Dopravného policajta robí už viac ako dve desaťročia, rieši vodičov dneška na cestách včerajška. Do tejto jednej vety zhrnul „materiál“, s ktorým pracuje. Raňajky Vojtech Holos nestíha. Drží sa zásady, že posledné slovo cestného piráta, alebo skôr priestupcu, má byť ďakujem. Prácu policajta si pochvaľuje a meniť ju nechce. Hovorí, že sa mu splnil sen, pretože pracuje s tým, čo má rád. S autami, technikou, motorkami. Má ženu a 22-ročného syna, s ktorým trávi takmer všetok voľný čas na hospodárstve okolo domu.
8.00
Človek prejde cez dvere Krajskej dopravnej inšpekcie v Nitre a má pocit, že sa ocitol v jednej z detektívok Dominika Dána. Aj tu sa kolegovia podobne ako fiktívna dvojica detektívov Richard Krauz a Jozef Fischer doberajú, vtipkujú na svoj účet. „Ja som tu už taký starý inventár,“ hovorí Holos a pozrie sa na plechové skrine. A ostatní svojmu služobne najstaršiemu kolegovi pritakávajú a s vážnou tvárou dodávajú, že ich za to patrične terorizuje… Je tu veselo a je tu frmol. Treba prejsť rýchlo rannú inštruktáž s rozpisom ciest a úloh. Holos spočíta včerajšie bloky a pokuty, s kolegami preberajú zadržané vodičské preukazy. Pri nejednom zavrtia hlavou. Dotyčný si kvôli „hlúposti“ pobabral život. Išiel si len dať opraviť rýľ. S autom na druhý koniec dediny. Opitý. Chytili ho. Teraz mu hrozí basa a doma dve deti. Ľudia akoby sa nechceli poučiť, že alkohol za volant nepatrí…
8.30
Prší a stierače sa mihajú na skle tmavej Škody Superb, ktorá vyráža s Holosom a jeho parťákom Rastislavom Ráckom na cesty a to ešte netušia, že práve stierače zohrajú svoju rolu pri jednej dnešnej „naháňačke.“ Začali na trase Nitra – Vráble. Je to dosť vyťažený úsek. Veľa zákrut a veľa kamiónov, ktoré sa vlečú „príšernou“ 70-kou. Netrvá dlho a už sa aj z kolóny vystrčí netrpezlivý vodič, ktorý potrebuje asi ušetriť pár sekúnd drahocenného času a plná čiara ho pritom nezaujíma. Neušetril vôbec nič a zaplatil pokutu.
9.21
Holos na výjazde z Vrábeľ spozornie o niečo viac. Šofér staršej Lancie rozohráva ďalšiu nebezpečnú hru nevediac, že má za sebou policajtov. Tento mimo obce trieli 140, potom až 160, v obci spomalí, na 80 a predbieha hlava-nehlava. Holos ho sleduje a nahráva s kolegom na kameru niekoľko minút a potom ho zastaví v Leviciach pred obchodom s autodoplnkami. Prečo ste išli tak rýchlo, pán šofér? „Nefungoval mi stierač a ponáhľal som sa do obchodu kúpiť si nový,“ znela odpoveď. A pri vysokej rýchlosti sa mu aspoň nezadržiavala voda na čelnom skle… Slušná výhovorka a dobrá prihrávka na smeč skúseného policajta. „V obchodoch sa dá kúpiť špeciálny sprej. Alebo ste sa mohli po ceste zastaviť v zelovoci a kúpiť si jablko. Prepolíte ho a potriete s ním čelné sklo. Kyselina jablčná takisto odpudzuje kvapky vody,“ hovorí s úsmevom Hološ, no vzápätí dopovie, že bez funkčného stierača nemal vôbec jazdiť.
Celý čas vystupuje maximálne slušne, korektne, bez posmeškov, arogancie a sily. Priestupca nevychádza z úžasu a povie, že sa aj niečo dozvedel o stieračoch. A dozvedel sa pritom toho oveľa viac. Stretnúť v takejto zvyčajne konfliktnej situácii pokojného, slušného policajta s ľudským prístupom je veľký zážitok. A priestupca to priznáva aj v krátkom rozhovore s redaktorom Pravdy. „Je to pre mňa naozaj veľké poučenie. Moje živobytie závisí od vodičského preukazu a som rád, že mi ho nakoniec nezobrali.“
Foto: Andrej Barát, Pravda
11.30
Čas obeda. Denné menu, káva a fotografie. Holos ukazuje napríklad záber z radaru, na ktorom jedného vodiča naháňali rýchlosťou vyše 220 kilometrov za hodinu. Po krajskom meste sa jeden zas preháňal 180-kou na superluxusnom športiaku. Teraz by si každý povedal, že takého treba vyťahať za uši, posadiť do basy a hotovo… Holos však učí mladších kolegov, že za každých okolností treba jednať korektne. A treba správne začať. S čistou uniformou, oholený, s čistým autom. Nesprávať sa nadradene. A ak vodič vyskakuje? „Premietnem mu tých 20 minút z kamery a vtedy si každý rýchlo uvedomí, čo spravil. Posledné slovo priestupcu má byť ďakujem.“ Obed končí. 12.00 – Dážď sa stupňuje, cesta je klzkejšia, čo však na „neporiadnych“ vodičov zdá sa neplatí. Striedajú sa ďalší priestupcovia. Častým javom je jazda blízko stredu cesty. Podľa Holosa je to obrovské riziko. „Jednak zacláňa výhľad vodičom za sebou, tlačí sa na auto pred sebou, nedodržiava odstup. Často takto vznikajú čelné zrážky, veľmi nebezpečné.“ Následky bývajú tragické.
Ale čo s agresivitou za volantom, ktorá ako blesk preskakuje z jedného šoféra na druhého? Podľa Holosa je to len o neverbálnej komunikácii. Keď je človek k plechovej škatuli, komunikuje s okolitým svetom so svetlami, smerovkami, spôsobom brzdenia, gestom spoza volantu. A treba si uvedomiť, že tu nie je sám, ale sú tu ďalší. Nerobí to kvôli paragrafom, ktoré sa bifľoval v autoškole, ale kvôli bezpečnosti. „Je to jedna z najčastejších príčin nehôd, že si vodiči navzájom nedali vedieť, čo chcú urobiť. Odbočiť, predbiehať, zaparkovať,“ dodáva Holos.
14.34
Zrazu prechádza okolo starého traktora a v kabíne tmavého Superba to ožije. Debata sa stočí nečakaným smerom. Na traktory, ktoré sú vášňou oboch policajtov. Prekárajú sa, z akého ročníka to bol traktor, kedy ho začali vyrábať v zelenej farbe, od ktorého roku sa montujú takéto spätné zrkadlá, koľko má konských síl. To, čo vyzerá pre nezainteresovaného ako nejaká zábavka, je v skutočnosti vážna vec. Holos hovorí, že dopravný policajt musí v prvom rade dokonale poznať techniku. „Policajt musí vedieť pomôcť vymeniť koleso. Musí vedieť, že na Fábii sa nedá vymeniť ľavá žiarovka len tak na mieste. Musí vedieť rozoznať čerstvú prasklinu na čelnom skle od takej, čo ju vodič zanedbáva už niekoľko mesiacov.“ A prečo? Aby ho nemohli dobehnúť výhovorkami. Ako napríklad s už spomínaným nefunkčným stieračom. A nielen autá jazdia na cestách. Aj traktory. Motorky. Kamióny…
Foto: Andrej Barát, Pravda
15.30
Na kamióny príde reč pri krátkej prestávke na jednom z odpočívadiel pri ceste, ktoré býva často ich miestom výkonu práce. Holos s kolegom totiž neriešia len pokuty, ale kontrolujú aj profesionálnych vodičov, či dodržiavajú povinné prestávky. S pomocou špeciálnych váh často preverujú, či nejazdia kamióny preťažené. A to je v poslednej dobe veľký problém. Zákon by v tomto smere mohol byť podľa Holosa špecifickejší, pretože rieši len percentá preťaženia, ale nehľadí na konkrétne vozidlo. A tak zaplatí rovnakú pokutu šofér dodávky, ktorý ju preťažil napríklad o 20 percent a celkovo tak váži asi 2,4 tony a rovnakú sankciu dostane aj vodič nákladného auta, ktoré miesto maximálne povolených 30 ton váži 36 ton. A to je valiace sa riziko, ktoré ničí cesty, a ktoré nebrzdí tak účinne, ako by brzdilo nepreťažené.
19.30
Blíži sa koniec služby, Superb parkuje v garáži. Treba spracovať výsledky za celý deň. „Zadržané vodičské preukazy dáme do pošty, priestupky zapíšeme do karty vodiča.“ O ôsmej večer odchádza domov. Kde trávi voľný čas? Vo vinohrade, stará sa o dom s hospodárstvom s deviatimi traktormi-veteránmi.
Aký má byť pracovný rytmus policajta?
Čo znamená kvalitne odvedená policajná robota? Ktorý policajt pracuje málo, a ktorý veľa? Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak sa pokúsil zaviesť reformu do systému hodnotenia práce policajtov a tá vyvolala vlnu kontroverzie. Holos priznáva, že mu vzhľadom na prísne hodnotiace kritériá a striktné tabuľky nevychádzalo dobré hodnotenie. Nenazbieral toľko pokút, ako si to systém vyžadoval. Podľa Holosa by však dopraváci mali upriamiť svoju pozornosť najmä na tých najhorších priestupcov. Na takých vodičov, čo naozaj robia na cestách zle a ohrozujú svojou bezohľadnosťou ľudí.
Policajný odborár Miroslav Litva súhlasí. „Poslaním Policajného zboru v oblasti cestnej premávky je dohliadať na bezpečnosť a plynulosť premávky. Opatrenia sa majú robiť na tých miestach, kde sú problémy. Nemali by sme fungovať len na základe príkazov a zákazov zvrchu, ale mali by sme viac používať aj vlastný mozog a vlastné skúsenosti.“
V júli má policajný zbor nabehnúť na nový systém hodnotenia. Spišiak nemal podľa Litvu až taký zlý nápad. Policajti podľa neho už dlhšie potrebovali nejakú spätnú väzbu pre kariérny postup.
„Nešťastný bol však spôsob akým sa tento systém zavádzal. Všetky hodnotiace kritériá boli jednotne nastavené zhora pre všetkých na celom Slovensku.“ To potieralo rôznorodosť policajných oddelení. Inak pracuje napríklad poriečne oddelenie a inak policajti na hranici. V novom systéme si budú môcť policajní šéfovia navoliť už aj vlastné kritériá pre svojich podriadených a zohľadnia sa aj regionálne rozdiely. Iný pulz pracovného dňa má podľa Litvu obvodné oddelenie v Bratislave a s úplne inými problémami sa policajti stretávajú trebárs v Jarovniciach. V novom hodnotení sa bude prihliadať najmä na slušnosť pri vystupovaní, ovládanie zákonov a pružnosť pri riešení prípadov.