V januári 1972, keď korunná princezná prevzala žezlo po zosnulom kráľovskom otcovi Frederikovi IX., mnohí obyvatelia nevideli svetlú budúcnosť svojho kráľovstva. „Keď sa stala panovníčkou, monarchiu podporovalo len 45 percent Dánov. Neverili v kráľovstvo v období modernej demokracie," pripomenula podľa agentúry AFP autorka kníh o dánskej monarchii Gitte Redderová.
Od nástupu Margaréty II. na trón sa vnímanie kráľovskej rodiny začalo meniť k lepšiemu. Až tak, že v súčasnosti podporuje zachovanie monarchie okolo 80 percent opýtaných v prieskumoch verejnej mienky. Medzi tými, čo majú jasný názor vo veci, sa nachádza len necelých 15 percent stúpencov republiky. Obrazne by sa dalo povedať, že Margaréta II. nad monarchiou úplne rozptýlila silnú hmlu, ktorá zahalila Kodaň v deň jej príchodu na trón pred polstoročím.
Keď sa stala panovníčkou, monarchiu podporovalo len 45 percent Dánov. Neverili v kráľovstvo v období modernej demokracie.Gitte Redderová, autorka kníh o dánskej monarchii
Obľúbená odmalička
Mimochodom, populárna bola už vtedy, keď prišla na svet. „Narodila sa týždeň po okupácii Dánska nacistickým Nemeckom. Princeznička bábätko sa stala symbolom nádeje mnohých Dánov počas vojnových rokov," poznamenala agentúra AP.
Predseda parlamentu Henrik Dam Kristensen v príhovore pri príležitosti 50. výročia korunovácie označil Margarétu II. za morálny kompas. Premiérka Mette Frederiksenová poukázala na to, že zmena ústavy v roku 1953, ktorá povolila ženám dostať sa na trón, bola úžasná, lebo Dánsku neskôr priniesla skvelú panovníčku. Právna úprava vtedy vyplynula z dvoch vecí: silnela kampaň za práva žien a kráľ Frederik a jeho manželka princezná Ingrid nemali mužského potomka, vychovávali však tri dcéry.
Foto: DÁNSKY NÁRODNÝ ARCHÍV
Margaréta II. je druhá najdlhšie vládnuca panovníčka v Európe po britskej kráľovnej Alžbete II. V súvislosti s rímskou číslicou za jej menom treba pripomenúť, že Dánsko malo pred ňou ženu na čele monarchie, ale bolo to pred stáročiami. Takzvanou dedičkou Dánska sa v roku 1388 stala Margaréta I. Bola zakladateľka Kalmarskej únie, čo je označenie personálnej únie dánskeho, nórskeho a švédskeho kráľovstva, ktorá existovala v období 1397 – 1523.
Obľúbenosť Margaréty II. vyplýva z viacerých skutočností. Drvivá väčšina Dánov ju opakovane vnímala a neprestáva vnímať ako oporu i zjednocujúcu silu v ťažkých časoch, najmä v období hospodárskych kríz. Počet jej škandálov sa rovná nule. Je vzdelaná, rozhľadená, ovláda niekoľko cudzích jazykov: plynule hovorí anglicky, nemecky, francúzsky, švédsky a dánsky. Dáni v nej vidia inšpiráciu.
Čítajte viac Budúca holandská kráľovná by trón dočasne ponúkla matke
Nemenej dôležité je, že vystupuje skromne a pôsobí bezprostredne. Kým niektorí monarchovia prehovoria k ľudu len pri oficiálnych prejavoch, naopak, Margaréta II. nemá problém poskytovať rozhovory médiám. Odpovie aj na banálne otázky, ako napríklad v interview pre televíziu DT. Tá jej pripravila otázky z tých, čo poslali diváci. Jedna Dánka bola zvedavá, či večeria na gauči, keď sa pozerá na televíznu obrazovku. „Musím povedať, že väčšinou nie. Uprednostňujem samostatne jesť a samostatne sledovať televíziu."
Úspešná maliarka na abdikáciu nepomýšľa
Na webových stránkach dánskej panovníckej rodiny sú aj fotografie Margaréty II. z jej detstva, ktoré ju zachytávajú pri maľovaní. Táto záľuba ju sprevádza celý život. A nie je to amatérska tvorba. Jej diela uznávajú výtvarní kritici. Umelecké práce kráľovnej od obrazov až po výšivky vystavujú galérie nielen v Dánsku, ale aj v zahraničí. Dokonca dánske vydanie legendárnej knihy Pán prsteňov od J. R. R. Tolkiena obsahuje jej kresby.
S pribúdajúcimi rokmi Margaréty II. sa pravidelne objavujú špekulácie o jej možnom odstúpení. Spravidla sa vyskytujú, keď pochváli svojho syna korunného princa Frederika. Niektorí si to vysvetľujú ako náznak, že sa chystá abdikovať.
Foto: KONGEHUSET/BERIT MOLLER
Môže byť na tom niečo pravdy? Takmer istotne nie. „Zostanem na tróne, kým z neho nespadnem," citovala ju AP. A svoj názor s najväčšou pravdepodobnosťou nezmení. Možno aj preto, že predčasnému dobrovoľnému odchodu monarchov chýba v Dánsku tradícia. Naposledy sa to udialo pred mnohými storočiami. „Jediný dánsky kráľ, ktorý abdikoval, bol Erik III. v roku 1137. Trón opustil po deviatich rokoch, aby mohol odísť do kláštora," pripomenula AFP.
Na druhej strane je jasné, že Margaréta II. bude mať skvelého nasledovníka, pretože medzi Dánmi je veľmi obľúbený. Jej starší syn Frederik je sympatický i slušný chlapík, ktorý má početnú milú rodinu, čo patrí medzi dôvody jeho popularity. S pôvabnou Austrálčankou, s ktorou sa zosobášil v roku 2004, má štyri deti. Jeho žena korunná princezná Mary je matka ich dievčaťa, chlapca a dvojčiat (syna a dcéry).
Dánska kráľovná Margaréta II.
- Narodila sa 16. apríla 1940. Nástupníctvo na trón jej umožnila zmena ústavy v roku 1953, ktorá povolila ženám v kráľovskej rodine, aby sa stali panovníčkou (ústavnú reformu podporilo v referende 85 percent voličov). Korunovali ju v januári 1972 po smrti jej otca kráľa Frederika IX.
- V roku 1967 sa vydala za člena francúzskej šľachtickej rodiny, ktorý sa celým menom volal Henri Marie Jean André de Laborde de Monpezat. Bol od nej starší o šesť rokov, zomrel pred tromi rokmi. Používal titul princ Henrik. Mali spolu dvoch potomkov: korunného princa Frederika a princa Joachima. Prvý má 53 rokov, druhý je o rok mladší.
Čítajte viac Expert: Kráľovná netoleruje obchádzanie pravidiel. Ani vnukovi