Keď sa Gagarin chystal podmaniť vesmír a ako mu zakazovali lietať

Záujemcov bolo veľa, ale nádej stať sa hrdinom mal len jeden. V roku 1959 sa do utajeného sovietskeho vesmírneho programu prihlásilo 350 pilotov. Neskôr sa ich počet zmenšil na sto. Potom zostalo dvadsať adeptov. Napokon ich bolo iba šesť. Nakoniec jediný. Jurij Gagarin, ktorého vybrali ako prvého človeka, čo má vo vesmíre obletieť Zem. Podarilo sa mu to pred šesťdesiatimi rokmi, 12. apríla 1961.

12.04.2021 06:00
Jurij Gagarin, kozmonaut, skafander, úsmev Foto:
Sovietsky kozmonaut a prvý človek vo vesmíre Jurij Gagarin. Snímka z filmu 'The first flight to the stars' (Prvý let ku hviezdam).
debata (39)

Letu do kozmu, ktorý trval 108 minút, predchádzali mesiace náročného výcviku. Pre Gagarina to bola výzva, o ktorej sníval odmalička. Dostať sa čo najvyššie nad oblaky.

Už v detstve bol posadnutý letectvom. Prvá príležitosť sadnúť si do kokpitu sa mu naskytla ako chlapcovi. Pri dedine, kde vyrastal, počas druhej svetovej vojny núdzovo pristálo poškodené sovietske vojenské lietadlo. Okolo neho sa zhŕkli zvedavé deti. Medzi nimi aj malý Jurij, ktorému pilot povolil posadiť sa do stroja.

V roku 1949 sa 15-ročný Gagarin rozhodol vyučiť remeslu. Chodil do učilišťa, kde sa z neho stal zlievač kovov. Neskôr sa prihlásil do kurzu pre pilotov a potom ho prijali na vojenskú leteckú školu. Zlievač sa zmenil na stíhacieho pilota.

Hŕstka adeptov na prvý let človeka do vesmíru bola silná zostava. V poltucte pilotov mal Gagarin vážnu konkurenciu. Ďalšia vec bola tá, že trochu v jeho neprospech vyznievala predstava otca sovietskeho vesmírneho programu o ideálnom kozmonautovi. „Sergej Koroľov si myslel, že by mal mať okolo 30 rokov, výšku 170 centimetrov a hmotnosť 70 kilogramov," pripomenul server Russia Beyond.

Gagarin s matkou Annou. Foto: MÚZEM GAGARINA V SMOLENSKEJ OBLASTI
Jurij Gagarin, mama, syn Gagarin s matkou Annou.

Vekom sa Gagarin k tejto predstave približoval, lebo mal vtedy 27 rokov. Bol však vysoký len 158 centimetrov, čiže tiež vážil menej, ako Koroľov očakával u prvého ľudského dobyvateľa vesmíru.

Tragédia tri týždne pred letom do kozmu

V druhej polovici marca 1961 sa stalo obrovské nešťastie. Jeho obeťou sa stal Valentin Bondarenko, ktorý mal 24 rokov.

Nachádzal sa v tlakovej komore, po dokončení testu si dal z tela preč senzory a pokožku si umyl tampónom namočeným do alkoholu. Odhodil ho, dopadol však na elektrickú varnú dosku, na ktorej si robil čaj. Tampón hasil rukávom kombinézy, pričom na ruke mal horľavý alkohol. Komoru sa nedarilo dlhé minúty otvoriť kvôli rozdielu tlakov. Utrpel popáleniny tretieho stupňa, ktorým krátko po prevoze do nemocnice podľahol.

Tragicky sa skončil aj život oveľa nádejnejšieho letca, ako bol Bondarenko. Grigorij Neľubov, ktorý mal rovnako ako Gagarin vtedy 27 rokov, sa ocitol tesne pred letom 12. apríla 1961 na záverečnom zozname. Gagarin bol letec číslo jeden, za jeho náhradníka určili takmer 26-ročného Germana Titova a Neľubova vybrali za druhého záložného kozmonauta.

Tretí v poradí mal pred sebou veľmi sľubnú vesmírnu budúcnosť. V roku 1963 ho však vyhodili z kozmického programu. Strážnik základne ho prichytil s ďalšími dvomi letcami podgurážených alkoholom. Neľubov mu vynadal, použil veľa oplzlých slov. Strážnik podal hlásenie veliteľovi, ktorý požadoval, aby sa ospravedlnil. V takom prípade ho neudá vrchnosti do Moskvy. „Neľubov dostal čas ospravedlniť sa do 14. hodiny nasledujúceho dňa. Keď som sa ho pýtal, či to urobí, odpovedal, že nie. Keď som bol zvedavý na dôvod, reagoval, že veliteľ mu je ukradnutý," uviedol Titov v roku 1999 pre noviny Moscow Times.

Neľubov sa musel vrátiť k vojenskému letectvu. Prepadol depresii a ešte viac si obľúbil alkohol. Začiatkom roku 1966 spáchal samovraždu, keď sa opitý postavil na koľajnice pred rútiaci sa vlak.

Titov neskočil do objatia s Gagarinom

Po rozpade Sovietskeho zväzu, keď konečne nastala sloboda slova, sa Titov zdôveril, že minulosť bola iná, ako ju vykresľoval režim v roku 1961. Do poslednej chvíle veril, že prvým kozmonautom sa stane on. Dobová sovietska tlač písala, že keď sa Titov dozvedel, že vybrali Gagarina, od radosti vyskočil a vybozkával ho. „Samozrejme, že som mu neskočil do náručia. Iba som pri ňom chvíľu stál. Vedel som, že mám rovnaký výcvik ako Gagarin. Prirodzene, že som bol sklamaný," zdôraznil Titov.

Gagarin hovorieval, že keď sa raz človek rozhodne ťahať pluh, aby netáral, že nemá silu.
Ivan Kolosov, lekár, ktorý mal na starosti budúcich kozmonautov

V auguste 1961 sa aj on ocitol v kozme (druhý v poradí po Gagarinovi) a vstúpil do dejín ako prvý kozmonaut na svete, ktorý strávil vo vesmíre viac ako 24 hodín. „Titov bol žijúci symbol ruských úspechov vo vesmíre. Niekedy však nedokázal skryť skutočné pocity. Prejavoval smútok, že bol druhý, nie prvý," povedal po úmrtí Titova v roku 2000 jeho kamarát a kozmonaut Alexej Leonov pre denník Los Angeles Times.

Mimochodom, keby bola vrchnosť v Moskve vedela všetko o Titovovi, takmer určite by sa s ním nepočítalo ako s možným prvým kozmonautom. V Kremli by asi odpadli pri predstave, že by ním bol veriaci kresťan. Titov sa s tým po dlhých rokoch zdôveril, keď hovoril o telefonáte so sovietskym vládcom po svojom lete do vesmíru v auguste 1961 : „Nikita Chruščov mi oznámil, že sa stávam bez čakania a okamžite členom komunistickej strany. Vôbec mi na tom nezáležalo. Bol som pokrstený a veril som v Boha."

Lekár: Gagarin bol zo všetkých najlepší

Dlhé mesiace výcviku a príprav na let do kozmu si vyžadovali silné zdravie, fyzickú aj psychickú odolnosť, schopnosť znášať obrovské záťaže. Adepti začínali deň rozcvičkou o siedmej hodine ráno. Potom ich program trval do večera.

Telesná zdatnosť a silná psychika mali rovnaký význam. „Na zistenie duševnej odolnosti sa používal hermeticky uzatvorený priestor. S kozmonautom sme komunikovali len prostredníctvom svetelných signálov. Gagarin sa v komore nachádzal desať dní, preukázal vysokú psychickú odolnosť," povedal pre noviny Rossijskaja gazeta už 88-ročný Ivan Kolosov, ktorý ako lekár mal pod dohľadom budúcich kozmonautov.

Pokračoval, že Gagarin vykonal 43 zoskokov s padákom vo všemožných podmienkach: na pevnú zem, na vodu, cez deň aj v noci, aj oblečený v skafandri.

Lekárske vyšetrenie Gagarina pred letom do... Foto: MÚZEM GAGARINA V SMOLENSKEJ OBLASTI
Jurij Gagarin, vyšetrenie Lekárske vyšetrenie Gagarina pred letom do vesmíru.

Kolosov podčiarkol, že Gagarin bol zo všetkých jednoznačne najlepší. Aj vo veciach, ktoré vyzerajú ako detaily, ale sú dôležité. „Niektorí budúci kozmonauti hundrali na ťažkosti počas výcviku. Niektorým sa nechcelo zoskakovať s padákom, hľadali u lekárov výhovorku pre seba. Naopak, Gagarin rád opakoval tieto veci. Hovorieval, že keď sa raz človek rozhodne ťahať pluh, aby netáral, že nemá silu," povedal Kolosov. Zdôraznil , že keď sa v Kremli rozhodli definitívne pre Gagarina, Chruščov urobil najlepší krok.

Uspel až s dvanástou žiadosťou. Bohužiaľ…

Keď Gagarin obletel Zem v kozme, stal sa najväčším hrdinom v Sovietskom zväze, symbolom úspešného vesmírneho programu počas studenej vojny. Pochopiteľne, že režim nechcel riskovať jeho stratu. Gagarin mohol mať čokoľvek, ale milované lietanie sa preňho stalo minulosťou. Hrdina musel zostať v bezpečí na Zemi.

Ako je možné, že sa to napokon zmenilo, až nakoniec Gagarin zomrel pri páde vojenskej stíhačky 27. marca 1968? Kolosov, ktorý objasnil pozadie jeho návratu k lietaniu, najprv zdôraznil, ako mu život nad oblakmi začal veľmi chýbať: „Vravel, že zmyslom jeho celého života sú lietadlá. V prvom rade musí byť letec, až potom kozmonaut a inštruktor kozmonautov." Gagarin sa vytrvalo domáhal, aby mu povolili lietať. Veľakrát nepochodil.

Gagarin napísal jedenásť žiadostí, aby sa mohol vrátiť do lietadiel. Všetky mu zamietli. „Vyhoveli mu až pri dvanástej žiadosti. A preto, že v tej chvíli sa hlavný veliteľ vzdušných síl nachádzal na služobnej ceste, dokument podpísal Gagarinovi jeho zástupca," uviedol Kolosov.

Po tragickej smrti prvého človeka vo vesmíre v Sovietskom zväze už nechceli zažiť niečo podobne strašné: Titov ako druhý kozmonaut ľudstva si už nikdy viac v živote nemohol sadnúť do kokpitu.

Jurij Gagarin – prvý človek vo vesmíre a jeho pracovný aj súkromný život

Detstvo a mladosť
Narodil sa 9. marca 1934 v obci Klušino v Smolenskej oblasti. Otec Alexej bol tesár a stolár, matka bola dojička. Po vpáde nacistického Nemecka do Sovietskeho zväzu v júni 1941 nastali pre rodinu veľmi ťažké časy. Nemeckí vojaci zabrali Gagarinovcom ich dom, museli si vykopať zemľanku. Malý Jurij nemohol chodiť do školy, do lavíc sa vrátil až na jar 1943 po oslobodení oblasti. Neskôr sa na učilišti vyučil za zlievača.

Cesta k letectvu
Gagarina odmalička fascinovali lietadlá. V roku 1954 ho prijali do aeroklubu v Saratove, o rok neskôr ho vzali na vojenskú leteckú školu v Orenburgu. Vyštudoval ju s vyznamenaním a slúžiť začal v leteckom pluku stíhacej divízie. Na jeseň 1959 sa poručík Gagarin prihlásil do náboru budúcich kozmonautov. Zvládol náročný výcvik, čím sa mu naskytla šanca, že by mohol vstúpiť do dejín ako hrdina sovietskeho vesmírneho programu.

Láska na celý život
Štúdium v Orenburgu naštartovalo nielen Gagarinovu leteckú kariéru. Na tanečnom večierku v tomto meste sa zoznámil so ženou, ktorá sa stala jeho celoživotnou láskou. Jeho vyvolenou bola zdravotníčka Valentina Gorjačevová. „Nízky. Veľká hlava, krátky účes ako ježko, odstávajúce uši," opísala neskôr prvé dojmy, keď ho spoznala.

Gagarinova manželka Valentina. Foto: MÚZEM GAGARINA V SMOLENSKEJ OBLASTI
Jurij Gagarin, manželka Gagarinova manželka Valentina.

Neodradilo ju, že mal výšku len 158 centimetrov. Usmiaty chlapík s rozžiarenými očami oplývajúci charizmou si získal jej srdce. Zosobášili sa v októbri 1957, potom sa im narodili dve dievčatká. Valentina Gagarinová sa po tragickej smrti manžela už nikdy nevydala. Zomrela v marci 2020 vo veku 84 rokov.

Z oblakov spadol hrdina
Gagarin sa pred prvým letom človeka do vesmíru zdôveril manželke, že sa trochu obáva, či to zdarne dopadne. Raketa Vostok ho vyniesla na obežnú dráhu okolo Zeme krátko po šiestej hodine ráno 12. apríla 1961. Po necelých dvoch hodinách letu „spadol z oblakov hrdina". Gagarin sa vrátil na Zem padákom pri dedinke Smelovka v Saratovskej oblasti. Stal sa národným symbolom. Udelili mu dve najvyššie štátne vyznamenania a povýšili ho na majora. Obdivoval ho celý svet. Ako vesmírny hrdina cestoval do zahraničia, jeho prvá cesta viedla do vtedajšieho Československa. Už 28. apríla 1961 ho v Prahe vítali davy ľudí. Do Košíc priletel v júli 1966.

Stíhačka padla do vývrtky
Keď Gagarin zahynul, mal ešte len 34 rokov. Tragédia sa stala 27. marca 1968 (necelé tri týždne po oslave jeho 34. narodenín). Zomrel spolu s inštruktorom, s ktorým bol na cvičnom lete v stíhačke typu MiG-15. Osudným sa im zrejme stalo to, že sa ocitli v blízkosti testovaného stíhacieho lietadla typu Suchoj Su-15. Jeho pilot, ktorý sa mal pohybovať vo výške okolo 10-tisíc metrov, porušil predpisy a letel v malej výške, kde sa pohyboval aj MiG-15. Dvojčlenná posádka o druhom lietadle nevedela. Keď sa Gagarin s inštruktorom dostali do stopy testovaného stroja, MiG-15 v malej výške padol do vývrtky, ktorú sa už nepodarilo vybrať, a stroj sa roztrieštil o zem. Gagarina pochovali 30. marca 1968 v Moskve pri Kremeľskom múre.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #kozmonaut #Jurij Gagarin #prvý kozmonaut