Zároveň vtedy nevylúčil, že by mohol predčasne odísť zo svätopeterského stolca podobne ako jeho predchodca Benedikt XVI. Nič z toho sa chvalabohu nestalo, 84-ročný František priletí do Bratislavy túto nedeľu.
Keby sa vám náhodou do ruky dostala akákoľvek z vatikánskych euromincií od roku 2017 (razí sa ich málo, určené sú pre zberateľov), na žiadnej z nich neuvidíte podobizeň Františka. Pápež chudobných, ako ho prezývajú, rozhodol, že namiesto jeho tváre sa na minciach objaví erb Svätej stolice.
Skromnosť, odsudzovanie hromadenia bohatstva na úkor nefalšovanej viery a súcit s chudobnými a chorými ho sprevádzajú celý život. Keď Jorgeho Bergoglia zvolili za pápeža, vybral si meno po sv. Františkovi z Assisi, ktorý žil na prelome 12. a 13. storočia. Tento rehoľník a kazateľ patrí k najuctievanejším svätcom v katolíckej cirkvi. Rozhodol sa skromne šíriť vieru, pričom si dobrovoľne vybral život v chudobe ako pustovník. V duchu Matúšovho evanjelia „neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu". Pápež František je v tom podobný.
Vidieť to bolo v prvom momente, keď sa 13. marca 2013 ukázal pred svetom ako nový pápež. Na balkón Baziliky sv. Petra vkročil v jednoduchej bielej sutane bez okázalých insígnií, ako to bývalo u jeho predchodcov. Mal na sebe len na krku zavesený neveľký strieborný kríž, ktorý nosí už desaťročia. „Gestom pokory bolo, keď veriacich na námestí poprosil, aby sa za neho pomodlili a až potom im udelil požehnanie," pripomenula stanica Al Džazíra o prvom pápežovi v dejinách pochádzajúceho z jezuitského rádu.
Varil si sám
František, kedysi celým menom Jorge Mario Bergoglio, sa narodil na predmestí Buenos Aires týždeň pred Vianocami v roku 1936. Matka mala talianskych predkov a otec v roku 1929 emigroval do Argentíny z Talianska, lebo fašizmus Benita Mussoliniho bol čoraz viac neznesiteľný (jeho diktátorský režim fungoval v období 1922 – 1945).
Keď mal Bergoglio 21 rokov, visel mu život na vlásku. Dostal veľmi ťažký zápal pľúc. Museli ho operovať. Chirurgovia mu odstránil časť pľúc. V rovnakom veku vstúpil do Tovarišstva Ježišovho, hovorovo do jezuitského rádu. Chémia, na ktorej výučbu bola zameraná stredná škola, ktorú navštevoval, tak dostala zbohom. V cirkevnej hierarchii sa v rodnej krajine postupne dostal najvyššie – od roku 1998 bol arcibiskup Buenos Aires a argentínsky prímas.
Keď získal tieto hodnosti, hneď ukázal, že mu ani štipka pýchy nevstúpila do hlavy. „Rozhodol a žiť v byte, v ktorom si sám pripravoval jedlo," upozornil server Vatican News s tým, že Bergoglio predtým zdôraznil, že „moji ľudia sú chudobní a ja som jedným z nich". A keď cestoval v Buenos Aires, nesedel za šoférom v luxusnej limuzíne za tmavým sklom, ale jazdil metrom a využíval hromadnú autobusovú dopravu.
Život Bergoglia nepríjemne poznačili roky tzv. špinavej vojny, čo je označenie obdobia, keď v Argentíne v 70. a 80. rokoch 20. storočia vládla vojenská junta. Hovorí sa preto, že po skúsenostiach s terorom sa František ako pápež o to viac zameriava na presadzovanie pokoja a dobra na svete.
Vzal si šaty podľa slov sv. Františka z Assisi
Keď pápež Ján Pavol II. vo februári 2001 vymenoval 44 nových kardinálov, zaradil medzi nich aj Bergoglia. V batožine počas letu z Buenos Aires do Ríma mu chýbal nový odev na slávnostnú udalosť vo Vatikáne. Krajčíra totiž nevyhľadal, takpovediac sa zachoval v duchu slov sv. Františka z Assisi o jedných šatách. „Nekúpil si novú sutanu, ale vzal si tú, čo nosil jeho predchodca Antonio Quarracino, ktorý zomrel v roku 1998," poznamenal Vatican News. Quarracino bol kardinál a aj arcibiskup Buenos Aires.
Povýšený na kardinála sa Bergoglio venoval témam, ktoré mu boli celý život najbližšie. „Globalizácia ako ekonomická a sociálna ideológia má negatívny dosah na naše najchudobnejšie oblasti. Nespravodlivosť a nerovnosť sú dokonca väčšie a hlbšie. Mocní pohlcujú najslabších. Výsledkom tejto situácie je to, že veľa ľudí je vylučovaných a vytláčaných na okraj spoločnosti," upozornil v roku 2007.
V tomto duchu káže aj ako pápež, pričom poukazuje aj na ľudskú činnosť, ktorá ohrozuje celú Zem. „Rozpráva veľa o ekonomickej nespravodlivosti a o chudobných, ktorí zostávajú na dne, a tom, že planéta je vykorisťovaná a že chudobní platia najväčšiu cenu za ekologickú krízu," povedal pre Al Džazíru britský religionista Paul Vallely, ktorý napísal knihu o Františkovi.
Súčasný pápež sa odlišuje od predchádzajúceho, ktorý začiatkom roku 2013 abdikoval, nielen výrazne väčšou obľúbenosťou medzi kresťanmi katolíkmi, ale aj u ostatných ľudí. Zmýšľaním sa to zvlášť ukázalo už pár mesiacov od začiatku Františkovho pontifikátu. Na tlačovke po svojej prvej zahraničnej ceste dostal otázku, čo si myslí o homosexualite niektorých kňazov. „Ak je niekto gej, a hľadá Boha a má dobrú vôľu, kto som ja, aby som súdil?" odpovedal. Naopak, Benedikt XVI. v roku 2005 dokonca podpísal dokument, v ktorom odmietol možnosť, že by sa kňazom mohol stať človek s náchylnosťou k homosexualite.
Hladné bábätko dojčite aj na verejnosti
František je pontifik, ktorý sa vyjadruje nielen o viere a o tom, čo hlavne trápi svet. Ak sa do Šaštína vyberú za pápežom aj matky s bábätkami, určite sa nemusia červenať v tvári, keby dieťatku ponúkli svoj prsník. Nielenže to Františkovi neprekáža, ale dokonca ženy povzbudzuje, aby dojčili kdekoľvek, keď treba.
Prvýkrát podporil dojčenie na verejnosti počas omše v roku 2017. Podobne sa vyslovil o rok neskôr. „Ak prítomné detičky začnú koncertovať plačom, pretože sú hladné, potom matky sa môžu cítiť slobodné v tom, aby ich nakŕmili materinským mliekom ako súčasťou reči lásky," ubezpečil pápež ženy počas cirkevného obradu.
Logo návštevy Františka na Slovensku
- Je na ňom sedem červených hviezd, časť žltého polkruhu, modrý dvojkríž a červené srdce, do ktorého je vložená modrá plocha.
- Táto plocha symbolizuje cestu ku krížu vnútri srdca ako pripomenutie lásky sv. Jozefa k Ježišovi a k sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska.
- Počet hviezd nie je náhodný. Symbolizuje sedem bolestí patrónky Slovenska. Biele pozadie loga s červenými a modrými prvkami odkazuje na farby slovenskej štátnej vlajky. Toto pozadie spolu so žltou časťou polkruhu symbolizuje zástavu Vatikánu.
Zahraničné návštevy pápeža Františka
Rok 2013. Bol len na jednej ceste. Za pápeža ho zvolili v marci, v júli pricestoval do Brazílie na Svetové dni mládeže, ktoré usporadúva katolícka cirkev. Pôvodne mal na podujatie prísť Benedikt XVI., ktorý však 28. februára odstúpil. František slúžil omšu na známej pláži Copacabana, kam prišlo až 3,5 milióna veriacich. Vyzýval ich, aby neboli „kresťania na polovičný úväzok", naopak, aby boli oddaní svojej viere nepretržite.
Rok 2014. Postupne navštívil Izrael, palestínske územia, Jordánsko, Južnú Kóreu, Albánsko, Francúzsko a Turecko. Cestami na Blízky východ a do Ankary chcel posilniť dialóg medzi náboženstvami. V Soule prvýkrát ako pápež prehovoril v angličtine, keď zdôraznil, že sa modlí za pokoj a zmierenie na Kórejskom polostrove. Jeho prvou návštevou v Európe bolo Albánsko, ktoré vybral preto, že túto krajinu považuje za vzor súžitia moslimov, katolíkov a pravoslávnych veriacich. Vo Francúzsku vystúpil s prejavom v Štrasburgu, kde má druhé sídlo Európsky parlament, ktorý spravidla zasadá v Bruseli.
Rok 2015. Najprv do jednej cesty spojil návštevu Srí Lanky a Filipín. V Manile sa postaral o nový svetový rekord – na jeho omšu prišlo takmer sedem miliónov veriacich, dosiaľ je to najmasovejšie podujatie v histórii katolíckej cirkvi. Neskôr priletel do Bosny a Hercegoviny, potom do Bolívie, Ekvádoru a Paraguaja. Prijala ho aj komunistická Kuba a po nej USA. Premiéru v Afrike mal v Keni, Ugande a Stredoafrickej republike, ktorá sa nachádzala v stave občianskej vojny. František sa stal vôbec prvým pápežom, ktorý priletel do krajiny vo vojnovej zóne.
Rok 2016. Bol v Mexiku a nakrátko sa zastavil na Kube. Prekvapil, keď pricestoval na jednodňovú návštevu gréckeho ostrova Lesbos, aby vyjadril podporu nelegálnym migrantom, ktorí uviazli v tamojšom azylovom stredisku. Cestu do Poľska využil aj na to, aby nazrel do niekdajšieho nacistického tábora smrti v Auschwitzi a stretol sa s bývalými väzňami, ktorí prežili holokaust. Privítali ho ešte vo Švédsku, v Gruzínsku, Azerbajdžane a Arménsku.
Rok 2017. V Egypte sa zúčastnil na ekumenickom obrade s najvyšším predstaviteľom pravoslávnych veriacich, ktorým je patriarcha Bartolomej I. Do Portugalska cestoval pri príležitosti 100. výročia zjavenia Panny Márie vo Fátime. V Kolumbii podporil mierový proces v krajine, ktorú zmietalo násilie. Priletel ešte do Bangladéša a do Barmy, ktoré navštívil ako historicky prvý pápež.
Rok 2018. Čile, Peru, Švajčiarsko, Írsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko – tam všade bol. Zvlášť za zmienku stojí, že sa v Írsku stretol s bývalými obeťami sexuálneho násilia, ktoré zneužívali katolícki duchovní.
Rok 2019. Po Paname mal ďalšiu cestu do Spojených arabských emirátov (v krajinách Arabského polostrova dovtedy nebol na návšteve žiadny pápež). Postupne ešte pricestoval do Maroka, Bulharska, Severného Macedónska, Rumunska, Mozambiku, na Madagaskar a Maurícius, do Japonska.
Rok 2020. Nemohol ísť nikam, pretože svet zasiahla pandémia koronavírusu. V decembri Vatikán oznámil, že František po 15 mesiacoch pauzy uskutoční najbližšiu cestu do Iraku.
Rok 2021. Navštívil viaceré iracké mestá vrátane Bagdadu. Na cestu do Iraku sa vydal napriek varovaniam, že zaručiť mu bezpečnosť bude náročná úloha. Neustúpil však. Návšteva Iraku bola jeho veľká túžba, nikdy pred ním do tejto krajiny neprišiel nijaký pápež. Sympatie si získalo jeho spoločné vyhlásenie s jedným z najvplyvnejších šiitských klerikov: František a ajatolláh Alí Sistání odsúdili extrémizmus.
Poznámka: Pápež František často cestuje po Taliansku. Doteraz tam navštívil bezmála 40 miest.