Vlčí brloh. Pre vodcu, kravíny aj turistov

Keď v druhej polovici päťdesiatych rokov prišli obyvatelia poľského mestečka Kętrzyn za starostom, aby im obec pomohla s výstavbou kôlne či kravína, dočkali sa väčšinou odpovede: "Choďte k Adolfovi."

22.09.2013 07:00
bunker Foto: ,
Sprievodca pred vstupom do bunkra. Nad dverami je až po vrch budovy iba betón.
debata (3)

Nálet stavbychtivých Poliakov bol už druhou demoláciou Vlčieho brlohu, slávneho bunkra Adolfa Hitlera. O to prvé sa postaral ustupujúci Wehrmacht. Keď sa na sklonku druhej svetovej vojny priblížili červenoarmejci takmer na dostrel, Nemci rozložili na rozlúčku pri každej z budov komplexu niekoľko ton dynamitu (pri hlavnom Hitlerovom bunkri pre istotu dvadsať). A 48 hodín pred príchodom sovietskych vojakov ich odpálili.

Nielen pre túto dvojnásobnú likvidáciu sa však súčasnému návštevníkovi môže zdať, že za svojich 50 zlotých (asi 12 eur) uvidí v lese na severovýchode Poľska akosi málo. Áno – je vzrušujúce, keď si človek sadne na základy múru, za ktorým pred 69 rokmi vybuchla nálož Clausa von Stauffenberga, ktorá mohla zabiť führera. Aj prejsť sa chodbou bunkra číslo 13, ktorou kedysi kráčal Hitler, má svoje zvrátené čaro.

Wolfsschanze, ako sa objekt v nemčine oficiálne nazýval, je však dnes len sústavou očíslovaných ruín uprostred močaristého lesa. Mohlo byť však aj horšie. Komplex síce vybudovali v prostredí, ktoré bolo od 13. storočia až do konca druhej svetovej vojny obývané takmer výlučne nemeckým obyvateľstvom. V rámci povojnovej nenávisti k všetkému nemeckému ho však Poliaci chceli nechať napospas osudu.

Netreba sa čudovať. Brloh nestál iba v temnom tieni svojho bývalého majiteľa. Bolestná bola aj dohra – odmínovanie celého priestoru. Počas desiatich rokov (1945 – 1955) vytiahli poľskí ženisti zo zeme v okolí bunkra neuveriteľných 54-tisíc mín najrôznejšieho druhu! Nezaobišlo sa to bez padlých a ranených, ktorým je dnes venovaný jeden z pamätníkov v areáli.

Keď teda v roku 1955 dostal starosta blízkej Kętrzyne do správy „vyčistený“ Vlčí brloh, vraj povedal, nech to fašistické miesto zhnije. A posielal tam ľudí po materiál na stavbu. Aj po dynamitovej smršti sa v tých časoch dali z objektov vziať celé kusy podlahy, obkladačky a ďalší fajnový materiál. Objekt však začal lákať aj zvedavcov, ktorí k Adolfovi neprišli po príslušenstvo do kravína.

Koncom päťdesiatych rokov navštívil Vlčí brloh vtedajší prvý tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany Władysław Gomułka. Keď videl, ako sa medzi ruinami brodia domáci aj zahraniční turisti v blate, rozhodol sa, že bunkre nesmú schátrať, ale že z nich bude rezervácia. Tou je od roku 1959 dodnes. Nečakajte tu však nič navyše.

Po prechode bránou sa vás ujme sprievodca. Môžete si vybrať jednu z ponúkaných trás a už aj kráčate pomedzi zdemolované budovy. Najzachovalejšia z nich je hneď pri vchode a slúži ako reštaurácia. V inej, už schátranejšej obslužnej budove, sa na celom strope vytvorili stalaktity a vyzerá to tam ako v jaskyni. Najviac ľudí sa tlačí pred miestom, kde v júli 1944 spáchali neúspešný atentát na vodcu.

Sprievodca pred vstupom do bunkra. Nad dverami... Foto: Milan Čupka, Pravda
bunker Sprievodca pred vstupom do bunkra. Nad dverami je až po vrch budovy iba betón.

O tom, ako rýchlo sa však Hitler pozviechal, svedčí aj záber z toho istého dňa, keď vo Vlčom brlohu privítal talianskeho vodcu Benita Mussoliniho. Menoslov známych hostí pokračuje a je medzi nimi aj Jozef Tiso, ktorý úkryt navštívil 18. októbra 1941. Napokon, nie je na tom nič neobvyklé, Hitler tu strávil počas vojny stovky dní. Cítil sa tu vraj bezpečne.

Nečudo. Bunkre pôsobia majestátne, aj keď sú zrútené. Keď sa sprievodca postaví do vstupných dverí, v ktorých sa vyšší človek musí zohnúť, vysvetľuje nám, že tých desať metrov nad ním nie sú skryté miestnosti, ale len betón, nič iné, iba betón. Sprievodca tiež musí vysvetľovať, že niekoľko stoviek ton vážiaci masív, ktorý pôsobí ako bočná stena, bol pred výbuchom vlastne strechou.

Človek v podstate nemá šancu zadívať sa do lesa okolo seba bez toho, aby nezazrel nejaký železobetónový úlomok. Tie vraj odlietavali do vzdialenosti dvadsiatich kilometrov. Vzduchom putovali aj stotonové monštrá. Dňa 24. januára 1945 takto nacisti rozmetali sústavu stavieb, ktoré v rokoch 1940 až 1944 budovali tisícky dobre platených nemeckých robotníkov a ktoré dohromady stáli 36 miliónov ríšskych mariek.

Návštevník sa počas prehliadky dozvie veľa aj o dokonalom krytí bunkrov, ktoré každý deň zo vzduchu kontrolovalo lietadlo Luftwaffe. Okrem toho, že budovy mali trávnaté strechy a omietku prírodnej farby, nad každou cestou bola nainštalovaná sieť, na ktorej bol falošný lesný porast. Škoda, že tento ľahko zrekonštruovateľný prvok si nemožno pozrieť v nejakej podobe aj dnes. Vlastne k lepšiemu navodeniu dobovej atmosféry, ktorú tu človek podvedome očakáva, chýba mnohé.

Súkromník, ktorý má v prenájme celý objekt od Poľských lesov, však plánuje veľkolepý projekt, ako oživiť areál a možno zrekonštruovať jeden z bunkrov do pôvodnej podoby. Dovtedy jedinou „rekonštrukciou“ zostávajú desiatky palíc, ktoré „podopierajú“ nahnuté mohutné betónové steny. Keď sa zo žartu pýtame, či vratké drievka majú udržať stavby pred kolapsom, sprievodca vysvetľuje, že ich tam dávajú turisti. „Vznikla tu taká tradícia, že ak bol človek neverný, tak sa tá palica pod ťarchou zlomí.“ Bizarné? Trochu. Napokon, ako celý príbeh úkrytu v močaristých lesoch.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Adolf Hitler #vlk #brloh