Fotograf, čo hľadá tmu

Tomáš Slovinský (1994) fotografuje hviezdy - ale tie na oblohe. Kým iní kolegovia naháňajú dobré svetlo, on hľadá čo najväčšiu tmu tmúcu. Na svojich výpravách za hviezdami neostáva len na Slovensku, ale cestuje za nimi aj na druhý koniec planéty a jeho snímky získavajú medzinárodné ocenenia, aj od amerického úradu pre letectvo a vesmír NASA. Ako sa vlastne fotí tma?

08.08.2021 06:00
Tomáš Slovinsky Super Moon2021BIG Foto:
Supermesiac - foto zachytáva najväčší spln Mesiaca v roku 2021 nad Spišským hradom.
debata

Byť astrofotografom podľa Tomáša Slovinského znamená neustále čeliť celkom iným podmienkam, ako majú denní fotografi. Na vznik fotografií s nočnou oblohou treba čo najväčšiu tmu – ideálne úplne bez svetelného smogu alebo s jeho minimom. A takých miest je na planéte čoraz menej. Prečo vlastne astrofotograf potrebuje tmu? „Pretože práve na prírodne tmavej oblohe vynikajú rôzne nebeské klenoty a úkazy,“ vysvetľuje Tomáš Slovinský.

Ako astrofotograf sa musí vyznať v astronómii, aj on ju študoval a momentálne študuje s odkladom pomaturitné štúdium astronómie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. S popularizáciou astronómie však začal už pred štyrmi rokmi, projektom Prenosného planetária, ktoré založili spolu s kolegyňou Viki. Pred touto prácou musel načerpať mnoho vedomostí prostredníctvom prednášok, kníh, vedeckých dokumentov, veľkú úlohu teda zohralo aj samoštúdium.

„Nie som však astronóm, ale popularizátor vedy. Snažím sa širokej verejnosti priniesť dostupnou a zaujímavou formou rôzne vedomosti, úkazy či krásy prirodzene tmavej oblohy. Mojimi nástrojmi sú v tejto profesii fotografie, články, planetárium a prednášky,“ približuje populárny astrofotograf. Snímky preto zhotovuje a upravuje tak, aby boli fyzikálne korektné a splnili akúsi „normu“ aj pre odborné publikum.

Mesiac nad Bratislavským hradom. Foto: Peter Toman, Tomáš Slovinský
Tomas Slovinsky Bratislava Castle Horizontal W Mesiac nad Bratislavským hradom.

Astrofotograf musí plánovať

Čo potrebuje astrofotograf na to, aby urobil dobrý záber? Miesto? Techniku? Nápad? „Všetko z toho. Veľký dôraz sa kladie aj na plánovanie. Nestačí len prísť za peknou kompozíciou. Je len pár nocí v roku, ktoré sa dajú využiť na fotografovanie nočnej oblohy,“ vysvetľuje fotograf hviezd. Navyše – ak plánujeme zachytiť určitý úkaz, musíme o ňom čo najviac vedieť. Kde a ako prebieha, ako bude viditeľný, kde je najtmavšia obloha a najlepšie počasie… Je toho ešte omnoho viac. Fotografovanie v noci je samo osebe výzvou, vraví.

LLLL Čítajte aj Bratia Hložníkovci: Prvú múzu mali spoločnú

Keď si astrofotograf musí snímky naplánovať podľa astronomického kalendára, vybrať si vopred nejaký zaujímavý úkaz aj miesto, akú rolu pri fotení potom hrá spontánnosť či náhoda? „Náhoda zohráva rolu pri podmienkach či počasí. Inak je všetko vopred viac-menej plánované. Za niektorými zábermi som cestoval opakovane. Absolvoval som náročnú túru s 20 kg batohom, vynaložil čas, úsilie a finančné prostriedky a až na niekoľký pokus vznikla výsledná fotografia,“ približuje svoju prácu Tomáš Slovinský.

Presne tak bolo napríklad pri snímke Zimné oblúky – panoráme z Nízkych Tatier. Nakoniec však vychytal podmienky, aké sa u nás vidia len málokedy – nočná obloha bola voľným okom úplne fantastická a okrem farieb sa dala prirovnať k nočnej oblohe na fotografii. Za túto snímku napokon v medzinárodnej súťaži Astro Kamera získal druhé miesto, záber vznikol vo výške 1 740 metrov nad morom pod najvyšším vrchom Nízkych Tatier, pod Ďumbierom. „Občas však na oblohe čosi prekvapí – úkazy, ktoré nevieme presne predpovedať. Ako napríklad airglow alebo nočné svietiace oblaky,“ dodáva autor.

Ako vznikla napríklad krásna snímka Spišského hradu s Mesiacom? „Vedeli ste vopred, že sa taký úchvatný pohľad naskytne a kedy?“ pýtam sa. „Chcel som zachytiť najväčší spln Mesiaca v roku 2021 nad Spišským hradom, teda tzv. Supermesiac (neoficiálny názov). Nakoľko sa Mesiac na oblohe pohybuje a každý deň sa nachádza inde, vyčlenil som si na to hneď dve skoré rána. V prvý deň Mesiac zapadol nad hradom veľmi skoro pred východom Slnka. No na druhý deň to bolo naraz s východom Slnka! Obloha a hrad boli na fotografii výrazne svetlejšie a celá kompozícia tým lepšie vynikla.“

Snímka Zimné oblúky, za ktorú Tomáš Slovinský... Foto: Tomáš Slovinský
tomas slovinsky zimne obluky Snímka Zimné oblúky, za ktorú Tomáš Slovinský Tomáš Slovinský získal druhé miesto v medzinárodnej súťaži Astro Kamera. Zachytáva nočnú oblohu, ako by sme ju videli bez svetelného znečistenia a na obzore zároveň vidno oblasti so svetelným smogom.

Fotografie Tomáša Slovinského sú nielen krásne, ale oceňujú ich aj vedci. Päťkrát získal cenu NASA, za fotografiu hviezdnej oblohy, ktorú zachytil v Múzeu slovenskej dediny v Zuberci, za snímku svetelného znečistenia, za fotografiu zimnej Mliečnej cesty, aj za snímku sopky Villarrica so súhvezdím Južný kríž a ďalšie ocenili ako Geovedeckú snímku dňa. Kedy a ako tieto mimoriadne cenné snímky vznikli? Každá vraj vznikala inak a ku každej sa viaže úplne iný príbeh a spomienka. „Jedno však majú spoločné. Snažím sa nimi priblížiť krásu tmavého nočného neba a vesmírnych úkazov. Okrem satisfakcie za danú prácu sa moje snímky navyše dostali do celého sveta,“ reaguje populárny astrofotograf.

Rozhľadňa Foto: Tomáš Slovinský
Tomas Slovinsky Rozhladna W Rozhľadňa

Koróna, ktorej ľudia tlieskajú

V Čile vraj chcel pôvodne zachytiť slnečnú korónu. „To je tá koróna, ktorej sa ľudia neboja. Práve naopak – s ováciami jej tlieskajú. Je to totiž najkrajší úkaz na oblohe vôbec – a my sme ho nevideli,“ hovorí Tomáš Slovinský. A ďalej vysvetľuje, slnečná koróna je v podstate atmosféra Slnka – jej najteplejšia časť. Pozorovateľná je práve počas úplného zatmenia Slnka vo viditeľnom spektre, čím ju tento úkaz robí veľmi výnimočne viditeľnou. Vidíme ju aj ľudským okom, dokonca na túto časť zatmenia nemusíme používať žiadne špeciálne astronomické okuliare s filtrom a môžeme si to pokojne vychutnať okom, ktorého dynamický rozsah odhalí i jemné štruktúry tejto koróny.

„My sme sa za úplným zatmením Slnka, ktoré sa malo odohrať 14. decembra 2020, vybrali na juh Čile. Prvotný plán bol dostať sa do Argentíny, kde počasie sľubovalo jasnejšie vyhliadky k nebu, to sa však napriek obrovskému úsiliu získať povolenia cez pandémiu nepodarilo. A nakoniec nás zradilo počasie, ktoré zmarilo pozorovanie a fotografovanie úkazu nad celým územím Čile, kde sa zatmenie javilo ako úplné,“ opisuje neúspešnú výpravu.

IMG 3657 Čítajte aj Krajina víťazov putuje po Slovensku. Fotografie športovcov vystavujú v Košiciach

Sú aj na Slovensku ešte miesta bez svetelného smogu? „Na Slovensku máme ešte stále krásne miesta ponúkajúce tmavú oblohu. Ale ak by sme sa chceli pozrieť na oblohu bez svetelného smogu, u nás ju nenájdeme. Museli by sme cestovať do odľahlých oblastí Afriky, Južnej Ameriky alebo Austrálie,“ hovorí. Najtmavšie miesta u nás nájdeme v Poloninách, kde je i oficiálny park tmavej oblohy. Za zmienku stoja aj Nízke Tatry, Veľká Fatra, Orava či Muránska planina. Zo všetkých týchto miest uvidíme počas jasných a bezmesačných nocí voľným okom nádhernú Mliečnu cestu či iné zaujímavosti, radí fotograf hviezd.

Aj astrofotograf sa občas ocitne na miestach, kde si musí dávať dobrý pozor na terén a podmienky. Tomáš Slovinský priznáva, že keď fotografoval na mieste s vysokým výskytom medveďov, nebolo mu všetko jedno. Bola to však jediná možnosť, ako získať vysnívanú podkladovú snímku pre fotografiu, na ktorej vyše mesiaca pracovali s českým astrofotografom Petrom Horálkom. A podarilo sa!

Svetelný smog škodí všetkým

Z fotografií Tomáša Slovinského akoby človek pochopil, že Zem aj človek sú súčasťou vesmíru, nech vyzerajú akokoľvek rozprávkovo, ba možno práve preto. V každodennom zhone na to, kam patríme, často zabúdame. „Človek má šťastie, že môže byť súčasťou takej krásnej planéty a celého vesmíru vôbec. Pre ich fungovanie sme však my ľudia úplne nepodstatní. Paradoxne si túto možnosť veľa ľudí neváži a dôkazom toho je, že v 21. storočí čelíme vážnym globálnym problémom, ako je klimatická kríza či problém spojený so svetelným smogom. Ten ovplyvňuje nielen nočnú oblohu a astronómov, ale aj živočíchy a zdravie samotných ľudí. A ja sa práve na toto prekrásne a prirodzené spojenie snažím poukazovať,“ hovorí popularizátor vedy.

Aj preto sa na mnohých jeho snímkach nachádza postava človeka. Je to väčšinou on sám – upierajúci zrak k dych berúcej oblohe. Pohľad na ňu nás z hľadiska evolúcie prirodzene teší – tak ako vidieť zakvitnuté lúky, krásne kopce či zvieratá. Skrátka, príroda sa z nás za jednu generáciu nedokáže vytratiť a pohľady k oblohe si ľudia vedia zamilovať. Škoda, že ľudia tomu pri každodennom zhone venujú extrémne málo času, vyznáva sa Tomáš Slovinský. "Ak by sa každý z času na čas kochal západmi a východmi slnka, započúval sa do vetra a pod prírodne tmavou oblohou obdivoval hviezdy – svet by bol zaiste lepším miestom!

Ak by sa každý z času na čas kochal západmi a východmi slnka, započúval sa do vetra a pod prírodne tmavou oblohou obdivoval hviezdy – svet by bol zaiste lepším miestom!

Na jednej z ocenených snímok zachytil svetelné znečistenie, ako sa to dá? „To bola celkovo náročná snímka na zhotovenie. Pripravoval som sa na ňu už dlhšie a čakal na vhodné podmienky. Rozhodol som sa navštíviť šesť miest počas šiestich nocí na Slovensku – od Košíc po Poloniny – a zachytiť tak miesta s rôzne tmavou oblohou podľa Bortleovej stupnice svetelného znečistenia,“ vysvetľuje. Použil rovnakú techniku, nastavenia či spracovanie. Ako výsledok vidíme to, čo fotoaparát zachytil v rôznych oblastiach. Zatiaľ čo v meste bolo extrémnou hodnotou svetla všetko prepálené a biele, v Poloninách snímač kamery zachytil nádhernú Mliečnu cestu a tmavé hviezdne pozadie.

Dnes vraj až 98 percent obyvateľov Európskej únie žije v oblastiach so svetelným znečistením. Prečo aj tma patrí medzi prírodné bohatstvo ľudstva? Lebo sa na našej planéte vyskytovala bežne – tak ako aj všetky pláže, útesy, vodopády a hory – ktoré tak radi obdivujeme. S ročným nárastom svetelného znečistenia o 10 až 20 % sa radí medzi čoraz cennejšiu komoditu, vysvetľuje.

Takže keď na tento jav upozorňuje, je Tomáš vlastne niečo ako „ochranár tmy“? Môžu tomu fotografie pomôcť?

Tomáš Slovinský veľmi dúfa, že áno. „Dá sa povedať, že som aktivista – ochranár tmy. Osvetu sa snažím šíriť článkami či fotografiami a plánujem rôzne zaujímavé projekty, kde sa touto otázkou budem zaoberať. Naša najúčinnejšia zbraň je legislatívna zmena a k tej sa môžeme dopracovať len tak, že verejnosť bude túto potrebu vnímať. Na to je nutné šírenie vedomostí – poukazovať na problém, o čo prichádzame, čo to spôsobuje nám a iným živočíchom a aké jednoduché je mu zabrániť,“ tvrdí popularizátor vedy.

Čo hovoria hviezdy?

Hoci niektorí ľudia sa radi fotia na nezvyčajných miestach, aj pri „nebeských úkazoch“ v pozadí, nechce fotiť komerčne. Tento rok namiesto toho začal ponúkať workshopy fotenia, na Kréte počas maxima meteorického roja Perzeidy a dva v slovenskej Veľkej Fatre, v jednom z našich dvoch parkov tmavej oblohy, a bol trochu prekvapený, aký bol o ne záujem. „Živím sa popularizáciou astronómie – teda prácou v planetáriu, návštevou škôl a škôlok, písaním článkov a zhotovovaním fotografií. Samotné fotografovanie je voľnejšie a slobodnejšie povolanie, no i menej príjmovo stabilné. Všetkými aktivitami viem ako-tak pokryť svoje potreby a náklady na cesty či techniku, musím sa však obracať,“ priznáva Tomáš Slovinský. Jeho cieľom je pripraviť ľuďom zážitky s nočnou oblohou a jej úkazmi, prinášať túto krásu verejnosti aj deťom do škôl. Robí to rád a z presvedčenia.

Hviezdy a vesmír nám hovoria, akými krásnymi a univerzálnymi zákonmi sa svet riadi. Nič krajšie, menej nestranné a nezaujaté neexistuje.

Jeho snom je navštíviť púšť Atacama v Čile a vidieť čo najviac úplných zatmení Slnka a Mesiaca či navštíviť oficiálne rôzne svetové observatóriá v noci a s povolením fotografovať. Ak by bolo Slovensko súčasťou viacerých medzinárodných vesmírnych organizácii, bolo by to omnoho jednoduchšie, vraví. Takto si na svoju príležitosť ešte vraj bude musieť počkať.

„Ochranára tmy“ sa musíme spýtať, čo nám hovoria hviezdy a vesmír. „To, čím sme. Obloha je často tým najväčším zdrojom poznania sveta okolo nás. Vrátane nás. Hovorí nám, akými krásnymi a univerzálnymi zákonmi sa svet riadi. Tu totiž zďaleka nezáleží na tom, akého ste vierovyznania či farby pleti. Nezáleží, či tu ako ľudstvo ste, alebo nie ste prítomní. Nič krajšie, menej nestranné a nezaujaté neexistuje. Už len tento samotný fakt je dôvodom pochybovať o tom, že by mal vesmír vzniknúť na základe nejakej nadľudskej bytosti s ľudskými črtami správania,“ myslí si popularizátor astronómie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #fotograf #tma