Dentálna hygiena má na Slovensku 20 rokov a práve toľko sa jej venuje Ľubica Trebichalská, pôvodne zdravotná sestra, ktorá bola v skupinke historicky prvých absolventiek. Stala sa spoluzakladateľkou Asociácie dentálnych hygieničiek SR. Pracuje v Trenčíne. Má dve deti, 34-ročnú Katarínu a 30-ročného Ferdinanda. Obaja už majú vlastné rodiny.
5.00 h
V rodinnom dome na okraji Trenčianskych Stankoviec zvoní budík. Ľubici sa začína pracovný deň. So vstávaním sa neponáhľa. Do pol šiestej ešte leží v posteli a v duchu si zostavuje program na celý deň, čo má vybaviť, čo má urobiť. To patrí ku každodennému rituálu.
6.00 h
Cestou do práce sa zastaví v potravinách v Stankovciach, práve ich otvárajú. Obyčajne sem chodí na nákup svokre – štvrť čerstvého chleba, maslo, dve konzervy rybičiek, ovocie, keksíky. Po nákupe nastupuje do Toyty Yaris a manžel Ferdinand ju vezie do Trenčína. Niekedy sa odvezie aj sama. Ale teraz má odvoz. Manžel vezie nákup svojej mame do Trenčína a potom pôjde do mäsiarstva, aby kúpil mäso pre psíka. Čierny labrador Fredy je tretím členom tejto domácnosti. Raz za päť dní mu varia kuracie chrbty so zeleninou, takúto polievku má rád.
6.30 h
V ambulancii sa prezlečie do pracovného oblečenia, zapína kreslo a nachystá si nástroje. Na ošetrenie jedného pacienta ich spravidla potrebuje 6 – zrkadielko, parodontologickú sondu, ihlicovú oblúkovitú sondu, kyrety a scaler. Dva posledné sa používajú na odstraňovanie zubného kameňa, scaler je škrabka na povrchové odstraňovanie, kyrety sa používajú na hlbšie zásahy.
7.00 h
Prichádza prvý pacient. Každému sa dentálna hygienička venuje 45 až 50 minút. Najskôr mu prehliadne chrup, potom pacientovi vysvetlí situáciu, akú má v ústach. Na modeli chrupu mu ukazuje, ako vyzerá jeho ochorenie. Pacient sa sťažuje, že mu krvácajú ďasná.
„Krvácanie býva najčastejšie preto, lebo na zuboch sa tvorí povlak a v ňom sa potom rozmnožujú baktérie, ktoré vyvolávajú zápal. Ten znamená opuch ďasna, krvácanie, ďasno môže bolieť na dotyk, v ústach sa vytvárajú nepríjemné arómy. Zubný kameň je vlastne zmineralizovaný povlak. Keď je povlak dlho v ústach, naberá minerálne látky z jedla a nápojov a stvrdne. Zubný kameň je takisto popretkávaný baktériami. Treba ho odstrániť, a tým zmizne príčina zápalu,“ vraví Ľubica Trebichalská.
Po zákroku vysvetľuje pacientovi, ako si má zo zubov čo najlepšie povlak odstrániť. Najúčinnejšia je metóda, pri ktorej štetiny zubnej kefky vojdú pod ďasno. Tam sa totiž skrýva najviac povlaku, nie na zube alebo na ďasne. Medzi zubom a ďasnom je žliabok, v ktorom sa zachytáva. Kefku treba otočiť v uhle asi 45 stupňov pod ďasno a jemne pokmitať. Žiadne krúživé pohyby. Kmitavý pohyb, aspoň 5-, 6-krát, aby sa povlak odstránil, kefku vytiahneme a posunieme k ďalšiemu zubu.
8.00 h
Do kresla sa usádza ďalší pacient, sťažuje sa na zápach z úst. Ten môže mať podľa dentálnej hygieničky viacero príčin. Jednou je opäť prítomnosť povlaku či zubného kameňa a vznik zápalu. Pri ňom sa vytvára sírovodík, ktorý zápach spôsobuje. Ďalšou môže byť napríklad zápal hrdla, mandlí a môže ísť aj o nedostatočnú činnosť žalúdka.
„Odstránime zo zubov povlak a poradíme mu pastu, ktorá pomáha odstraňovať zápach z úst, sú viaceré firmy, ktoré takéto pasty vyrábajú. Najdôležitejšie je naučiť sa správne si čistiť zuby. Na to neslúži len zubná kefka, ale aj dentálne nite a medzizubné kefky. Medzizubná kefka je veľmi dobrá pomôcka, pretože nádherne stiera povlak spomedzi zubov, zubná kefka ich iba dočistí. Tieto pomôcky sa používajú ako prvé. Teda: dentálna niť, potom medzizubná kefka a na záver zubná kefka a pasta, veľmi dobrým pomocníkom je aj škrabka na jazyk,“ radí dentálna hygienička.
9.00 h
Pacientka sa sťažuje, že má veľmi citlivé zuby, bolia ju, keď pije studené alebo po kyslom. Nemôže sa ich ani dotknúť kefkou. To má podľa Ľubice Trebichalskej najčastejšie príčinu v tom, že človek dlhé roky používal nesprávnu techniku čistenia zubov. Pri prílišnom tlaku na zuby, používaní tvrdej kefky a pasty, ktorá má hrubšie zrno, dochádza k zodratiu zubných krčkov. Svoje robí aj nesprávna technika čistenia, kefka by nemala prísť kolmo na zub a určite neodporúčame robiť ťahy sprava doľava, zľava doprava, teda horizontálne. Vtedy totiž vznikajú výrazné abrázie, zodratie krčkov. Rovnako nesprávne sú aj krúživé pohyby, ako nás to kedysi učili.
„K citlivým zubom sa môžeme paradoxne dopracovať aj prílišnou snahou o zdravé stravovanie, keď konzumujeme veľa ovocných a zeleninových štiav, hryzieme veľa čerstvého ovocia, jeme jogurty, rôzne dressingy alebo kečupy, to všetko zmäkčuje zubnú sklovinu. Keď zjeme takéto veci, sklovina zostane oslabená, a keď si začneme čistiť zuby hneď po takomto jedle, vtedy dochádza k najväčšiemu poškodeniu skloviny. Treba počkať aspoň pol hodiny, až potom si môžeme čistiť zuby. Ideálne je po každom jedle vypláchnuť si ústa čistou vlažnou vodou alebo vodu vypiť. A keď nemáme túto možnosť, pomôže aj žuvačka, tá zvyšuje slinatosť a zuby sa oplachujú,“ hovorí Trebichalská.
Takmer každý pacient, ktorý dnes prichádza k dentálnej hygieničke, sa sťažuje na krvácanie z ďasien, precitlivenosť zubov alebo zápach z úst. Zákroky a poučenia sa opakujú. Pred odchodom pacient zaplatí 20 až 40 eur, podľa rozsahu zásahu.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
12.00 h
Začína sa hodinová obedňajšia prestávka. Spolu s kolegyňami zo susednej ambulancie odchádza do najbližšej reštaurácie. Objednáva si z menu, zelerovú krémovú polievku, zapekaný karfiol a zeleninový šalát. Keď sa vráti do práce, napije sa čistej vody, ako to radí pacientom.
13.00 h
Prichádza ďalší pacient. Takto to ide až do štvrtej poobede. A na druhý deň odznova. Ľubica je zamestnankyňou a tvrdí, že o svojom plate nemôže hovoriť, porušila by tým pracovnú zmluvu. Dentálne hygieničky na Slovensku zarábajú v hrubom od 400 do 750 eur mesačne a v týchto hraniciach sa pohybuje aj jej príjem. Vraví, že po 20 rokoch existencie dentálnej hygieny je situácia na Slovensku oveľa lepšia. Ľudia si začali uvedomovať cenu svojho zdravia, majú záujem o preventívnu stomatológiu.
16.00 h
Koniec pracovného času. Pred odchodom musí poumývať nástroje, ktoré ležia v dezinfekčnom roztoku. Potom ich vysuší, utrie a dá do sterilizátora. Kým prebieha sterilizácia, poumýva kreslo, lampu a urobí záverečné administratívne úkony. Vonku už na ňu čaká manžel s autom.
17.00 h
Mieri do obchodného reťazca na malý nákup pre svoju 82-ročnú mamu – maslo, plnotučné mlieko, džús, nektárinky, zemiaky. Mama býva v Trenčíne a tak jej potraviny odnesie cestou domov. Manželia Trebichalskí nakupujú pre seba väčšinou len v sobotu na celý týždeň, inokedy na to nevychádza čas. Býva to nákup tak za 50 eur. Rozhadzovať príliš nemôžu, ešte splácajú hypotéku na dom a manžel je momentálne nezamestnaný.
17.45 h
Prichádzajú domov. Len čo sa Ľubica prezlečie, ide na dvor, na rad prichádza pravidelný obrad vítania sa so psom. Treba sa s ním pohrať, pobehať, kopať mu loptu. „To by mi neodpustil, keby som nešla za ním,“ smeje sa.
18.20 h
Chvíľu na to sa venuje záhradke. Kontroluje úrodu, oberá paradajky a cukety. Záhradka a knihy jej vypĺňajú voľný čas. Na návštevu prichádza jej najstaršia vnučka Nicolette. Má 15 rokov a talent na cudzie jazyky. Chcela by ísť študovať na lýceum vo Francúzsku. Okrem nej majú Trebichalskí ešte dve ďalšie vnúčatá.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
18.45 h
Ľubica umýva riad, dáva bielizeň do práčky a začína variť večeru. Zeleninovú polievku z hrášku a mladej mrkvičky.
19.10 h
Po večeri ju čaká polievanie predzáhradky. Je to aj relax po pracovnom dni. Profesia dentálnej hygieničky prináša radosť z toho, že dokážete pomôcť človeku. No má aj horšie stránky – dentálna hygienička trpí bolesťami rúk a chrbtice. Je to spôsobené stereotypným sedením pri pacientovi. Ľubica má chronicky presilenú ruku. Okrem toho, že pravidelne cvičí, chodí aj s manželom do termálnych kúpeľov. To sú ich dovolenky a využíva ich na zotavenie.
20.00 h
Sadá si k počítaču, otvára poštu. Úraduje ako viceprezidentka Asociácie dentálnych hygieničiek. Jej úlohou je pripraviť program, ktorým asociácia prispeje na Slovenské dentálne dni. Treba osloviť prednášajúcich, zabezpečiť sprievodné akcie.
21.00 h
Večerná hygiena, po nej ešte chvíľu číta v posteli a ide spať – ráno treba skoro vstávať.
Profesiu dentálnej hygieny si vybrali iba traja muži
Profesia dentálna hygiena existuje na Slovensku len dvadsať rokov. Je to preventívny odbor zaradený do stomatológie, ktorý sa zaoberá prevenciou pred ochoreniami, ako sú kazy a zápaly v ústnej dutine.
„Podľa platnej legislatívy musia mať dentálne hygieničky licenciu na výkon povolania, ktorú udeľuje príslušná komora. Prax môžu vykonávať vždy v spolupráci so zubným lekárom, úplne samostatne nie. V zahraničí pracujú dentálne hygieničky aj v nemocniciach, kde sa starajú o ústne zdravie pacientov, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje. Sú to predovšetkým ležiaci, onkologickí pacienti. U nás niečo také neexistuje,“ povedala Marta Križanová, prezidentka Asociácie dentálnych hygieničiek.
Jednou z podmienok na výkon povolania dentálna hygiena je registrácia v Slovenskej komore medicínsko-technických pracovníkov. Podľa riaditeľky jej sekretariátu Janky Strápkovej komora eviduje 182 ľudí vykonávajúcich toto povolanie, z toho sú len traja muži.
Podľa ministerstva zdravotníctva má v súčasnosti akreditovaný študijný program dentálna hygiena Fakulta zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity. Bakalárske vzdelávanie v študijnom odbore dentálna hygiena trvá tri roky.
„Ministerstvo zdravotníctva pripravuje novelu vyhlášky o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach, ktorou sa ustanoví rozsah praxe dentálnej hygieničky, čiže jej kompetencie, ktoré bude oprávnená vykonávať samostatne alebo na základe indikácie zubného lekára. Pravdepodobný dátum nadobudnutia účinnosti tejto novely vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa plánuje na 1. január 2014,“ tvrdí Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa ministerstva.