Michael Collins - najviac osamelý človek vo vesmíre

Leteli traja, hlavnými hrdinami sa stali dvaja. Jeden z trojice sa 20. júla 1969 nemohol dotknúť nohami telesa obiehajúceho okolo Zeme, pretože niekto z posádky musel zostať v kozmickom korábe. Bol ním Michael Collins, pilot americkej vesmírnej lode, ktorá splnila misiu prvýkrát dostať človeka na Mesiac. Svet v piatok stratil tohto astronauta, zomrel vo veku 90 rokov.

, , 02.05.2021 06:00
Michael Collins, kozmonaut, pilot Foto:
Michael Collins počas prestávky, keď sa pripravoval na let na Mesiac.
3

Collins sa narodil 31. októbra 1930 v Ríme, ale nemal nijaké talianske korene. Jeho rodičia vo Večnom meste žili dočasne, lebo otec tam pôsobil ako americký vojenský pridelenec.

Matka túžila, aby sa zo syna Michaela stal diplomat. Nepresvedčila ho, lebo svoju budúcnosť spájal s armádou. Nastúpil k vojenskému letectvu.

Svoju budúcu manželku spoznal v jedálni pre dôstojníkov. V tých časoch bývalo rozdielne vierovyznanie často prekážkou na ceste pred oltár. Mladý Michael bol protestant a jeho vyvolená Patricia bola katolíčka. Zosobášili sa po tom, čo sa Collinsovi podarilo získať súhlas jej otca.

Od Adama žiadny človek nepoznal takú samotu ako Michael Collins.
zo záznamu v denníku misie Apollo 11, v narážke na biblickú postavu prvého človeka

Collins dlhé roky lietal ako vojenský pilot. Keď v roku 1963 vstupoval do služieb Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), prichádzal s obdivuhodnou bilanciou. Mal za sebou až 3 500 nalietaných hodín. NASA si vybral preto, lebo odmalička ho fascinovalo lietanie s vidinou, že ľudstvo by mohlo preniknúť stovky kilometrov ďaleko od Zeme.

Uniformu vojenského pilota si vyzliekol aj preto, že šípil, že keď si oblečie skafander pre kozmonauta, prináša mu to úžasnú vidinu. Veľmi ho totiž zaujal výrok amerického prezidenta Johna F. Kennedyho v roku 1961. Šéf Bieleho domu vtedy vyhlásil, že USA najneskôr do roku 1970 pošlú človeka na Mesiac.

Michael Collins

Niekto videl vesmír, niekto chcel strieľať

Collins spomínal, že americký vesmírny program nadchýnal veľký počet vojenských letcov. Odhadoval ich na 80 percent, zvyšná pätina boli piloti, ktorí sa najlepšie cítili v tom, čo robia. „Týchto 20 percent letcov uprednostňovalo testovať nové lietadlá, môcť si v nich zastrieľať, nebyť bez tejto možnosti zatvorený v kabíne pre kozmonautov," povedal kedysi Collins.

V októbri 1963 sa stal členom tretej skupiny astronautov NASA. Nastali dlhé mesiace driny a odriekania. V období studenej vojny Spojené štáty a Sovietsky zväz súťažili medzi sebou o úspechy vo vesmíre. Prvý získal slávu v kozme Jurij Gagarin, keď v apríli 1961 Moskva poslala správu do celého sveta, že ľudstvo má prvého človeka, ktorý obletel okolo Zeme. O to viac sa Američania snažili, aby sa veľkolepo vo vesmíre zapísali aj oni.

Presne 50 rokov od prvého úspešného letu na... Foto: SITA/AP
Michael Collins, Biely dom, Donald Trump Presne 50 rokov od prvého úspešného letu na Mesiac uplynulo 20. júla 2019. Michael Collins v deň výročia hovoril v Bielom dome o svojich zážitkoch prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Bolo potrebné využiť každý možný deň na prípravu. „Šesť rokov v období 1963 – 1969 Collins a jeho kolegovia astronauti tvrdo pracovali, skoro vstávali z postele a nebrali ohľad na oddych počas víkendov. Len zriedkavo videli svoje rodiny," upozornila televízna stanica CNN.

Collins absolvoval obrovský počet hodín, ktoré simulovali let do vesmíru; dôkladne sa učil, ako sa vyhnúť riziku čo i len najmenšej chyby. Prvýkrát videl, ako vyzerá zemeguľa, keď v roku 1966 pilotoval kozmickú loď Gemini 10, pričom pripútaný na lane úspešne zvládol výstup do voľného vesmíru.

Misia na Mesiac

Najviac vytúženej chvíle sa Collins dočkal 16. júla 1969. Vesmírna loď Apollo 11 sa odpútala zo Zeme, aby sa človek pokúsil prvýkrát v dejinách dostať na Mesiac. „Tlaková vlna v rakete mnou zatriasla. Triaslo sa mi celé telo," opísal pre TV NASA okamihy pri štarte. Bol to druhý a posledný výlet Collinsa do kozmu.

Spojeným štátom sa splnil veľký sen 20. apríla, keď Neil Armstrong a Edwin Aldrin vkročili na lunárny povrch. Bez Collinsa. Musel zostať v module, počkať na návrat dvoch kozmonautov z „prechádzky" na Mesiaci. „V tejto súvislosti sa hovorilo, že Collins bol vtedy najviac osamelý človek vo vesmíre," uvádza sa v denníku misie Apollo 11 v narážke na biblickú postavu prvého človeka.

Ľutoval Collins, že sa nemohol dotknúť Mesiaca? „Viem, že by som bol klamár alebo blázon, keby som povedal, že mám najlepšie z troch sedadiel Apolla 11, ale môžem naozaj a s vyrovnanosťou zdôrazniť, že s tým, ktoré mám, som úplne spokojný," poznamenal podľa poznámok, ktoré NASA vydala v roku 2009.

Armstrong, Aldrin a Collins sa vrátili na Zem 24. júla. Ten, ktorý sa na Mesiac nedostal, nikdy nezávidel svojim dvom kamarátom. Ani netúžil po chválospevoch na seba za to, že výborne zvládol let. Žil skromne.

Neskôr sa Collins začal venovať maľovaniu, ktoré ho bavilo do konca života. Zomrel na rakovinu, našťastie mal však pokojnú smrť, ako informovala jeho rodina. Poslednýkrát vydýchol doma v kruhu svojich najbližších.

Obrovský krok pre ľudstvo sa skladal z tisícov drobných krokov

  • Posádku Apollo 11 tvorí veliteľ Neil Armstrong, pilot veliteľského modulu Michael Collins a pilot lunárneho modulu Edwin Aldrin. V stredu 16. júla 1969 o piatej ráno raňajkujú malý stejk, miešané vajíčka, toast, pomarančový džús a kávu. O hodinu a pol oblečení v skafandroch mávajú tlieskajúcemu davu. O 9.23 misia Apollo 11 štartuje zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku.
Americkí kozmonauti, ktorí leteli na Mesiac.... Foto: SITA/AP
Mesiac, Amerika, kozmonauti, Edwin Aldrin, Neil Armstrong, Michael Collins Americkí kozmonauti, ktorí leteli na Mesiac. Zľava Edwin Aldrin, Neil Armstrong a Michael Collins.
  • Ide o poslednú misiu Apolla, ktorá počíta s trajektóriou voľného návratu (free-return trajectory). Znamená to, že misia bola pripravená na prerušenie kedykoľvek pred zostúpením do obežnej dráhy Mesiaca. V prípade problémov bol možný návrat na Zem bez zapínania motora.
  • Aj sa vyskytne viacero problémov, no astronauti ich s chladnou hlavou a s pomocou riadiaceho strediska v Houstone vyriešia. Po vynorení sa z odvrátenej strany Mesiaca je napríklad komunikácia prerušovaná, v niektorých momentoch úplne vypadne. V tejto chvíli zohráva kľúčovú úlohu Collins. Zostáva sám vo veliteľskom module Columbia a posúva pokyny z Houstonu Armstrongovi a Aldrinovi, ktorí už sedia v lunárnom module a klesajú k Mesiacu.
  • Lunárny modul pristáva ďalej, než pôvodne mal. Motory boli totiž zapnuté dlhšie. Spúšťa sa viacero alarmov. V kritickej chvíli preberá Armstrong riadenie lunárneho modulu, aby sa vyhli kamenistej oblasti. Zásoby paliva prudko klesajú, no modul úspešne pristáva. Je nedeľa 20. júla čas 20.17.
  • Tesne po pristátí na mesačnom povrchu mali astronauti spať asi päť hodín a až potom mali opustiť lunárny modul. Na mieste sa však Armstrong s Aldrinom rozhodnú rovno začať prípravy výstupu na povrch. Urobia tak preto, že jednoducho by v tejto historickej chvíli aj tak nezaspali. Poklop lunárneho modulu otvoria na druhý deň – v pondelok 21. júla o 4.39.
  • 650 miliónov ľudí podľa odhadov sleduje televízne zábery, ktoré nakrúcajú astronauti, vypočujú si legendárne slová Neila Armstronga. Ten najprv opisuje povrch ako „veľmi jemne zrnitý, je to skoro ako prach“. Veliteľ misie vzápätí zostúpi z rebríka a povie: „Je to malý krok pre človeka, obrovský krok pre ľudstvo.“
  • Apollo 11 využíva päť superpočítačov IBM System/360. Jeden počítač tohto typu zaberá celú sálu, robí všetky potrebné výpočty a simulácie, skladá sa zo 100 000 tranzis­torov. Disponuje v tých časoch špičkovou pamäťou 2 MB a stojí 3,5 milióna dolárov.
  • Misia splní cieľ stanovený 25. mája 1961 prezidentom USA Johnom F. Kennedym – dopraviť astronautov na Mesiac a bezpečne ich vrátiť na Zem. Medzi ďalšie ciele patrí zber vzoriek mesačného povrchu, uskutočnenie viacerých vedeckých experimentov – meranie slnečného vetra, umiestnenie laserového reflektora na určovanie presnej vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom, inštalácia seizmického prístroja a tiež umiestnenie televíznej kamery a uskutočnenie televízneho prenosu z Mesiaca na Zem.
(aba), Zdroj: NASA

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #pristátie na Mesiaci #Pilot #nekrológ #Neil Armstrong #kozmonautika