Výnimočný vedec, diplomat, vojak a politik, ktorý bol v celonárodnej ankete v roku 2019 označený za „najväčšieho Slováka“, zanechal po sebe morálne dedičstvo, ktoré presahuje hranice času a slúži ako inšpirácia pre súčasné generácie.
Štefánikov život by sa dal zhrnúť do jeho snáď najznámejšieho kréda: „Veriť – milovať – pracovať.“ Táto triáda nie je len prázdnym heslom, ale skutočným princípom jeho skutkami naplneného života. Ten bol krátky a charakterizovaný vášnivým vzťahom k pravde, pri jej hľadaní bol Štefánik nekompromisný a neoblomný. Ďalšie často citované motto „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem“ svedčí o jeho odvahe, vytrvalosti a odhodlaní prekonávať prekážky, ako aj o tom, že „chcieť“ niekedy znamená viac než samotná existencia.
Čítajte viac Pellegrini i Fico si uctili pamiatku Štefánika. Prezident na talianskom letisku, premiér pri mohyle
Štefánikove sociálne cítenie sa odrážalo nielen v jeho vzťahu k blízkej rodine či spolupracovníkom; finančne podporoval chorú sestru, ale aj mnohých svojich priateľov. Svoju prirodzenú vľúdnosť a lásku k slovenskému národu dokázal obratne pretaviť do konkrétnych malých i veľkých činov, ktoré z neho robia vzor láskavosti a spolupatričnosti a rezonujú aj dnes. Ako študent, vedecký pracovník ani politik nepoľavil zo svojich morálnych zásad, hoci si uvedomoval význam diplomacie a kompromisov.
Spájal národy, budoval štát
Milan Štefánik zohral rozhodujúcu úlohu pri formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny a stal sa kľúčovou osobnosťou pri založení Československa spolu s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom. Prvú svetovú vojnu vnímal ako vhodný čas pre Slovákov, aby si uplatnili svoje práva, uvedomujúc si, že slovenský národ sa nemôže oslobodiť z okov habsburskej monarchie sám, ale potrebuje pomoc ďalších štátov a vlád.
Jeho diplomatické schopnosti boli kľúčové pre vznik nového spoločného štátu, v ktorého ideu na začiatku verilo len niekoľko osobností. Ako hlavný vyjednávač získal podporu najvyšších štátnikov a generálov spojeneckých mocností. Štefánik vedel, že „v jednote je sila“ a „prvou zásadou nášho boja je jednota a svornosť“. Aktívne sa zasadzoval za zjednotenie československého hnutia v Rusku a bol proti predstavám o jednostrannej závislosti od Ruska. Presadzoval ideu politicky nedeliteľného národa, nie etnicky, čo znamenalo plnú rovnoprávnosť Čechov a Slovákov v budúcom štáte s autonómnymi jednotkami.
Priateľ umelcov, milovník krásy a slova
Popri svojich štátnických a vedeckých ambíciách mal Štefánik aj výrazné umelecké sklony. Od mladých rokov si viedol zápisníky, do ktorých si zapisoval vlastenecké, zamilované či oslavné básne. V Paríži sa stretol a spriatelil s českými umelcami (ktorých so zveličením a humorom sebe vlastným nazýval svojou „bandou“), ako Bohumil Kafka, Ludvík Strimpl, Otakar Španiel a František Šimon Tavík. Tavík je okrem Štefánikových portrétov aj autorom jeho exlibrisu.
Štefánik bol tiež zručným fotografom, autorom umelecky hodnotných fotografií. Fotografovať sa podľa všetkého naučil už počas štúdií v Prahe a svoju vášeň rozvíjal aj počas ciest po svete – najmä vo Francúzsku, Polynézii a severnej Afrike. Venoval sa krajinkám, portrétom, ale aj vedeckej fotografii.
Jeho rozsiahla osobná knižnica v jedenástich jazykoch, dnes uchovávaná v Slovenskej národnej knižnici, odráža jeho široký záber záujmov v oblasti astronómie, vojenstva, diplomacie, ale aj svetovej klasiky a dobovej literatúry. Nájdeme tu aj diela Hviezdoslava, Krasku (s ktorým sa Štefánik priatelil), Sládkoviča, ako aj Dobšinského Prostonárodné rozprávky.
Rodina v srdci
Štefánikova láska k rodine, najmä k matke Albertíne, bola mimoriadne pevná. Vyrastal v početnej rodine evanjelického farára Pavla Štefánika, ktorý bol skalopevným národovcom a vštepoval deťom lásku k slovenským knihám. Jeho starý otec z otcovej strany, tiež Pavel, bol zemianskeho pôvodu. Mimoriadnej úcte sa v rodine tešil Jozef Miloslav Hurban, jeden z vodcov povstania, ktorý bol krstným otcom Pavla Štefánika. Matkina rodina Jurenkovcov mala korene v slovenskom povstaní v rokoch 1848/49, pričom jej otec Samuel Jurenka bol kapitánom „hurbanistov“.
Dvaja bratia Štefánikovej starej matky Ľudevíty z otcovej strany – Viliam a Ľudovít Šulekovci – prišli o život počas revolúcie v „meruôsmych“ rokoch 19. storočia. Viliama spolu s Karolom Holubym obesili v roku 1848 pri Hlohovci a Ľudovít zomrel o rok neskôr vo väzení v Komárne. Aj preto mu otec na základe rodinnej histórie kládol na srdce: „Zastrelím vás veru, keby ste sa mi odrodili.“
Napriek častým cestám a zaneprázdnenosti sa snažil udržiavať kontakty s domovom, posielal otcovi knihy a finančne podporoval liečbu svojej najmladšej sestry Marinky. Jeho listy rodine, najmä sestre Oľge, sú plné nežností, úprimných slov a záujmu o súrodencov a ich rodiny.
Doba, v ktorej žijeme – tretia dekáda 21. storočia – sa vyznačuje mnohými paradoxmi a neistotou. Je plná globálnych zmien a technického pokroku, charakterizovaná krízou dôvery a zápasom o hodnoty a pravdu. A práve dnes, keď sa spoločnosť borí s rôznymi výzvami a obavami o vlastnú budúcnosť, zostáva Štefánikov životný príbeh a jeho hodnoty – pravda, práca a neotrasiteľná viera v zajtrajšok národa – pevným bodom a inšpiráciou pre dnešné i budúce generácie Slovenska.
Citát profesora Jána Fusku
„Národ si Štefánika prisvojil a niekedy až mytologizoval, ako by tým chcel aj sám seba presvedčiť, že jeho sloboda je trvalá a Štefánikova osobnosť je určitým garantom vytúženej slobody. Aj po Štefánikovej smrti vkladal národ nádeje do jeho diela, mravného odkazu, akoby cítil, že jeho duch sa neustále vznáša kdesi nad slovenským národom. Preto sa v kritických chvíľach vracia slovenský národ na mohylu aj k iným jeho pamätníkom, ako k miestam, kde čerpá silu a nádej na prekonanie každého úskalia. Právom možno prijať názor, že Štefánik stále žije v národe, ktorý sa k nemu vracia, aby tým chcel upozorniť politikov a verejných činiteľov, že Štefánikov myšlienkový a mravný odkaz mal by byť základnou doktrínou pre budúcnosť národa.“
Prednáška prof. Ján Fusku: Pamätníky ako symboly návratov Slovákov na miesta poznačené Štefánikom
Z knihy: Milan Rastislav Štefánik a česko-slovenské zahraničné vojsko (légie) Kapitoly a príspevky Bohumila Ferenčuhová a kolektív, vydavateľstvo Pro Historia, 2014
Citáty z pohľadníc sestrám
- 22. XI. 1906 Myjava
Adresa: Milostivá slečna Marinka Štefánik, na Košariskách u p. Berezó.
Marienka moja krásna! (vidíš, viem i kurizovať!)
Po prvé: Hnevám sa na Teba! Prečo? Lebo si sa neodobrala. Tak sa Ti páčilo. Po druhé: Ružový lístok vystal, čo sa ale mne nepáčilo. Po tretie: Za cigárku srdečná vďaka! Zapálil som si na ňu, keď som šiel do kopaníc. Po štvrté: Čo si odišla, ešte som ospanlivejším, teraz už i ráno zívam. Po piate: Často Ťa spomínam. (na druhej strane pohľadnice cez obrázok): Po šieste: Príď zase čím skorej. Po siedme: Pá! Milan.
(Pohľad: Viera; symbol anjel.) K nemu Milan pripísal: toto som ja!
- 17. II. 1909 Paris (6 rue Leclerc)
Adresa: Madame Olga Hajtš Spišské Vlachy Hongrie
Drahá milovaná Olinečka, jak rád bych bol pri Tebe a Ťa potešoval v Tvojom kríži a zatým nemôžem Ti ani poriadne odpísať. Práve prežívam ťažkú dobu, pripravujem dôležitý experiment a zároveň musím sa starať o chlebíček. Som rád, že si konečne na klinike. Uvidíš, jaká budeš šťastná, keď sa navrátiš vyliečená. Len si dávaj dobrý pozor. Moja drahá sestrička! Milujem Ťa i Tvojich a ťažko to nesiem, že žiť musím ďaleko od Vás. Píš mi, keď budeš môcť. Objímam Ťa vrúcne a som Tvoj oddaný brat Milan. Pripojujem 10 K. Prijmi ich vďačne, Olinečka, pre drobné potreby.
- Vianoce 1912 Košariská
Drahá Olinečko, Euženko a detičky!
Jak mi je smutno. Mal som v úmyslu navštíviť Vás, vy dobré duše, lebo Vás ľúbim úprimne, hlboko, lebo s úctou sa dívam, jako sa vy boríte životom v stiesnených pomeroch, ale energicky, bez reptania. Chcel som Vás ďalej navštíviť aj z egoistických dôvodov: nikde totiž nenašiel som taký prameň vrúcnosti jako u Vás. A mám toho za potreby. Sám sa tlčem životom, a jakým životom. Zdá sa mi dakedy, že Vy s jemnou šľachetnou Vašou dušou cítite moj osud a to mi uľavuje horkosť. Ľúbim Vás, mojí drahí, jako len priame bratské srdce môže ľúbiť. Nepochybujte o tom nikdy.
Neprídem k Vám — nemôžem. Bolo treba Lackovi — Mirkovi a našemu utrapenému apenkovi. Nemajte mi to za zlé. Nejdem prirodzene ani do Ercsi, ani do Pálanky, ale priamo do Paríža. Odtiaľ Vám odpíšem.
S Bohom Olinečko, Euženko, žite v láske, lebo v nej najdete radosť i silu. Ja verím vo Vašu budúcnosť, lebo jedon i druhý, keď aj chybíte občas — je to len poblúdenie. V podstate ste oba šľachetné, čestné, dobré duše a jedon druhému jako predurčené. Buďte shovievaví k sebe a milujte sa. Ach prečo tie krásne hesla lásky nevyplnujú svet! Tak je mi smutno v tom živote. Bozkávejte detičky a kupte im nejaké cukríky miesto ujka Milana (Prikladám 20 K) Objímam Vás, šťastlivý Nový rok Vám praje Váš oddaný a úprimný brat Milan.
Lacko so ženou strávili sviatky doma, dnes idú na Myjavu. Je to dobrý stvor ta Ilonka.
