Na obrazovke ho vidíte vždy v kroji a s úsmevom, pri varení si s hosťami TV Varecha rád zaspieva, pretože je veľký milovník folklóru. "Folklór som dostal do vienka od narodenia, pretože pochádzam z prekrásnej horehronskej obce Pohorelá. Je to radosť a radosť patrí aj k jedlu, preto si spievame aj pri varení pre Varechu,“ hovorí Jozef Mak. Tak, ako kedysi spievali gazdinky pri hrncoch, aj teraz sa stres rozplynie skôr, než zovrie polievka. Stačí len trochu rozhýbať bránicu peknými pesničkami.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Spev z Horehronia je svetové dedičstvo
Viachlasný horehronský spev je zapísaný dokonca na listine nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a Jozef Mak ho so cťou propaguje v speváckej skupine Horehronskí chlopi. A veru úspešne, o čom svedčí aj finálové miesto v televíznej šou Zem spieva, ktoré si nedávno Horehronskí chlopi vyspievali a získali uznanie divákov aj odbornej poroty. Folklór ľudí spája a aj mužská spevácka skupina vznikla z osadenstva štyroch dedín: Pohorelá, Šumiac, Telgárt a Vernár. Každý má svoju pôsobivú farbu hlasu, no práve spolu tvoria unikát, ktorý oceňujú doma aj vo svete.
Jozef Mak je však členom viacerých folklórnych spolkov, účinkuje v mužskej speváckej skupine Horehronci, ktorá patrí k FS Partizán Banská Bystrica, v mužskej speváckej skupine Kráľova hoľa (patrí aj k Horehronským chlopom), pôsobil v súboroch Bystrina a Hronka. Súbor Kráľova hoľa spoluzakladal ešte v 50. rokoch jeho otec a dnes v ňom mužskú spevácku skupinu doprevádza ľudová hudba Jána Maka. "Folklór ma s ľuďmi spája v súkromnom aj v pracovnom živote. Piesňou môže človek vyjadriť každý svoj pocit, či už je to radosť alebo aj smútok,“ hovorí. Horehronský spev otvoril hrdému Slovákovi brány do Ameriky aj do Moskvy, pretože všade ľudia ocenia tých, čo si vážia svoje korene.
Obchod je dobrý, keď sú obe strany spokojné
Pre TV Varecha varí tento zapálený folklorista už rok a pol a prvé jedlo s Makom boli bryndzové halušky, teraz však chystali mäsový pokrm so špargľou. "Každé jedlo, či je múčne, mäsové alebo zeleninové, sa dá pripraviť chutne,“ tvrdí Jozef Mak. Varenie preňho nie je problém, pretože si vždy vie do relácie Slovenské dobroty vybrať šikovných hostí, ktorí navaria zaňho, podľa receptov svojich mám či starých mám.
S manželkou majú rovnakú profesiu, obaja sa venujú poisťovníctvu v rodinnej firme. Zamestnanie zdedil Jozef Mak po svojom otcovi, ktorý bol v Pohorelej prvým „poisťovákom“ v histórii. „Otca som sledoval pri tejto práci odmala. Pamätám si ako vlastnou rukou v nedeľu jeho uhladeným písmom vypisoval poistné zmluvy, rátal, robil si náčrty stavieb. Ľudia si v tých časoch poistením chránili svoje statky, domy aj úrodu. Toto povolanie malo svoju spoločenskú vážnosť. Svoju úctu prejavoval klientom aj tým, že si na stretnutie obliekol vždy čistý oblek, oholil sa a navoňal. Môj otec bol dobrý v počtoch a klienti si ho vážili, lebo im vedel poradiť, čo naozaj potrebujú,“ spomína Jozef Mak.
Aj syn Mak v práci vymení kroj za oblek, poisťovaniu sa venuje už tridsať rokov, keď v roku 1991 získal prvú maklérsku licenciu. Hoci odvtedy jeho podnikanie prešlo viacerými zmenami, jedno zostáva rovnaké: krédo, že každý obchod je dobrý iba vtedy, keď sú spokojné obe strany. A nekončí sa len podpisom zmluvy a províziou, o klienta sa treba starať aj ďalej podľa toho, ako sa menia jeho životné okolnosti a potreby. Potom sa nebojí vpísať si vlastné meno aj do názvu firmy, ako starí obchodníci.
"Radšej pôjdem s čistým svedomím na ples do opery, ako do Ilavy či iného podobného zariadenia, aj tak sú dnes plné…,“ dodáva s úsmevom. Pretože v jeho tradičnom ponímaní sveta každá nedbalosť či podvod človeka dobehne, skôr či neskôr. A tak si radšej s čistým srdcom zaspieva aj po dobrom obchode, pri dobrom jedle a pri pohári vínka. Všade treba byť poctivý a mať cit pre mieru: keď jedlo presolíte, nikomu nechutí, keď spievate prihlasno, druhých nepotešíte, a keď pri obchode hľadíte len na seba, klient od vás odíde, tvrdí Jozef Mak.
Človek milión
S románovým Jozefom Makom má však Jozef Mak spoločné viac ako iba meno. Keďže spisovateľ Jozef Cíger Hronský situoval svoj román do jeho rodiska, len do vedľajšej dediny a rovnaké je nielen meno hlavného hrdinu, ale v oboch rodinách sa našlo nemanželské dieťa aj iné podobné indície, dnešný Jozef Mak je presvedčený, že to nemôže byť náhoda. Rovnako sa totiž volal nielen jeho otec, ale aj starý otec, horár, po ktorom nesie meno oblasť Makovisko.
A čo v očiach dnešného Jozefa Maka znamená človek milión? Odpovedá bez zaváhania. "To, čo znamenalo 28. mája 1985, keď som si pri maturitnej skúške vytiahol otázku Románová tvorba 19. a 20. storočia a začal som: Nie je pravda, že najpevnejší je kameň a najtvrdšia je oceľ, ale najviac na svete vydrží Jozef Mak – človek milión,“ spomína dnešný Jozef Mak, ktorý si rovnako ako autor románu Jozef Cíger Hronský cení pokoru v každodennom živote. Na to, že sa jeho meno a jeho starý otec stali inšpiráciou pre spisovateľa, je však hrdý. Možno práve preto je taký aktívny, ľudové tradície šíri aj spolu s manželkou a dcérami v rodinnom občianskom združení Makovisko a teší sa, že ich môže odovdzávať aj svojim vnúčatám.
"Začalo sa to koncertom k otcovmu jubileu, myšlienkou bolo jednotlivými piesňami ukázať kolobeh života každého človeka, akým je aj Jozef Mak – človek milión z románu. Na koncerte vystúpili rodinní príslušníci, Horehronskí chlopi a ďalší otcovi kamaráti, s ktorými účinkuje celý život, až napokon záverečnú pieseň Kopala studienku sprevádzalo päť ľudových hudieb, sedem primášov a päťdesiat učinkujúcich,“ spomína dcéra Andrea. Neskôr piesne v upravenej dramaturgii prezentovali na verejnom koncerte Piesňou po stopách života, kde bola hostkou aj Sisa Sklovská. No a na ďalšom koncerte s hosťom Mariánom Vojtkom, muzikálovým spevákom, privítali skoro 650 hostí, ktorí okrem ľudových piesní počúvali aj árie. Už teraz sa Makovci nevedia dočkať, kedy im doba dovolí znova si pozvať divákov.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Varecha je jedinečná
Dnes je varenie v móde, každý si môže nájsť veľa receptov od výmyslu sveta. Jozef Mak však chcel divákom TV Varecha – Slovenské dobroty a čitateľom Pravdy priniesť niečo navyše, nielen nakúkanie do hrncov, ale v prvom rade radosť. Radosť z objavovania nových aj tradičných chutí, ale aj radosť zo života samotného, ktorá je v jeho očiach spojená práve s folklórom a so spevom. "Kto rád spieva, akoby mal k dispozícii ešte jeden život navyše. Človek má vtedy voľnejšiu dušu a všetko sa lepšie darí,“ vraví folklorista.
Návštevy v kuchyni TV Varecha si pochvaľujú aj hostia, či sú to operní speváci, šéfovia školskej kuchyne alebo šéfkuchári z reštaurácie. Variť pred kamerou je stres, no v relácii Slovenské dobroty sa môžu uvoľniť pri melodickej piesni, na chvíľu sa zastaviť a dopriať si návrat k tradíciám, ktoré prinášajú pokoj a radosť. "Cítim sa tu dobre, sme už zohratý tím. Dobrá pieseň, dobré jedlo a úsmev na tvári je liek na všetko,“ hovorí Jozef Mak.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Pirohy plnené slivkovým lekvárom na Varecha.sk