Sú to príbehy o nás všetkých. Dnes si prečítate, ako žije a čo robí vedecká pracovníčka RNDr. Mária Ficková, CSc., z Ústavu experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
V roku 1973 dokončila Farmaceutickú fakultu UK. Odvtedy sa celý profesionálny život venuje skúmaniu hormónov. Prečo si práve endokrinológia zaslúžila v štruktúre SAV osobitný vedecký ústav? „Spôsobil to najmä rozmach tohto vedného odboru v 50.¤rokoch minulého storočia, keď sa objavovali stále nové hormóny a tým aj nové výzvy pre vedcov,“ hovorí endokrinologička. Obrovským motívom pre prácu ústavu bolo odhaľovanie príčin na Slovensku vtedy veľmi rozšírenej vážnej choroby štítnej žľazy, takzvanej endemickej strumy.
„Napokon takmer vymizla, a to predovšetkým vďaka účinnému systému preventívnych opatrení, ktorými sme podchytili celú populáciu. Asi najznámejším je jodidovanie kuchynskej soli,“ pripomína. Prelomovým úspechom ústavu je tiež praktické využívanie povinného testu z kvapky krvi novorodenca na odhalenie hypotyreózy, choroby, ktorá včas nepodchytená spôsobuje nevratné poškodenie mozgu.
6.20 Každé ráno sa v tomto čase v jej byte v centre metropoly automaticky zapína rádio, ktoré plní aj funkciu budíka. Deň začína Mária Ficková ľahkým cvičením. Postupne si pri ňom natiahne všetky svaly a kĺby, celú zostavu zvládne asi za desať minút. Raňajkuje zásadne iba ovocie. Dnes dve broskyne a banán, inokedy podľa sezóny.
7.29 Na zastávku prichádza trolejbus, ktorý ju takmer spred domu zavezie priamo na pracovisko nachádzajúce sa na Kramároch, v susedstve dvoch zdravotníckych národných ústavov, srdcovo-cievneho a onkologického.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
8.00 Prezlečená do bieleho začína pracovný deň. Na rannej porade krátko preberie s kolegami pracovný program. Potom si sadá za počítač, prečíta e-maily, vypíše objednávky na laboratórny materiál a chemikálie, prezrie faktúry, skontroluje dodacie listy. "Veda funguje asi takto: riešiteľ predloží projekt, ktorý musí spĺňať prísne kritériá novosti, originality a uplatnenia výsledkov. V rozličných odborných databázach si treba preveriť, či sa rovnakému problému nevenuje už niekto iný, a to v celosvetovom meradle.
Ak návrh spĺňa požiadavky na výnimočné riešenie problematiky a kladne ho posúdi aj odborný tím vedcov, môže autor na výskum získať peniaze. Buď cez grantovú agentúru VEGA, alebo Agentúru pre vedu a výskum APVV. O priebehu výskumu pravidelne informuje, píše hlásenia o čiastkových výsledkoch. Súbežne podáva správy o prednáškovej a publikačnej činnosti či výchove mladých doktorandov," vysvetlí. Pravdaže, konečným výsledkom výskumu vždy nie je svetový objav. Význam však určite má aj len ako malé ohnivko reťaze existujúcich poznatkov.
8.30 V laboratóriu bunkových kultúr strávi Mária Ficková niekoľko hodín. Úloha dňa? „Skôr viacerých rokov,“ začne približovať predmet svojho súčasného výskumu. „Momentálne sa venujem účinkom endokrinných disruptorov – čo sú rôzne chemické látky, ktoré človek prijíma zo vzduchu, vody či potravín – na rast nádorových buniek prostaty a prsníka,“ popisuje. Pomáha jej laborantka, spolu otvárajú inkubátor dovezený z Francúzska, ktorý zabezpečuje sterilné prostredie a stálu teplotu pre biologický materiál.
„Sú to ozajstné ľudské bunky, nádory prsníka a prostaty, získané z medzinárodnej databanky. Časy, keď sa pokusom podrobovali tkanivá potkanov či iných zvierat, sú takmer preč,“ hovorí. Práve sa tu ukončuje pokus s účinkami vybratých disruptorov, konkrétne niektorých derivátov fenolov a ftalátov. Jeho cieľom je zistiť mechanizmus ich pôsobenia na rast nádorových buniek. Kolegyne pomocou mikroskopu hodnotia účinok testovaných látok na rast buniek, ktorý sa následne analyzuje na proteínovej a molekulárnej úrovni.
„Neverili by ste, aké zdraviu škodlivé látky sa do organizmu dostávajú prostredníctvom PET fliaš, cez vnútornú vrstvu tetrapakových obalov a potravinových konzerv alebo hoci aj kontaktom prsta, najmä vlhkého, s pokladničným blokom. Tieto látky ovplyvňujú endokrinný systém, keď zasahujú do účinku prirodzených hormónov. Prítomnosť takýchto "chemických hormónov“ bola dokázaná v moči, krvi aj materskom mlieku,“ zdôrazňuje. Podľa nej už teraz možno vysloviť podozrenie, že látky, ktoré študuje, stimulujú rast rakovinových buniek prostaty a prsníka.
„Na to, aby sa niektorá látka mohla vyhlásiť za karcinogénnu, treba však najmenej 20 rokov výskumu a treba tiež potvrdiť jej účinky na celý organizmus, nielen na jednotlivé orgány, tkanivá či bunky,“ objasňuje. V tejto problematike sa endokrinologický ústav SAV zapojil aj do medzinárodného projektu koordinovaného Európskou komisiou, na ktorom slovenskí vedci pod vedením doktorky Fickovej spolupracovali s výskumníkmi z Anglicka, Dánska a Nemecka.
11.45 Aj s dvoma kolegami odchádza na obed, do jedálne v areáli ďalších dvoch ústavov akadémie. Na tácňu si berie kurací závitok s brokolicou, so zemiakovou kašou a zeleninovým šalátom. Na stole už všetkých čaká misa so šošovicovou polievkou. Pri jedle preberajú aktuálne administratívne úlohy, napríklad časové termíny na dodanie rozličných hlásení.
12.15 Po rýchlej „pracovnej káve“ sa výskumníčka v pracovni venuje príprave na európsky toxikologický kongres Eurotox, ktorý sa čoskoro uskutoční vo švajčiarskom Interlakene. Cez počítačový program vytvorila prezentáciu, ktorou chce medzinárodnú vedeckú komunitu informovať o výsledkoch svojho bádania. Konkrétne, ako endokrinný disruptor bisfenol¤A ovplyvňuje gény v jadre nádorových buniek prsníka.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
14.00 Do pracovne prichádza študent doktorandského štúdia z „materskej“ farmaceutickej fakulty, ktorý pod vedením doktorky Fickovej realizuje časť svojej dizertačnej práce. Testuje účinky niektorých rastlinných extraktov na prežívanie a rast nádorových buniek. Konzultujú spolu dosiahnuté výsledky, ktoré doktorand predstaví na konferencii o liečivých rastlinách.
16.30 Koniec pracovného času. Dnes možno z roboty odísť normálne, je to však vraj skôr výnimka, sú dni, keď treba zostať do večera alebo prísť cez víkend. Harmonogram experimentov je prísne stanovený, nerešpektuje ani nedele a sviatky.
18.00 Výnimočnosť dneška podčiarkuje podvečerné stretnutie Márie Fickovej s piatimi bývalými spolužiakmi z esvéešky na Vazovovej ulici¤6, predchodkyne terajšieho gymnázia. Koná sa v kultovej Umeleckej besede pod bratislavským Starým mostom. „Zišli sme sa tu ako organizačný výbor, plánujeme našu maturitnú stretávku po štyridsiatich rokoch,“ hovorí. Dohodnú sa na termíne, mieste, aj ako oslovia ostatných spolužiakov. Pospomínajú drobné hriechy popáchané v mladosti, profesorov a zážitky zo školy. Posedenie pri pive si spríjemňujú aj konzumáciou klasických „utopencov“.
21.30 Znovu doma, v súkromí, ktoré si úzkostlivo stráži. Bežná večerná rutina, čosi treba upratať, poliať balkónovú „záhradu“, pripraviť sa na nasledujúci deň. Zapnutý „na podmaz“ je po celý čas televízor, konkrétne spravodajská TA3. „Zaujímam sa o udalosti vo svete, politiku aj veci verejné, záleží mi na budúcnosti vedy na Slovensku. Takto sa najskôr dozviem, čo je kde nové a čo sa chystá,“ tvrdí.
Neskôr berie do ruky knižku o histórii peňazí. Požičala si ju počas augustovej dovolenky v Chorvátsku, no ešte nestihla dočítať. Cestovanie je vôbec jej najväčšia vášeň. Cestuje s priateľmi, ak však občas nechcú či nemôžu, neváha a vyberie sa aj sama. Pracovne bola najďalej v Chicagu, na dvojročnom študijnom pobyte, či v Japonsku na Svetovom endokrinologickom kongrese. V posledných rokoch sa zameriava na spoznávanie Slovenska a jeho prírodných atrakcií, objavuje ich cez aktivity turistického klubu.
23.50 Nastal čas ísť spať. V byte jemne zvučí klimatizácia, dnes síce už krátko zapršalo, ale po letných horúčavách tehlové múry bytovky stále sálajú nazhromaždené teplo. „Ešteže nežijem v paneláku,“ spokojne si vzdychne.
Vedec sa nenarodí, treba ho roky vychovávať
O práci vedca majú bežní ľudia len chabú predstavu. „Jeho úlohou je najmä poznávať prírodu, svet okolo nás a snažiť sa mu porozumieť – čo je tá veľmi príťažlivá stránka vedeckej práce. Poznávanie je však často zložité, vyžaduje veľa energie, vytrvalosti a výsledok prichádza po dlhej dobe – čo je tá jej nevďačnejšia stránka,“ stručne charakterizuje povolanie podpredsedníčka Slovenskej akadémie vied Eva Majková.
Vedeckí pracovníci sa podľa Majkovej nerodia, rodia sa len talentovaní jedinci s istými schopnosťami, ktoré treba včas podchytiť a rozvíjať. Cesta k povolaniu je oproti iným kariéram významne dlhšia a komplikovanejšia. Po absolvovaní magisterského či inžinierskeho štúdia musí adept pokračovať ďalšie tri-štyri roky v doktorandskom štúdiu, po obhajobe doktorandskej práce ho spravidla ešte dva až štyri roky čaká postdoktorandská pozícia. „Až potom možno hovoriť o plnohodnotnom vedeckom pracovníkovi, pripravenom prinášať nové poznatky, originálne riešenia a prístupy,“ zdôrazňuje Majková.
V SAV prijímajú budúcich doktorandov cez výberové konanie. Nádejným budúcim vedcom z domova aj zo zahraničia ponúkajú rôzne typy štipendií. Perspektívy vedy podľa podpredsedníčky SAV nikdy nie sú len o peniazoch. „Sú skôr o víziách a možnosti tie vízie realizovať. Byť úspešným vedcom znamená súťažiť v rámci celého sveta, kde sa už nik nepýta, či je výskum na Slovensku primerane financovaný. Dôležité sú iba výsledky,“ uzatvára Majková.