Omilostenie niektorých odsúdených na záver prezidentskej funkcie sa v tradícii USA do istej miery vždy spájalo s prípadmi vysokých trestov, ktoré majú často skôr symbolický a odstrašujúci základ. Nádej na oslobodenie Leonarda Peltiera, pôvodného Američana a v 60. a 70. rokoch minulého storočia vodcu Hnutia amerických Indiánov (American Indian Movement, AIM) bola teoreticky vždy vysoká. Svoju vinu doteraz zásadne popiera a nikdy mu ju nedokázali.
Peltier, nebezpečný symbol
Prezidentský „pardon“ pre domorodého Američana je aj dnes potenciálne nebezpečný. Prispieva k priznaniu zaujatosti a dvojakého metra súdneho systému pristupujúceho inak k bielym „Američanom“ a inak k „Indiánom“. Tým skôr, že v čase Peltierovho zatknutia v USA oficiálna rasová segregácia stále nebola prekonaná a v prípade pôvodných Američanov prevládal politicky zakorenený postoj, že ich vyvraždenie a dodatočné presunutie tých, ktorí prežili, do „rezervácií“, bolo nevyhnutnou daňou za neochotu prispôsobiť sa svetu kolonistov.
Leonard Peltier sa však za roky svojho pôsobenia v Hnutí amerických Indiánov a počas desiatok rokov za mrežami stal medzinárodným symbolom západnej ľavice, ktorá kládla práva zvyškov zničených kultúr na významné miesto. A dožadovala sa viac ako ospravedlnenia za nepriznané genocídy špecificky 19. a prvej polovice 20. storočia. Politický mainstream však bol nemilosrdný. Keď sa do Bieleho domu dostal „čierny barak“ – ako rasisticky prezývali Baracka Obamu tí, ktorý v jeho fyzickej podobe videli samotné ohrozenie základov „civilizácie“, bolo zrejmé, že pod demokraciou a civilizáciou sa rozumejú biele zákony stále nepokryte sa opierajúce o rasové teórie. O to väčšie bolo sklamanie, keď Barack Obama pri udeľovaní omilostení Peltiera opäť obišiel.
Práve v kontraste s tým je záverečný skutok Joea Bidena niečím, za čo mu patrí vďaka: „Kmeňové národy, laureáti Nobelovej ceny za mier, bývalí príslušníci orgánov činných v trestnom konaní (vrátane bývalého prokurátora, ktorého úrad dohliadal na trestné stíhanie a odvolania pána Peltiera), desiatky zákonodarcov a organizácie pre ľudské práva dôrazne podporujú udelenie milosti pánovi Peltierovi s odvolaním sa na jeho pokročilý vek, choroby, jeho úzke väzby na komunitu pôvodných Američanov, jeho vedúce postavenie v nej a značný čas, ktorý už strávil vo väzení,“ uviedol Biden vo vyhlásení.
Hoci treba dodať, že si to od neho už nevyžadovalo veľkú odvahu a USA ponorené do nových koloniálnych "poslaní“ na Blízkom východe prípadu nejakého „indiána“ okrem radikálne ľavicového portálu Democracy Now! venovali minimálnu pozornosť.
Čítajte viac Moderný príbeh Iránu je plný strachu a nepochopenia
Indián ako nadávka
Možno poznáme mená ako Posledný Mohykán, Geronimo alebo Sediaci Býk. Všetko to boli veľkí bojovníci za dôstojnosť svojich ľudí vo chvíľach, keď bolo zrejmé, že boj je prehratý.
Lokalita Wounded Knee sa nachádza v rezervácii Pine Ridge a dnes v nej žije okolo 360 ľudí. V roku 1890 tu dala vláda vyvraždiť niekoľko stoviek Lakotov, ktorí z posledných síl bojovali proti zaberaniu krajiny vládou USA. V tom čase už boli nesmierne čriedy bizónov vyvraždené, ostávalo už len dopoľovať na ľudí, ktorí sa odmietali dobrovoľne vzdať. A práve preto si toto legendárne miesto v roku 1973 zvolili aktivisti z Hnutia amerických Indiánov a Lakotovia Oglala ako lokalitu na protest kvôli nedodržiavaniu dohody o prístupe k pôvodným Američanom.
Foto: ILKA HARTMAN
Indiánska rezervácia Pine Ridge na juhozápade Južnej Dakoty patrí k najchudobnejším oblastiam. Samotným problémom je už označenie „indiánska“. Problematický termín, na ktorý sme zvyknutí, patrí medzi najhanlivejšie na svete. Noam Chomsky, lingvista, ktorého práca s dejinami severoamerického kolonializmu zásadne reflektuje základy, o ktoré sa opiera, jasne poukázal na to, že ak dodnes výraz Indián používame na označenie ľudí, ktorí padli za obeť európskemu rozširovaniu svojho „Lebensraum“, je to preto, že odkedy Kolumbus uviedol Ameriky na mapu povedomia Európy, nikto sa neunúval ľuďom, ktorí ich obývali, upraviť ani len meno.
Začiatkom 15. storočia si európski dobyvatelia mysleli, že doplávali do Indie – a tak nazvali i ľudí, ktorých v Amerikách stretli. O krátky čas však už bolo jasné, že „nové“ kraje Indiou nie sú. Ale ľudia, ktorí neboli považovaní za ľudí, nestáli ani za toľko, aby sa ich chybné označenie nestalo nadávkou, symbolom terorizmu a najprehliadanejšou skupinou medzi utláčanými rasami európskej Ameriky.
Čítajte viac Kolonializmus, holokaust a „riviéra“ v Gaze. A ticho, ktoré trhá bubienky
Kto je vinník?
„Nie, ja nie som vinník. Nie som ten, koho by mali nazývať zločincom – biela rasistická Amerika je zločincom, ktorý zničil našu krajinu a môj ľud. Aby ste skryli svoju vinu pred slušnými ľuďmi v Amerike a na celom svete, bez váhania ma odsúdite na dva po sebe nasledujúce doživotné tresty.“
Leonard Peltier vyslovil tieto slová 1. júna 1977, keď stál pred sudcom a čakal na rozsudok šesť týždňov po tom, čo ho usvedčili z vrážd prvého stupňa dvoch agentov FBI. Svoje vyhlásenie zakončil slovami: „Jediné, za čo nesiem vinu a za čo som odsúdený, je to, že som z čippejskej a siouxskej krvi a že som veril v naše posvätné náboženstvo.“
Úprimne verím, že ste sa už dávno rozhodli, že som vinný.Leonard Peltier sudcovi
Sudca Paul Benson neochvejne odvetil: „Tvrdíte, že ste aktivistom svojho ľudu, ale pôvodným Američanom škodíte.“ Potom Peltiera odsúdil na dva po sebe nasledujúce doživotné tresty.
Peltier mal v tom čase 32 rokov. Vo federálnej väznici za vraždy agentov Jacka Colera a Ronalda Williamsa napokon strávil 48 rokov. Prepustenie dnes 82-ročného Peltiera začiatkom tohto roka bolo jednou z veľmi mála radostných správ na mape pokračujúceho prístupu k pôvodným Američanom.
Proti bielej Amerike
Leonard Peltier sa narodil 12. septembra 1944 v Grand Forks v Severnej Dakote v kmeni Turtle Mountain Chippewa. Keď mal šesť rokov, rodina sa presťahovala do Montany, kde žilo mnoho ďalších rodín pôvodných Američanov, ktorí pracovali v medenej bani. „Jedného dňa tri biele deti v mojom veku začali kričať: ‚Hej, špinavý Indián, choď domov,‘ a začali po mne hádzať kamene. Premýšľal som, čo je to špinavý Indián. Toto bol prvý z mnohých podobných incidentov.“
V tom čase bola „biela Amerika“ a Amerika bez „komunistov“ hlavnou métou politiky USA. V 50. rokoch a neskôr bolo stále celkom bežné vodiť deti do kín na filmy, v ktorých otcovia učili svojich synov napĺňať toto poslanie: „Kiežby som už bol veľký a smel bojovať za bielu Ameriku!“ spomína Noam Chomsky na filmy svojej mladosti.
Vo svete hollywoodskej filmovej propagandy je v tejto súvislosti možno najznámejší prípad herečky a aktivistky za práva pôvodných Američanov, Peltierovej rovesníčky Sacheen Littlefeatherovej, ktorá v roku 1973 prevzala cenu za Marlona Branda, ktorý sa nezúčastnil na protest proti tomu, ako Hollywood stvárňuje pôvodných Američanov.
Stále to bol čas, keď dobrý Indián bežne znamenal „mŕtvy Indián“. Ale 60. a 70. roky s mierovými a protirasistickými hnutiami dali možnosť pôsobiť aj Hnutiu amerických Indiánov (AIM), do ktorého Leonard Peltier práve vtedy vstúpil.
Čítajte viac Príbeh austrálskej železnice napísali afganské ťavy
Pochovajte moje srdce pri Wounded Knee
AIM sa prvý raz zorganizovalo v roku 1968 v Minneapolise v Minnesote poukazujúc na diskriminačné a brutálne zaobchádzanie mesta s pôvodnými Američanmi. Aktivisti začali zaberať federálny majetok, aby zdramatizovali požiadavku na obnovenie kmeňových území. Dobytie ostrova Alcatraz v zálive San Francisco v roku 1969 sa stalo symbolom boja „Indiánov“ za pôdu a zvrchovanosť a dodalo energiu šíriacim sa nepokojom.
Politika prezidenta Nixona však odmietala akékoľvek nové reformy a FBI si do hľadáčika zobrala každého, ktorého činnosť by mohla byť podľa bielej Ameriky označená ako terorizmus.
Foto: SLOWKING
Koncom 60. a začiatkom 70. rokov sa FBI aktívne zapájala do systematického obťažovania, sledovania a infiltrácie Hnutia amerických Indiánov, Čiernych panterov, Národnej asociácie pre pokrok farebných ľudí (NAACP) a mnohých ďalších skupín vyjadrujúcich politický disent.
Tento tajný program proti aktivistom v USA s názvom COINTELPRO oficiálne prebiehal od roku 1953 do roku 1971, ale aj dlho po tom. Vo finálnom konflikte v Pine Ridge, kde sa odohral osudný konflikt a dvaja agenti FBI prišli o život, nebol Leonard Peltier neznámym menom.
Boj za dôstojnosť či terorizmus?
Začiatkom 70. rokov sa v rezervácii stupňovalo napätie kvôli skorumpovanej vláde kmeňového predsedu Dicka Wilsona, ktorého Oglalovia považovali za spriazneného so súkromnými bezpečnostnými silami a ktorý mal federálnu podporu pri obliehaní rezervácie.
Na strechách boli rozmiestnené zbrane, polícia zastavovala každého „podozrivého“ a terorizovala odľahlé miesta. Násilie sa šírilo a v januári chladnokrvne zavraždili obyvateľa Pine Ridge, bez akejkoľvek snahy o ďalšie vyšetrovanie. Potom, 27. februára 1973 Americké indiánske hnutie obsadilo Wounded Knee a do troch týždňov vyhlásilo nezávislý národ Oglala.
Okolo 70 obyvateľov Wounded Knee odolávalo náporu federálnych vojsk, zásahových agentov FBI a vojakov vybavených zbraňami z vietnamskej éry, obrnenými transportérmi a vrtuľníkmi. Okupácia spustila vojnovú akciu Pentagonu s názvom „Záhradný pozemok“.
Federálna vláda s taktikami FBI k dispozícii sa sústredila na stíhanie a rozbitie AIM. Leonard Peltier, vedomý si, že je terčom FBI, sa presunul do ilegality. Odpor pri Wounded Knee však upútal pozornosť a predstavivosť ľudí na celom svete, ktorí sa zhromaždili na podporu indiánskej suverenity a začali vnímať Peltiera ako symbol pokračujúceho boja za nápravu krívd posledných 500 rokov.
Čítajte viac Fuj, baba, femina! Ako Hana Gregorová prelomila tabu a stala sa priekopníčkou
Biely a čierny meter
Dvadsiateho šiesteho júna 1975 Josepha Stuntza, pôvodného Američana, a agentov FBI Jacka R. Colera a Ronalda A. Williamsa zastrelili počas prestrelky medzi členmi AIM a agentmi FBI v rezervácii Pine Ridge. Ako a prečo sa streľba začala, nie je jasné. Stuntzovu smrť nevyšetrovali a nikoho neobvinili z vraždy.
Ale 25. novembra 1975 štyroch najstarších indiánskych mužov, údajne prítomných na mieste činu, Roberta E. Robideaua, Darrelle Deana Butlera, Jamesa T. Eaglea a Leonarda Peltiera obžalovali z vraždy a z napomáhania a podnecovania vraždy agentov. Nikto nikdy nedosvedčil, že Peltier strieľal, hoci niekoľko neskorších zmätočných výpovedí naznačovalo, že udalosť mala svedkov. On sám priznal, že počas konfliktu síce bol neďaleko, ale za smrť troch ľudí zodpovedný nie je. V tom čase sa už zabitie agentov FBI považovalo za terorizmus a útok na "národnú bezpečnosť USA”, a smrť Josepha Stunza nikto nepovažoval ani za hodnú zmienky. Do toho prišla ešte jedna vražda.
Anna Mae Aquash bola podporovateľkou AIM a priateľkou Leonarda Peltiera. V septembri v rezervácii Running zatkli ďalších „Indiánov“, medzi nimi aj Annu Mae Aquashovú, ktorú zadržal agent a vypočúval v súvislosti s vraždami. Aquash sa nedostavila na súd pre obvinenie z držania zbraní, zatkli ju a prepustili na kauciu. Na súd sa ani potom nedostavila. Vo februári 1976 bolo v opustenej oblasti Pine Ridge neďaleko diaľnice nájdené telo.
Agent, ktorý ju predtým vypočúval, uviedol, že telo nedokázal identifikovať. Telo bolo pochované v spoločnom hrobe v rezervácii Wounded Knee a odoslané do laboratória FBI vo Washingtone, D.C. na „pozitívnu identifikáciu“. V marci FBI informovala rodinu Aquashovej v Kanade o jej „prirodzenej smrti“.
Hnutie amerických Indiánov žije
FBI bola odhodlaná brať niekoho na zodpovednosť za stratu dvoch agentov a zamerala sa na Peltiera, ktorý bol už roky v pozornosti úradov. Prvého júna 1977 Leonarda Peltiera odsúdili na dva najvyššie možné tresty. Na záver svojej reči sudcovi povedal: „Úprimne verím, že ste sa už dávno rozhodli, že som vinný. Neprekvapuje ma to, lebo ste vysokopostaveným členom bieleho rasistického amerického establišmentu, ktorý dokola opakuje ‚v Boha veríme‘, a zatiaľ vraždíte mojich ľudí a pokúšate sa zničiť zvyšky našej kultúry.“
Leonard Peltier sa po polstoročí vrátil domov – hoci jeho trest pokračuje v domácom väzení. Viny ho zatiaľ oficiálne nezbavili a politická požiadavka vyšetriť prípad pravdivo stále naráža na to, že hranice „indiánskych rezervácií“ s garantovanou nemennosťou sa stále menia podľa ľubovôle. Peltierov prípad aj dnes tak veľmi symbolizuje podobnosť s presadzovaním moderných záujmov USA, že je výhodnejšie o jeho príbehu mlčať.
