteľ Dávid Králik v Školskom klube RTVS.

Tento pre niekoho možno benevolentný, pre iného očarujúco ľudský prístup pramení zrejme z vlastnej skúsenosti. V knihe ma zaujalo učiteľovo otvorené priznanie, že sa desať rokov poriadne neučil, lebo ho v škole presvedčili, že je „hlúpy“. To sa aj dnes stáva mnohým deťom, čo by im na to poradil? „Povedal by som im, že každý človek na tejto planéte dostal do vienka nejaký dar. Niektorí ľudia ho už objavili a využívajú tento dar ku prospechu seba i druhých, a niektorí nie. Nuž ak patríš do tej druhej skupiny, je najvyšší čas objaviť svoju jedinečnosť,“ radí ako vždy s úsmevom.

Mnohí rodičia sa dnes pre pandémiu stali domácimi učiteľmi svojich detí, no cítia sa v tej úlohe nepovolaní, nevedia nájsť tú čarovnú paličku, s ktorou všetko ide, ako má. „Mne sa pri vzdelávaní najviac osvedčilo dopriať žiakom slobodu a podporu. Vtedy ľudia rastú najviac, celkom ako huby po daždi,“ odpovedá učiteľ so smajlíkom.

S on-line výučbou prišla škola domov a mnohí riešia dilemu: Kde sa končí úloha rodiča vo vzťahu ku škole? Podľa Dávida Králika nikde. Každé dieťa si zaslúži, aby malo vytvorené čo najlepšie podmienky pre svoj rozvoj a tie môže vytvoriť iba tandem rodič a učiteľ, hovorí. „Ja mám šťastie na skvelých rodičov, bez ktorých bych som ani z desatiny nedokázal pre svojich žiakov byť takým sprievodcom, akým som,“ priznáva.

Aký je dobrý učiteľ?

Na rodinné stanovačky chodievali bez manželiek,... Foto: Anna Maria Jelinkova
david kralik cb1 foto Anna Maria Jelinkova Na rodinné stanovačky chodievali bez manželiek, len s deťmi, v štýle filmu S tebou mě baví svět. Inokedy stanujú aj s deťmi z triedy.

David Králik sa napokon stal učiteľom. Prečo? „Na túto otázku odpovedám zakaždým inak. Možno mi to vo chvíli, keď som mal na výber, prišlo ako dobrý nápad. Nuž a fakt, že som ním doteraz, potvrdzuje, že ma vtedajšie presvedčenie stále neprešlo,“ dodáva.

Lenže tomuto človeku nestačí „obyčajné“ učiteľovanie, pôsobí zároveň ako mentor neziskovej organizácie LEAF. „Navštevuje“ kolegov učiteľov po celom Slovensku, pozrie si ich hodinu a potom spoločne rozoberajú, ako sa im na hodine páčilo a čo by tam chceli mať inak a ako to dosiahnuť. Okrem toho Dávid Králik vedie dobrovoľný „vyučovací krúžok“ pre deti rôzneho veku z rôznych miest. „Sme tam super partička nadšencov, ktorá vytvorila neziskovku hodiNOVÍ záŠKOLÁCI a pravidelne sa stretávame s deckami vo veku 9 až 16 rokov. Už sme riešili emócie, debatu, históriu, firmu, hotel, únikové miestnosti…“ vykladá učiteľ. Aktuálne majú vraj jednu novinku – ponúkli deťom, ktoré do „krúžku“ chodia už od prvej vlny, či by nechceli skúsiť byť na hodine mentormi namiesto učiteľov. „A keďže viaceré decká súhlasili, zažili sme parádnu hodinu, kde naši ,mazáci‘ mentoring spôsobom viedli našich nováčikov. Bolo to super a už sa nevieme dočkať ďalšej hodiny,“ teší sa Dávid Králik.

Aký má byť podľa neho dobrý učiteľ? A existuje definícia dobrého žiaka? V jednom filme výnimočný taliansky pedagóg hodnotil svojich žiakov slovami „robí, čo môže“. Zdôvodňoval to tým, že nemôže dať rovnakú známku niekomu, kto sa zlepšil o 100 percent, no podľa kritérií by to stále bolo len na štvorku či na päťku.

„Ja by som hodnotenie na školách úplne zrušil. A nemyslím tým len známkovanie, ale aj hodnotenie celkovo. Proste by som ponechal len reflexiu a basta,“ vyhlasuje Dávid Králik. V jeho očiach neexistuje dobrý a zlý žiak. „Je len žiak, na ktorého rozvoj sú moje učiteľské vedomosti, zručnosti, hodnoty a postoje dostatočné, a potom taký, ktorý ich presahuje a ja mu neviem byť prospešný,“ hovorí.

Čo sa týka učiteľa, zdá sa mu užitočné, aby to bol dobrý a múdry človek, ktorý si hlboko váži svojich žiakov a záleží mu na nich. „Ale môžem sa mýliť,“ dodáva s úsmevom. Možno je ten trik práve v tom – dovoliť si mýliť sa, aj keď ste učiteľom.

Namiesto výsledku stavať na hodnotách

Dávid Králik učiteľoval na ZŠ Vištuk, v Bratislave na ZŠ Tbiliská, SZŠ Harmónia, SZŠ Felix a „príležitostne navštívil“ kopec škôl po celom Slovensku. Aké prelomové body ho posunuli ďalej? „Najviac ma posunuli všetky chyby a zlyhania, ktorých som zažil neúrekom. A vlastne stále zažívam. Vlastne je tu ešte jedna vec, ktorá ma významne ovplyvnila, a tou je moja žena a dcéry. Boli pri mne pri každom páde a pomohli mi vstať. To sa človeku ľahko učí z chyby, keď má doma takú podporu,“ pochvaľuje si.

S dcérami Viki a Veronikou na Majstrovstvách... Foto: rodinný archív
ME s dcerami S dcérami Viki a Veronikou na Majstrovstvách Európy v šerme.

Občas niečo z pedagogických metód vyskúšal aj na vlastných dcérach – sú to milé pokusné králičky, deti učiteľa Králika… Aktuálne sú už obe dospelé a s manželkou sú na ne veľmi hrdí. Okrem detí je spoločným projektom rodičov aj knižka Šibalstvá králička Dávida, ktorá okrem rozprávok obsahuje aj upokojujúce formulky z autogénneho tréningu, oromotorické cvičenia na trénovanie artikulácie a tiež jogu pre deti.

„Stihol som niekoľko besied naživo (pod besedami si predstavte spievanie, čítanie, kreslenie, logopédovanie, skrátka blbnutie na všetky spôsoby), no práve, keď sa ich podarilo poriadne rozbehnúť, prišla tá, ktorej meno sa nevyslovuje nahlas. Obrátil som sa teda na Harryho Pottera, ten ma odkázal na Pipi Dlhú Pančuchu a tá na uja Rúfusa. A on? Vraj rozprávky nevznikli preto, aby uspávali deti, ale aby zobudili nás dospelých. Tak som sa uštipol presne tak, ako to robievala Alica v krajine zázrakov, a bum ho! Korona-nekorona, idem,“ spomína Dávid Králik vo svojom príbehu z karantény, ako dostal nápad robiť pre deti besedy on-line.

Dá sa však aj v dospelosti vidieť veci z „druhej strany“, z pohľadu dieťaťa, pre učiteľa z pohľadu žiaka? Existuje na to recept? „Pre mňa je skôr záhadou, kde sa ten detský pohľad stráca. Všetci sme ho v detstve mali a bol pre nás prirodzený a samozrejmý, tak prečo oň v dospelosti prichádzame? Nie je to škoda? V tomto som veľmi vďačný mojim rodičom, niečo totiž museli urobiť ,sakra dobre‘, keď som o ten detský pohľad doteraz neprišiel,“ vyznáva sa Dávid Králik.

Učitelia sú často vyhorení, on, zdá sa, stále učí rád. Čím to je? Čo mu pomáha udržať sa „v kondícii“? „U mňa je to možno tým, že neučím na plný úväzok a okrem učenia robím kopec iných aktivít. Pestrosť pomáha ako prevencia proti rutine, ktorá je, podľa mňa, jedným z častých spúšťačov syndrómu vyhorenia,“ vysvetľuje. Každý bojuje vlastnými zbraňami a Dávida Králika v duchu vidím s kordom, odmalička totiž pestoval šerm a priviedol k nemu aj svoje dve dcéry. „Je to krásny šport, sila, rýchlosť, dynamika, ale aj pokojná myseľ, stratégia, predvídanie,“ píše v knihe Celkom (ne)obyčajné veci izolovanej doby.

Poznáme aj učiteľov, ktorí to zavesili na klinec kvôli neprajným kolegom, ktorí nemajú radi žiadne zmeny a novátorov, jednoducho nechceli bojovať so systémom. Vy ste museli bojovať, aby ste sa pri učení cítili dobre? pýtam sa. „Už dlho nie. Okrem skvelých rodičov mám vo Felixovi aj parádnych kolegov a vedenie. V škole sa cítim bezpečne a slobodne, čo mi dáva priestor učiť sa z vlastných chýb bez strachu, že za ne budem potrestaný,“ vyhlasuje Dávid Králik. V škole nepociťuje žiadnu rivalitu, kedykoľvek skočí pozrieť ku kolegovi alebo on k nemu, lebo nesúťažia, kto z nich je lepší a kto horší. Vedia, že každý je v niečom skvelý a tou svojou jedinečnosťou prispieva k pestrofarebnému obrazu.

Všetci by sme chceli, aby bola škola najmä pre deti bezpečné a inšpiratívne miesto, kde im je dobre a kde sa môžu rozvíjať. Pýtam sa skúseného učiteľa, čo tomu podľa neho bráni. On však v duchu svojho neutíchajúceho optimizmu otázku otočí naopak. Čo k tomu najviac prispeje? A jeho odpoveď je rovnako jasná, akože ráno vyjde slnko. „Ak namiesto výkonu a výsledku dáme na prvé miesto hodnoty a vzťahy, plus premiešame skúmanie a prácu s prežívaním emócií.“

Pre úplnosť pýtam od učiteľa najčastejšie výhovorky, ktoré pri on-line výučbe deti používajú, keď sa im jednoducho nechce. „Tipujem ,seká mi internet', ale popravde, nikdy som sa mojich žiakov nespýtal, ktoré to sú,“ priznáva s úsmevom.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #učiteľ #škola