Tŕnistý ker vysoký aj dva metre, ktorý sa pestuje najmä v Mongolsku. V posledných rokoch blahodarné účinky jeho šťavnatých kyslých oranžových plodov objavili aj Slováci – či už v doplnkoch výživy, v podobe za studena lisovanej 100 % šťavy (treba počítať s tým, že je trpká a chutí „skysnuto“), v džemoch, dokonca cukríkoch. Ojedinelá rakytníková plantáž s týmto všestranne liečivým kríkom vznikla na juhu Slovenska v Tvrdošovciach.
„V ostatných rokoch výskumy odhalili veľa potenciálnych výhod antioxidantov pre zachovanie zdravia človeka, ktoré sa nachádzajú v potravinách. Neustále sa vyvíja úsilie nájsť čo najsilnejšie druhy rôznych antioxidantov. Pri honbe za novými objavmi sa však zabúda na stáročia uznávaný prírodný zdroj antioxidantov v plodoch rakytníka rešetliakového,“ píše v knihe Varovné signály tela prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc. „Jeho plody sú také bohaté na vitamíny a ďalšie životne dôležité živiny, že sa dokonca uvažovalo, či ho nevyšľachtil nejaký múdry starodávny šľachtiteľ.“
Sibírsky ananás má viac „céčka“ ako citrusy
Už starí Gréci si všimli, že ich kone pasúce sa v oblastiach s touto drevinou získavali na hmotnosti aj sile a ich srsť sa nádherne leskla. Pomenovali preto rakytník Hippophae rhamnoides – trblietajúci sa kôň. Podľa inej legendy sa listy rakytníka stali preferovanou potravou lietajúceho koňa Pegasa. Využitie plodov rakytníka má dlhú históriu v tibetskej a mongolskej medicíne na liečbu kašľa, zlepšenie krvného obehu a na funkciu tráviaceho systému. Na Ďalekom východe sa používal ako liečivo na poškodenú pokožku, zápaly, žalúdočné ťažkosti (proti vredom a páleniu záhy) i choroby trápiace urogenitálny trakt.
Svetlooranžovým guľatým plodom sa hovorí aj „sibírsky ananás“. Podľa prof. Horákovej sa „koncentrácia vitamínu C v dužine rakytníka pohybuje od 100 do 2 500 mg na sto gramov plodov. Záleží na odrode a prírodných podmienkach. Naproti tomu pomarančová šťava obsahuje okolo 35–40 mg na sto gramov plodov“. Nezvyčajne vysoký obsah vitamínu A robí z rakytníka vynikajúci liek na všetky choroby z jeho nedostatku – kožné problémy, choroby slizníc, očné ochorenia, najmä poruchy videnia v noci a rozoznávania farieb.
Okrem vitamínu C obsahuje rakytník množstvo vitamínu E, K, provitamín D, 40 karotenoidov vrátane betakaroténu, 18 aminokyselín, 24 minerálnych solí, jedinečnú kombináciu polynenasýtených a mononenasýtených mastných kyselín, organické kyseliny, flavonoidy, fytoncídy, steroly, triesloviny. Takisto vitamíny zo skupiny B-komplexu. Vyzdvihnúť treba aj zriedkavo sa v prírode vyskytujúcu omega-7 mastnú kyselinu s vysokou antioxidačnou účinnosťou – kyselinu palmitolejovú. V rakytníkovom oleji tvorí viac ako jednu tretinu.
Rastlina roka vo Fínsku
Najcennejším produktom z rakytníka je tmavooranžový olej získavaný z jeho plodov, ktorý sa dá používať vnútorne aj zvonka. Najlepší je 100 % lisovaný za studena, pretože tak sa v ňom zachovajú všetky dôležité biologicky aktívne látky. Možno ho užívať ako alternatívu pri liečbe mnohých zdravotných problémov, ale aj preventívne. Odborníci ho odporúčajú na vnútorné užívanie, na kozmetické použitie zvonka, kožu i vlasy. V rámci doplnkov výživy z lekární možno nájsť rakytníkový olej v kapsulách, v kvapkách, v spreji po opaľovaní, ale aj 100 % prášok z plodov v kapsulách a želatínové vitamíny pre deti s rakytníkom.
Málokto vie, že blahodarné účinky rakytníka sa využívali aj v ruskej kozmonautike. Jeho plody boli súčasťou diéty kozmonautov a olej zapracovaný do krému ich chránil pred solárnym žiarením. Rakytník údajne pomohol aj obyvateľom Černobyľu po havárii atómového reaktora roku 1986. Vo Fínsku ho vyhlásili za Rastlinu roka 2005.
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides)
Jedinečná drevina, tŕnistý ker vysoký až dva metre s dlhými podzemnými výhonkami. Ako okrasný ker je hojne rozšírený najmä v juhoeurópskych sadoch. Pestuje sa najmä v Mongolsku.
Medzi užívané časti patria najmä oranžové plody s veľkosťou 0,5 až 1,5 cm, ktoré sú šťavnaté, majú kyslú chuť a príjemnú vôňu.
Semená z nich sa používajú aj ako preháňadlo.