Kráľovná múčnikov, dezertov a čokolád

Mladá Slovenka Eva Fúriková vyštudovala novinárstvo, no dnes je z nej šťastná cukrárka v anglickom Bristole. Robí prácu svojich snov a pre kolegov je čarovná "chef Eva", ku ktorej prídeš s boľačkou a odídeš so sušienkou a s úsmevom.

, 10.05.2021 06:00
Eva Fúriková Foto:
Pečenie a varenie je terapia, stačí len vedieť ako na to, tvrdí Eva Fúriková.

Miluje množstvo detailov na tanieri, textúry ingrediencií v rukách, mágiu, ktorou sa jedlo mení pri tepelnej úprave – tak veľmi veľa ešte nevie a to je znervózňujúce a geniálne zároveň. A na terapiu je najlepšie miesto v kuchyni!

Eva Fúriková pracovala v médiách už počas školy, neskôr ako eventová manažérka, reklamná accountka a vystriedala ďalšie zamestnania. „Najdlhšie som na jednom mieste ostala dva a pol roka, až som s obavami rozmýšľala, ako sa budú potenciálni zamestnávatelia pozerať na moju fluktuáciu v životopise,“ hovorí s úsmevom. Zistila však, že dnes je „hopsanie medzi pracovnými pozíciami“ aj celými oblasťami celkom bežné a zamestnávatelia si uvedomujú aj jeho výhody. A tak novinárka nastúpila do profesionálnej kuchyne a dnes je šťastnou cukrárkou v anglickom Bristole. Z čírej radosti pečie torty aj doma, popri hlavnej práci.

Na Slovensku vyštudovala novinárstvo, v... Foto: Dan Pluck
eva furikova Na Slovensku vyštudovala novinárstvo, v Anglicku si oblieka kuchársku uniformu.

Nikdy nie je neskoro začať

„Čím častejšie sa rozprávam s kuchármi a ľuďmi z gastronómie aj s rovesníkmi všeobecne, tým viac počúvam, že aj oni radikálne zmenili svoju kariéru a život okolo tridsiatky. Pasujú sa s podobnými myšlienkovými pochodmi – nie je to neskoro? V kuchyni sa predsa začína tak od šestnástich. Kam si myslíš, že to dotiahneš? Odišla si do krajiny, kde za prácu v kuchyni dostaneš o niečo lepšie peniaze – ale čo tvoje korene, rodina a starí priatelia? Ak táto pracovná oblasť prestane dávať zmysel fyzicky či mentálne, čo potom? Pôjde kariéra stále ako po masle, ako keď si mala dvadsaťpäť?“

No všetci sa zhodnú na jednom – inak by v tejto chvíli žiť nevedeli, ak by chceli cítiť naplnenie, energiu do práce a do každého dňa. Zásadná zmena v profesijnom živote im umožnila rásť a rozvíjať sa vo svojej vášni, a to každý deň. „Pre mňa je to jeden z najdôležitejších darov, aký som si kedy dala. A pre mojich známych tiež. Iskra v očiach stojí za všetky občasné mínusy,“ hovorí sympatická cukrárka.

Spomína, ako čerstvo zmenila reštauráciu pred Vianocami 2019. Vianoce sú vždy šialené obdobie – mesiac plného nasadenia o level vyššie než počas roka, každodenné nadčasy, servírujete stovky identických porcií; fungujete na silnej káve a odrezkoch z brownie z bielej čokolády, ktoré vám už lezú ušami. Po trinásťhodinovej šichte ešte bicyklujete domov hore kopcom v daždi a vetre (čarovná britská zima) a vo videohovore domov so strhaným výrazom v tvári vysvetľujete rodičom, že to len tak vyzerá, že v skutočnosti nie ste zničení, ale nemôžete byť šťastnejší! Pretože brownies vám dnes vyšli zas o niečo lepšie ako včera, pretože ste zazreli spokojný výraz hosťa, keď ochutnal vašu matcha pannacottu, pretože už konečne viete symetricky zatočiť uhorky do lososovej peny tak, aby každá porcia vyzerala rovnako.

„Pripomína mi to časy z regionálneho televízneho spravodajstva, keď som ako redaktorka po rannej porade s miernym adrenalínom sadla s kameramanom do auta, netušiac, ako sa deň vyvinie, či získame informácie, či sa vôbec stihneme vrátiť včas a postrihať reportáž. V telefóne som vždy produkčných presviedčala, že to zvládneme, pri písaní textu v aute som vedela, že ak to niekto zvládne, tak ja!“

Mladá cukrárka Eva Fúriková

Varenie a pečenie je číra radosť.

Fotogaléria
Eva miluje množstvo detailov na tanieri.
Ďalšia zdravá dobrota od ,,chef Eva".
+5V Bristole žije a pracuje už niekoľko rokov.

Dnes má podobné pocity v kuchyni – „chalani“ sú pre ňu ako bratranci, personál reštaurácie ako mladší súrodenci. Aj to je jeden z dôvodov, prečo ju tak veľmi baví byť „pastry chef“, teda pripravovať dezerty. V predchádzajúcej kuchyni pracovala so sladkým v oddelenej kuchynke, vo svojom múčno-maslovo-čokoládovo-ovocnom kráľovstve. Tam sa jej často zdôverovali čašníci a manažérky z reštaurácie, ona sa ich snažila popri práci vypočuť, objať a niekde vyčarovať odrezok z citrónovej torty – jasné, že sa vždy nejaký našiel! „Takto som spoznala všetkých a bola som tá čarovná chef Eva, ku ktorej prídeš s boľačkou a odídeš so sušienkou a ľahšou hlavou…,“ hovorí. Bola to pre ňu práca snov, nebyť občasných návštev potkanov, keďže kuchynka bola v suteréne vedľa obrovských chladničiek a skladu surovín. Všetko má svoje plusy a mínusy.

Miluje to množstvo detailov na tanieri a pri príprave jedál, textúry ingrediencií v rukách, tú mágiu, ktorou sa jedlo mení pri tepelnej či inej úprave – tak veľmi veľa ešte nevie a to je znervózňujúce a geniálne zároveň. Koľkokrát ju prekvapí, aké vedomosti, skúsenosti a lekcie z predchádzajúcich pracovných oblastí dokáže využiť v kuchyni. Napríklad organizačné schopnosti a precíznu prípravu z čias eventového manažmentu, komunikačné schopnosti z accountingu; psychológiu, pozorovanie prostredia a procesov či zber a analýzu informácií zo žurnalistiky. Ak je človek otvorený, vnímavý a motivovaný, dokáže efektívne zužitkovať všetko, čo sa naučil. A tiež to pomáha v momentoch, keď sa vám zasa raz rozbije vajce o zem, padne vám mobil do obrovskej misy s cestom, lúštite záhadu spľasnutého cheesecakeu, či utešujete nešťastného kolegu, ktorý práve nemá svoj deň.

zväčšiť S každou tortou sa Eva učila nové recepty a... Foto: archív Evy Fúrikovej
Eva Fúriková S každou tortou sa Eva učila nové recepty a techniky.

Jedlo ako terapia

Evina láska k jedlu sa jednoznačne začala doma. Takmer vždy bolo navarené, nedeľné obedy boli dvojchodové s pravidelným čerstvým koláčikom, sviatky sa niesli v znamení poctivých chutných tradičných jedál. „Fascinovalo ma, že mama vie, čo s ingredienciami robiť tak, aby z rúry vyliezlo voňavé chrumkavé mäsko, z hrnca môj obľúbený bravčový perkelt, z plechu šťavnatý punčák, ktorý dodnes celkom neviem zreprodukovať. Vianoce boli čarovné už tri týždne pred sviatkami – upiecť štandardných pätnásť druhov koláčikov chvíľu trvá,“ opisuje časy, keď mame vykrajovala medovníčky, linecké a zázvorníky.

Takúto čistú radosť Eva stále cíti pri dekorovaní narodeninovej torty aj pri príprave pestrofarebných šalátov. Šaláty treba miešať rukami, tak ako chlieb treba miesiť vlastnou silou, ak je to možné – priamy kontakt s jedlom dáva kuchárovi či kuchárke veľa informácií v procese jeho prípravy, máte tak väčšiu kontrolu nad výsledkom. A navyše je to podľa Evy aj terapeutické. Už v časoch, keď pracovala na eventoch či reklame, bolo varenie a pečenie únikom, relaxom, dobitím energie. V kuchyni dokázala stráviť celý víkend.

Po skončení vysokej žila dva a pol roka v Anglicku a zakúsila prácu v profesionálnej kuchyni ako začiatočníčka. „Pamätala som si, akú radosť mi jedlo a kŕmenie ľudí prinášalo. Kdesi v hlave mi zostalo, že by som sa jedlu na profesionálnej úrovni raz chcela venovať. Kým to nebolo, vynahrádzala som si nesplnený sen varením pri každej možnej príležitosti,“ priznáva mladá cukrárka. Keď sa opäť ocitla v kuchárskej uniforme, zväčša to bola práve príprava dezertov. Vedela, že si musí dať pozor, aby prácu dlhodobo fyzicky zvládla, kombinácia fitka a jogy a menšia záťaž pri príprave sladkých jedál sa jej zatiaľ ukazuje ako dobrá cesta. Nadchýna ju, že sa učí nové techniky a recepty, zbožňuje sladké a pečenie v karanténe ju prirodzene udržalo v kuchyni aj počas roka mimo pracovného rytmu.

Svetlana Surova  foto Matus Lago Čítajte viac Slovensko nie je len na Slovensku

Spojila chuť pomáhať s chuťou oslavovať

Práve počas karantény začala podnikať pod vlastnou značkou a svojím cukrárskym umením mnohým rozžiarila temné dni, spojila chuť pomáhať a chuť oslavovať a zrodila sa donášková služba vlastnej výroby. „Keď vlani v marci zavreli reštaurácie, ocitla som sa z môjho pohľadu v luxusnej situácii – mladá, zdravá, silná, na vládou platenej dovolenke na neurčito. Chcela som pomôcť a zároveň využiť čas na profesijné zlepšovanie sa,“ vyznáva sa chef Eva.

Z letáčikov o dobrovoľných nákupoch a varení pre izolovaných susedov sa postupne stali pravidelné dodávky kváskových chlebíkov a narodeninových tort. Ľudia boli zavretí doma – sladký jedlý darček za priateľskú cenu bol šikovným spôsobom, ako osláviť výnimočné okamihy. Ľudia v Bristole si v ťažkej situácii pomáhali, na sociálnych sieťach vytvorili skupiny, kde sa informácie efektívne šírili – tak sa o Eve dozvedalo čoraz viac ľudí. Nešlo jej však o biznis, to málo, čo zarobila, putovalo do nákupu nových nástrojov na prípravu čoraz zaujímavejších tor­t.

Ako sa cukrárske umenie mladej Slovenky uplatnilo popri anglickej kuchyni, o ktorej kolujú nie veľmi lichotivé legendy? „Vraví sa, že Briti nemajú kuchyňu, len pár typických jedál. Mnohé najkonzumovanejšie pokrmy pochádzajú z kolonizovaných krajín, napríklad na milión spôsobov obľúbené karí,“ komentuje chef Eva. Aj tých niekoľko jedál sa však dá pripraviť veľmi chutne. „Pre mňa je napríklad shepperd's pie (mleté jahňacie či bravčové mäsko so zeleninkou v hustej omáčke zapečené pod prikrývkou zo zemiakového pyré) jedným z mojich najobľúbenejších jedál pre dušu. Hneď popri kuracom vývare, syrových cestovinách alebo jabĺčkovom pité.“

Do anglickej ponuky zvyčajne prepašuje aj pár slovenských receptov. Pri návšteve Slovenska s kamarátmi začiatkom tohto roka nadšene rozoberali, ako vyrobiť punčák v bábovkovej forme. Punčák je skrátka najviac! S mamou to vymysleli a odskúšali a počas Veľkej noci už v Bristole predávala limitovanú edíciu alkoholických báboviek s ovocím – limoncello a biela čokoláda, amaretto, mandle a tmavá čokoláda a, samozrejme, malinovo-citrusová Pimm's (pôvodne punčová) bábovka. „Pôvodný recept na cesto je mamin a je to super pocit ponúkať niečo, čo vychádza z rodinnej tradície a z mojich chutí a predstáv,“ pochvaľuje si Eva.

Najpyšnejšia však nie je na niektorý zo svojich cukrárskych výrobkov, ale na to, že nech sa ocitne v akejkoľvek životnej situácii, vynájde sa. „Dokážem sa rozhodovať a robiť veci, aj keď mám strach. Základy tohto prístupu mám z domu, vychovali zo mňa človeka, ktorý sa vie o seba postarať – aj keď mám občas šialené nápady. Nechať všetko rozbehnuté tak a začať od nuly v inej krajine tiež najprv vyzeralo od veci. No nikdy som od svojich najbližších necítila toľko podpory ako teraz,“ tvrdí.

V čase lockdownu vášnivá pekárka a cukrárka počúvala od mnohých kamarátok a zákazníčok, že dokola len varia a rozmýšľajú nad tým, čo variť na druhý deň. Mnohí Briti nie sú zvyknutí variť toľko ako Slováci, častejšie si jedlo objednávajú, čo v prvých fázach lockdownu nebolo vždy možné. Evu Fúrikovú kedysi čas strávený v kuchyni zachraňoval od mysle preťaženej pracovnými povinnosťami.

„Varenie a pečenie je aktívnym relaxom. Na svojich sociálnych médiách rozprávam a píšem veľa o tom, ako využívať konkrétne recepty a techniky na uvoľnenie, sústredenie, meditáciu, prefiltrovanie hnevu či nervozity. Poznáte to – človek si ráno pripraví chutnú kávu do obľúbeného hrnčeka a na chvíľu je na svete všetko v poriadku,“ usmeje sa kráľovná dezertov. Takýchto rituálov a postupov je v kuchyni nekonečne veľa. Pri trpezlivom uhládzaní povrchu nepečeného cheesecakeu sa výborne zamyslíte nad pretrvávajúcim problémom. Vymiešanie zemiakovej kaše vie byť meditatívne, rytmické sekanie cukiny či šampiňónov veľmi uspokojujúce.

Pandémia zmenila život všetkým a slovenskej cukrárke v Bristole ukázala nový rozmer vlastnej vnútornej sily a vynachádzavosti. „Sama seba poznám a akceptujem o niečo lepšie, inak sa vyrovnávam s tým, ak robím veci, s ktorými nemusí každý súhlasiť. Mám však v sebe veľký výkričník – budem si aj naďalej plniť svoj sen a cítiť naplnenie, vyčlenená zo života mojich najbližších?“ Mnohí sme zažili bezmocnosť z odlúčenia od rodiny či priateľov. „V našej rodine to posilnilo aktívnu snahu pravidelne komunikovať a opakovať si, že sa máme radi. No moje vnútorné dieťa ostalo vystrašené. Zatiaľ mu na to varím obľúbené domáce jedlá,“ ponúka chef Eva.

Škoricové buchty mladej Slovenky boli počas... Foto: archív Evy Fúrikovej
Eva Fúriková Škoricové buchty mladej Slovenky boli počas lockdownu malým hitom medzi susedmi.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Zahraniční Slováci #cukrárka #Bristol