Onkológ: Vždy je dobré v niečo veriť

Denník Pravda prináša seriál Jeden deň s. Každý týždeň vo štvrtok môžete nahliadnuť do života ľudí rôznych profesií, spoločenských skupín a veku z rôznych regiónov Slovenska. Sú to príbehy o nás všetkých. Dnes si prečítate, ako žije a pracuje riaditeľ Národného onkologického ústavu v Bratislave. Naša redaktorka strávila deň s 38-ročným Jozefom Dolinským.

10.08.2013 11:00
Jozef Dolinský, riaditeľ Národného... Foto: ,
Časti pacientov sa kvôli funkcii riaditeľa musel Jozef Dolinský vzdať.
debata (7)

Mladého onkológa naučilo náročné povolanie brať bežné problémy s nadhľadom. Vie, že život sa môže zmeniť zo dňa na deň. Z onkologického ústavu chce vybudovať pracovisko, porovnateľné s tými zahraničnými. Riaditeľ, onkológ a otec v jednej osobe nezabúda na rodinu a priateľov a tvrdí, že vždy je dobré v niečo veriť.

6.15 h
Na nábreží Dunaja je pusto, len zriedka tadiaľ prejde niekto na bicykli alebo prebehne bežec. Jedným z nich je aj Jozef Dolinský. Riaditeľ Národného onkologického ústavu (NOÚ) vstáva zvyčajne okolo pol šiestej a deň sa snaží začať športom. „V minulosti som tak zdravo nežil a toľko nešportoval a mal som problémy s váhou. Teraz je to už pre mňa nevyhnutnosť. Tak ako si človek ráno umyje zuby a osprchuje sa, ja za samozrejmosť považujem šport,“ hovorí rodák z Piešťan. Keď odbehne svoju klasickú trištvrte hodinku, ide do práce, kde sa osprchuje a kraťasy a tričko vymení za pracovný plášť s vyšitým menom. Pri raňajkách – nakrájanom ananáse – si prezrie denný program a zatelefonuje, či sa na oddelení nedeje niečo urgentné.

8.00 h
Stále je v kancelárii a vybavuje. Jozef Dolinský, internista a klinický onkológ, od začiatku medicínskej kariéry pracuje v NOÚ. Začínal na rádioterapeutickom oddelení. Vystriedal aj iné a neskôr začal pôsobiť v manažmente ústavu ako námestník riaditeľa pre zdravotnú starostlivosť. Rok a štyri mesiace je vo funkcii riaditeľa ústavu. „To, kde teraz sedím, je pre mňa logickým vyústením kariéry. Rodičia ma vždy viedli k tomu, že sa musím dobre učiť, byť najlepší. V škole som sedával v prvom rade, bol som bifľoš, lekársku fakultu som skončil s červeným diplomom,“ priznáva. Kariére obetoval čas, ktorý by inak strávil s rodinou a priateľmi.

9.45 h
Na operatívnej porade vedenia sa stretáva s piatimi námestníkmi. Preberajú aktuálne problémy vo vzťahu s poisťovňami, hovoria aj o hospodárskych výsledkoch ústavu. Porada sa končí po viac ako polhodine. Riaditeľ opäť vybavuje aktuálne veci, zmeškané hovory a pred jedenástou sa na polhodinu pre zmenu stretáva Valné zhromaždenie Združenia priateľov NOÚ. Založili ho lekári ústavu a všetky vyzbierané prostriedky chcú investovať späť do jeho fungovania. „Z ministerstva sme dostali súhlas na rekonštrukčné práce a združenie sa musí stať partnerom projektu,“ vysvetľuje dôvod stretnutia.

Riaditeľ chtiac-nechtiac musí robiť aj „fundraising“. „Pracujeme s limitovanými zdrojmi verejných prostriedkov. Za jednu z hlavných priorít preto považujem nachádzať alternatívne zdroje financovania. Na všetky rekonštrukcie okrem pridelených peňazí využívame aj darcovské prostriedky, ktoré sa snažíme získať. Vďaka kontaktom sa nám to aj darí,“ hovorí.

11.40 h
Po skončení stretnutia ide za pacientmi do ambulancie. Stále určuje liečbu a predpisuje chemoterapiu, hoci sa časti pacientov musel vzdať, keď sa stal riaditeľom. Momentálne šéfuje 830 ľuďom. Chodby ústavu, po ktorých prechádza z riaditeľstva do ambulancie, sú plné pacientov, mnohí majú na hlavách šatky.

12.30 h
Keď skončí s prácou v ambulancii, stihne ešte expresný obed na riaditeľstve. Sekretárka mu prinesie polievku a kuracie stehno s haluškami. „Delím stravu, jem najmä kuracie, nekombinujem to so zemiakmi alebo s ryžou,“ vysvetľuje, keď všetky halušky zostávajú na tanieri a polievka je nedotknutá. O desať minút už opäť ide na konzultácie. Liečba onkologicky chorých pacientov neraz trvá roky. „Stávam sa sprievodcom najkomplikovanejšej časti ich životov. Počas toho obdobia spoznávam ich príbuzných, prežívam s nimi drobné víťazstvá a veľké prehry. Vždy sa medzi nami buduje puto,“ hovorí Dolinský. Niektorí pacienti sa stali jeho priateľmi, iní nie. Rovnako ako v bežnom živote.

„Dramaticky neprežívam smrť každého svojho pacienta, to by som nemohol pracovať ako onkológ. Ale bolí ma ich utrpenie, pomerne intenzívne prežívam skôr ich osobné tragédie. Keď ochorie mladý muž, živiteľ rodiny, celý jeho život sa rozpadá ako domček z karát. Nádorové ochorenie preskúša kvalitu vzťahov, prežijú len tie kvalitné,“ hovorí. Pragmatický lekár pripúšťa, že trápenie s chorobou môže mať pozitívny význam. V tom zmysle, že ju človek zvládol, fyzicky aj duševne ju prežil.

Na ruke má červený kabalistický náramok. "Bol to osobný dar od mne blízkeho človeka, preto ho nosím. Denne sa stretávam s ľudským utrpením, a tak často rozmýšľam nad vierou v Boha. Sám v Boha, ktorý stvoril svet a stará sa oň, neverím. Asi je to tým, čo denne vidím a zažívam v práci. Ale určite je dobré v niečo veriť, viera pomáha“, konštatuje Dolinský. Verí, že v každom je niečo dobré, aj keď u niektorých je to skryté a každý musí konať profesionálne v tom, čo robí.

Liečba onkologicky chorých pacientov trvá roky.... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Jozef Dolinský, riaditeľ Národného onkologického ústavu Liečba onkologicky chorých pacientov trvá roky. Podľa Dolinského choroba tak preverí kvalitu vzťahov.

14.00 h
Tieň kancelárie a ambulancie na chvíľu mení za „žiaru reflektorov“ a stáva sa terčom novinárov. Ústav po 18-mesačnej rekonštrukcii slávnostne otvoril vynovenú kliniku chirurgickej onkológie. Riaditeľ prestriháva pásku, robí rozhovory s novinármi, venuje sa hosťom.

Jeho cieľom je z ústavu urobiť modernú inštitúciu, porovnateľnú s prestížnymi zahraničnými pracoviskami. „Vybudovať nemocnicu otvorenú pacientom. Chcem, aby dostali nielen kvalitnú liečbu, ale aby sa tu aj dobre cítili,“ vymenúva riaditeľ.

„Naozajstné problémy každý deň prežívam v práci, tie bežné problémy konzumného života beriem s nadhľadom. Život sa dokáže zmeniť zo dňa na deň. Byť aktívny je veľmi dôležité vo všetkých smeroch,“ vyznáva sa.

15.30 h Prišiel čas na „papierovačky“. Riaditeľ podpisuje zmluvy a objednávky na nákup materiálu, nové pracovné zmluvy. Niektoré odkladá na ďalšie preštudovanie. Niekoľkokrát si dá zavolať kolegov, rieši aj stav pacientov. Na takmer hodinu za nimi opäť odchádza na oddelenie. Denne vybaví desiatky e-mailov a stovky telefonátov. Priznáva, že nevie, koľko stojí chlieb ani mlieko, do obchodu nechodí vôbec. O domácnosť a nakupovanie sa stará jeho partnerka. Najviac míňa na bývanie, syna, oblečenie, cestovanie a záľuby.

Ako riaditeľ Národného onkologického ústavu zarába 2 205 eur, ako primár oddelenia ambulantnej chemoterapie a lekár v úväzku 1 113,3 eura. Pri plnení ukazovateľov a dobrých pracovných výsledkov mu priznávajú osobný príplatok a prémiu.  ,,Hodnotím to ako primerané tomu, čo som dosiahol. Keď som začínal pracovať ako lekár na rádioterapeutickom oddelení, môj prvý mesačný plat bol asi 250 eur. Favorita mi dali rodičia, býval som na ubytovni ústavu," spomína na začiatky. Teraz spláca 20-ročný úver na bývanie.

17.20 h Vyriešil posledné e-maily, vyzlečie biely plášť a odchádza z práce. Nie vždy je to tak skoro, niekedy pracuje aj o ôsmej večer. Dnes si však ide zahrať tenis so synom. „Od septembra nastupuje na osemročné gymnázium. Zatiaľ má záľuby, aké som mal ja za mladi, archeológiu, vykopávky. Na vysvedčení mal jednotky a dvojku z biológie. To si neviem vysvetliť,“ priznáva s úsmevom lekár, ktorý by privítal rovnakú profesiu aj u 11-ročného syna Jakuba.

O pár dní sa chystajú na Maltu, kde bude chodiť na jazykový kurz, a toto leto majú v pláne zdolať aj Rysy. S Jakubovou mamou nežije, sú rozvedení. „Bývalá manželka pracuje v ústave ako lekárka, tu sme sa spoznali. Máme vynikajúce, čisté vzťahy,“ hovorí.

Do siedmej hrajú tenis, potom ide lekár a riaditeľ v jednej osobe konečne domov. V byte v časti Bratislava-Nové Mesto žije so svojou partnerkou. Má rád knihy, historické romány aj trilery. „Mám rád Dana Browna. Teším sa na jeho nový román. V kine som bol naposledy na Veľkom Gatsbym a bol som príjemne prekvapený,“ hovorí. Televíziu takmer nepozerá, noviny číta na internete, občas ide do divadla. Napĺňa ho čas strávený s priateľmi a cestovanie. Kde na to berie čas? „Treba mať dobrý plán, som človek, ktorý si deň a blízku budúcnosť musí pomerne dôkladne plánovať,“ tvrdí.

20.00 h Doma neoddychuje dlho, väčšinou má ešte do deviatej večer polopracovné stretnutia. Dnes ho čaká zvlášť príjemná udalosť. Jeho kamarátovi sa narodili dvojčatá a treba to osláviť. „Mobil však mám zapnutý stále. Asi tak dvakrát do mesiaca sa stane, že musím ísť na oddelenie aj v noci,“ vraví. Do postele si líha pred polnocou. Ďalší deň pre neho sa začne už o šesť hodín…

Kto podáva špičkové výkony, musí špičkovo oddychovať

Niektorí pacienti sa často sťažujú na nedostatok empatie u lekárov. Akoby zabudli, že ide o ľudí, nie o čísla. No to, s čím sa človek našťastie stretáva len zriedka, majú lekári na dennom poriadku. Klinický psychológ psychoterapeut Martin Miler upozorňuje, že prílišné prežívanie pacientových problémov môže, naopak, poškodiť pacientovi aj lekárovi.

„Keď lekár identicky prežíva to, čo pacient, postupne sa už nevyzná v tom, čie emócie to sú. Keď si to všetko berie aj k ďalšiemu pacientovi, unavuje ho to a vyčerpáva. Pacient je akoby ten, kto sa topí a potrebuje niekoho, na pevnom brehu, kto mu podá pomocnú ruku, lebo vie, že sa topí. Ak sa budú topiť obidvaja, nepomôže mu,“ vysvetľuje Miler.

Ak je lekár empatický a má mieru sebapoznania, tak vie, že to, čo aktuálne cíti, sú pacientove emócie. Keď od neho odíde, zostávajú mu len jeho vlastné. Vtedy ho to nezaťažuje. Práca s ľuďmi sa radí k najvyčerpáva­júcejším povolaniam. „Zvlášť ľudia, ktorí pracujú s ľudským utrpením, so smrťou, musia vedieť rozpoznávať svoje hranice, vedieť, kedy už je toho na nich príliš. Musia vedieť veľmi kvalitne oddychovať a dopriať si veci, ktoré potrebujú, nabíjajú ich energiou,“ hodnotí psychológ.

Oddychovanie by nemalo byť záležitosťou desiatich minút. „Niekto potrebuje aktívny oddych, plávanie, beh, hranie golfu. Legitímnym oddychom je aj sedenie a pozeranie „do stropu“, čítanie, rozhovory s priateľmi o úplne iných veciach, ako je práca,“ uzavrel Miler. (eo)

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Jeden deň s #onkológ #Dolinský
Flowers