Životy chce zachraňovať celý život. Ako otec

Denník Pravda prináša nový seriál Jeden deň s... Každý týždeň vo štvrtok budete môcť nahliadnuť do života ľudí rôznych profesií, spoločenských skupín a veku z rôznych regiónov Slovenska.

13.07.2013 10:00
Roland Száz Foto: ,
Život Rolanda Száza je spätý so sanitkami a záchranou života už dve desaťročia.
debata (1)

Dozviete sa, aké majú názory a ako vidia svoju budúcnosť. Sú to príbehy o nás všetkých. Dnes si prečítate, ako sa žije a pracuje záchranárovi z Komoče v okrese Komárno, ktorý pracuje v Nesvadoch. Náš redaktor strávil deň s 37-ročným Rolandom Százom.

Jeho otec stál pri zakladaní prvých záchranných zdravotných služieb na Slovensku v 70. rokoch minulého storočia, keď sa sirény rozliehali ešte na starých škodovkách 1203-kách. A hoci Roland Száz na otcovi videl, aké neľahké je venovať sa popri tejto práci rodine, neváhal a stal sa už v osemnástich rokoch záchranárom. Odvtedy sa vypracoval na hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre zdravotnícke záchranárstvo. Má za sebou druhé desaťročie praxe, druhé manželstvo a dve deti.

5.00 h Roland vstáva v tichosti, aby nezobudil manželku Katku a trojročného syna Daniela. Šestnásťročná dcéra Ráchel býva cez týždeň u bývalej manželky, preto sú teraz doma len traja. Roland si vyčistí zuby, uchlipne si z kávy, oblečie sa. Raňajky? „Možno ich stihnem na obed, možno až večer,“ dodáva s úsmevom a nastupuje do Opla Insignia.

Záchranár musí poznať priestor sanitky ako... Foto: Andrej Barát, Pravda
seria sanitka Záchranár musí poznať priestor sanitky ako svoju dlaň.

5.50 h Vyráža do Nesvád, kde má záchranárska spoločnosť ZaMED jednu z centrál. Až 90 percent záchranárov podľa neho do práce dochádza. Roland cestuje síce len 12 kilometrov, no jeho parťák Róbert Zsíros musí vstávať už o 4. ráno, aby to stihol včas z Komárna.

6.10 h Roland s Róbertom preberajú sanitku po nočnej službe. Umývajú podlahu, dezinfikujú ju, kontrolujú liečivá. Sanitka vyzerá zvnútra ako transformer. Roland vysúva zo stien priečinky a z nich ďalšie a ďalšie šuplíky. „Záchranár sa musí dokonale orientovať v sanitke, musí vedieť spamäti siahnuť po lieku.“

7.00 h Centrála je vlastne prerobený rodinný dom so spoločenskou miestnosťou, kúpeľnou, kuchyňou a obývacou časťou. Interiér pôsobí upokojujúco, čo je veľké plus pri práci, v ktorej sa pracovné tempo nedá naplánovať. Nesvadská stanica patrí podľa Rolanda k najvyťaženejším. „Sme blízko hlavných ťahov, je tu veľká hustota obyvateľstva. Sú dni, keď máme aj 10 výjazdov, a to stihnete akurát kávu. Niekedy máme len dva výjazdy. Snažím sa však tento čas využiť efektívne, na štúdium.“ Knižnica plná medicínskych publikácií je tak odpoveďou na otázku, ako si záchranári dokážu popri práci robiť vysoké školy. V poličkách má svoje miesto napríklad aj Človeče, nehnevaj sa!

9.03 h Keď sa už takmer schyľuje k raňajkám, Rolandovi sa na krku rozoznie siréna. To zvoní mobil a dispečer dáva inštrukcie. Tridsiatnik odpadol v lekárni v poliklinike v Nových Zámkoch. Do dvoch minút už sedí Roland aj šofér v sanitke.

9.06 h Míňajú tabuľu obce Nesvady. Prečo vlastne musia zasahovať v poliklinike, kde je plno lekárov? Roland pokrčí plecami. „Raz sa stalo, že pacient odpadol priamo pred dverami lekára a ten sa bál vyjsť von na chodbu.“ To je však teraz jedno, treba pomôcť.

9.10 h Šofér dupne na brzdy. Tesne pred vstupom do polikliniky je spustená rampa. Vyskakujú von, Roland berie na plecia batoh, akúsi zmenšeninu sanitky, kde sú všetky potrebné pomôcky a náhlia sa pešo. Prichádzajú k chlapcovi, ktorý sedí zmätený za stolíkom v lekárni. Lekárničky vydávajú lieky, ľudia stoja v rade akoby sa nič neudialo. „Môže mi niekto opísať, čo sa stalo?“ pýta sa Roland, obzerá sa po okienkach, no každý mlčí. Až po chvíli sa niekto rozhovorí, ako chlapec spadol na hlavu a asi 30 sekúnd bol v bezvedomí.

9.20 h Pacientovi merajú tlak, podajú infúziu, naložia ho na kolieskové kreslo a vychádzajú von z lekárne. Samý schod, rozbitý chodník. Jazda na kresle je podľa výrazu pacienta skôr utrpenie. Aj v tvári Rolanda sa zračí výčitka a človeku to dôjde. Stavať bezbariérové chodníky nie je len služba pre vozičkárov, ale pre každého, kto sa ocitne v núdzi.

9.30 h Pacienta zaviezli na detské oddelenie, aby ho vyšetrili, či si pri úraze hlavy nespôsobil vnútorné zranenie. Roland vypĺňa údaje o chlapcovi v sanitke pri ceste späť do centrály. Pri kolónke vek sa pristaví. „Kľúčové sú správne informácie. A to by si mal uvedomiť každý, kto volá na tiesňovú linku. Nerozumiem, ako mohol niekto uviesť pri tomto 15-ročnom chlapcovi 30 rokov. Kolaps u dieťaťa je iný ako u dospelého.“

9.44 h Sanitka je späť a posádka opakuje ranný kolotoč dezinfekcie. Debata sa vráti k tiesňovým linkám. „Mnohí nás zneužívajú a volajú sanitku len preto, aby si zabezpečili taxík. Vedľa telefónu majú papier s frázami. Bolesť v hrudníku vystreľujúca k ľavej ruke, strata vedomia. Nesmiete ich odmietnuť. Nakoniec vysvitne, že si len potrebujú vyzdvihnúť lieky. Ale čo, keď vás vtedy niekto naozaj potrebuje?“

10.50 h Podáva sa káva a v centrále sa zastavil technik Ladislav Gunda. Kolegovia si spoločne zanadávajú na cesty plné výmoľov, na ktorých trpí pacient, posádka aj samotné auto. Po štyroch rokoch služby je sanitka zrelá na odpis. A koľko vydrží záchranár? Koľko sa len bude dať. „Svoje povolanie by som nemenil. Chcem sa tomu venovať do konca života, posúvať vzdelávanie kolegov dopredu,“ načrtáva trochu zo svojej budúcnosti Roland.

13.04 h Roland ako hlavný záchranár spoločnosti ZaMED robí dokumentáciu za všetky ostatné stanice, zabezpečuje školenia, komunikuje s ministerstvom. Za počítačom sa takmer nezastaví a už opäť zvoní siréna na krku. Starší pán s upchatými črevami v Kolárove v rodinnom dome. Vychádzajú z neho znechutení. „Otrasné sociálne podmienky. Všade, s prepáčením, výkaly. Dedko nebol u doktora a upchal sa mu močový katéter.“ Zaviezli ho do nemocnice v Komárne, kde sa stretávajú ešte s jednou posádkou a stíhajú aspoň rýchlu kávu.

14.45 h Raňajky stále v nedohľadne. Parťáci sa akurát pochvália, čo si nabalili. Róbert vyprážaný rezeň a Roland hovädzí perkelt s tekvicovým prívarkom. Opäť zaznie siréna. Ďalší kolaps. Schmatli si aspoň nejaké napolitánky, škatuľky s jedlom a vyrážajú. Po ceste sa Roland rýchlo naje, šofér neskôr po zásahu. Potom nasledujú v rýchlom slede ďalšie dva výjazdy.

17.55 h Po dlhšom čase sa vracajú do centrály. Chvíľu je pokoj a Roland sa rozhovorí o súkromí. Prezrádza, že hektiku má aj jeho manželka. Pracuje ako topmanažérka v jednej firme. „Obaja máme uponáhľaný život. Dcérka sa na mňa niekedy hnevá, že veľa času trávim v robote, a to nielen ako záchranár, ale aj ako hlavný odborník. Preto si aspoň víkendy snažím nechávať len pre rodinu, vtedy nezvyknem slúžiť. Vtedy príde aj dcéra a sme všetci spolu.“ Na otázku o plate nechce odpovedať. Len naznačí, že záchranár na Slovensku priemerne zarobí 600 až 700 eur v závislosti od regiónu.

19.10 h Tatino je doma, synátor skáče od radosti. Roland sa konečne v pohode naje a potom sa so synom motajú spolu po záhrade. V dielni čosi majstrujú, malý behá s vlastným fúrikom. Pomáha rodičom dokončiť skalku, vysadiť kvety. Roland ešte v garáži odhalí svojho koníčka, motorku Hondu CBR 600. „Keď som na nej, sústredím sa len na jazdenie a na nič iné. Vtedy mám chvíľu len pre seba.“

21.05 h Malú vrtuľu, trojročného Daniela sa podarilo uložiť spať. Roland ešte doťuká do počítača nejaké pracovné veci, čo nestihol cez deň a potom sa spolu s Katkou môžu konečne porozprávať. Obaja mali za sebou náročný deň. A Rolanda čaká možno aj náročná noc. Trápi ho nespavosť, syndróm záchranárov. A skrz to všetko sa usmeje.

Záchranka bez lekára? Žiaden problém

Na Slovensku tento rok ubudlo lekárov slúžiacich v záchranných službách. Presne 26 staníc rýchlej lekárskej pomoci (RLP) sa zmenilo na stanice rýchlej zdravotníckej pomoci (RZP) a niektorí pacienti sa báli, či sú záchranári dostatočne zdatní. Podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva Rolanda Száza je však vyškolený záchranár lepší ako napríklad očný lekár, ktorý slúži v záchranke len z nutnosti a nemá prax.

„Obavy sú zbytočné. Záchranári sú vzdelanostne natoľko zdatní, aby vedeli zastúpiť lekárske posádky.“ Súhlasil aj Viliam Dobiáš, vedúci Katedry urgentnej medicíny na Slovenskej zdravotníckej univerzite. „U nás stále prežíva pocit, že lekár je viac. No je mnoho stavov, ktoré záchranári zvládnu rovnako ako lekári.“ Dve tretiny záchranárov majú univerzitné vzdelanie. „Tí sa držia odporúčaných postupov. Lekári viac improvizujú a môžu zabudnúť na niečo základné,“ hovorí Dobiáš. Lekári sú však podľa neho nenahraditeľní pri poraneniach mozgu, kde treba anestéziológa.

Podľa Mateja Poláka, člena vedenia Asociácie záchrannej zdravotnej služby, sa zmenou staníc na záchranárske ušetrilo. „To umožnilo ďalšie vzdelávanie záchranárov a inováciu vybavenia sanitiek.“ Slovensko má podľa hovorcu Operačného strediska záchrannej a zdravotnej služby Borisa Chmela 280 staníc rýchlej pomoci, z toho 7 vrtuľníkov, 91 je RLP a 182 je RZP. Pomer staníc so záchranármi k lekárskym je 2:1, rovnako je to v Česku. V Nemecku je pomer 3:1. V USA a v Írsku lekárov v sanitke niet.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba