Zhruba osem týždňov má tím Miroslava Belana na to, aby si poradil s úrodou hrozna zo 133 hektárov. Je to jedna z najväčších slovenských viníc. Oberačky v nej pripomínajú vojenské manévre. Vinohradník naplánuje ako vojvodca všetky práce, ale nevyspytateľné počasie si zavše robí, čo chce. Belan a jeho pravá ruka technológ Juraj Majšík sú však muži na svojom mieste. V Mojmírovciach sa rodí víno svetovej kvality. Tunajší – Cabernet Sauvignon Rosé zdobí veľká zlatá medaila z Concours Mondial de Bruxelles 2013.
5.20 h Miroslavovi Belanovi zadrnčí budíček. Niekedy, ako tentoraz, naň ani nečaká. Zobudí sa skôr a v mysli si ešte raz preberie detaily celého dňa. Nasleduje sprcha, príprava raňajok – dva plátky celozrnného chlebíka natrie maslom, vloží medzi ne šunku, pribalí papriku a paradajku. A potom šup do auta. Na oblohe sú ešte hviezdy. Končí sa studená noc, teplomer ukazuje mínus jeden stupeň Celzia.
6.00 h Vo vinohradoch na mojmírovskej Dolnej hore sa nesmelo brieždi. Belan si v kancelárii nestihne poriadne odpiť zo šálky čiernej kávy, keď mu oznámia, že jedna z brigádničiek ubytovaná vo vinárskom dome dostala žlčníkový záchvat. Nechá všetko bokom a vezie pracovníčku k lekárovi. Aj to sa občas stáva. Všetky brigádničky sú z Kysúc. Velí im Anna Marcová, energická žena v strednom veku, ktorá už po 23. raz priviedla do družstva 40-členný kysucký batalión. O namáhavý zber hrozna totiž medzi Mojmírovčanmi nie je veľký záujem.
7.30 h Prichádza pivničný majster Juraj Majšík. Nemá dobrú správu, na lise vypovedal poslušnosť ventil. Belan na chvíľu stuhne. „Vieme poruchu opraviť?“ spýta sa. „Už na tom robíme,“ odvetí Majšík. Lis musí byť čím skôr funkčný, veď o trištvrte hodiny prifrčí traktor s prvou várkou hrozna. „Budeš dovtedy hotový?“ opáči Belan pripravenosť svojho kolegu. „Jasné, to stíhame.“ Dva škrty cez rozpočet hneď ráno, ale Belanovi sa po pozitívnej odpovedi uľaví. Vyzrie von z obloka. Slnko roztápa rosu, otepľuje sa a on dostáva neočakávanými okolnosťami skomplikovanú oberačkovo-spracovateľskú logistiku opäť pod kontrolu.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
8.30 h „Šéfe, dnes by dobre padol za náprstok vínovice,“ víta Belana čatárka brigádničiek Anna Marcová. Ešte stále je chladno, ženy oberajú v rukaviciach. „Všetky ste sa dobre obliekli?,“ pýta sa vinohradník, tváriac sa, že prepočul šibalskú provokáciu. A hneď pripomenie, aby neprepĺňali vedrá. „Škoda každého strapca, čo spadne na zem.“
9.00 h Belan pokračuje v obchôdzke vinohradu. Dolná Hora sa tiahne v dĺžke dvoch kilometrov po miernom 500-metrovom briežku. Svah je natočený k juhu, ohraničený remízkami z agátov. Na obzore končí vinica akoby v nebi. Priam vesmírny vinohrad. Miroslav Belan sa iba pousmeje pri tejto poznámke. Cez oberačky nemá čas na vychutnávanie poézie priestoru. Zato v júni, keď kvitne vinič, to je iná vec. „Vtedy vinicu zaplní vôňa z miliónov drobných súkvetí viniča. Táto omamná aróma milovníkom vína uniká. Poznajú ju len ľudia, čo verne slúžia vinohradu. Lenže kto mu už dnes chce slúžiť?“ povie Belan a ukáže rukou k pustnúcim súkromným vinohradom.
9.30 h Vinohradníkovo auto sa pomaly šinie pozdĺž prídelov. Sú to päťárové vinohrady, ktoré družstvo vymeralo svojim členom pred vyše 40 rokmi, keď ľuďom zabralo vinice na inom mieste. Vtedy túžil mať vinohrad každý Mojmírovčan. Z päťsto štvorcov sa dalo dopestovať tisíc kíl hrozna, predať ho do jednej z troch výkupní nitrianskych vinárskych závodov a slušne si privyrobiť. Alebo vyrobiť 700 litrov vína. „Dnes radšej prídu ľudia s bandaskami do družstevnej pivnice na hotové víno. Je to lacnejšie, ako sa mordovať vo vinohrade,“ podotkne Belan. Podľa neho je to tým, že štát dopustil rozpad vinohradníckej výroby. „Ľudia si rýchlo prerátali, že práca a postreky investované do vinice sa im nevrátia,“ rekapituluje nedávnu minulosť Miroslav Belan.
10.00 h Juraj Majšík práve zmeral cukornatosť muštu z Chardonnay. Je spokojný, na stupnici odčítal 22 stupňov. Mojmírovská pivnica je priamo vo vinohrade. Majšík najprv Chardonnay oddelí v mlynčeku bobule od strapcov, potom ich jemne zomelie, nechá chvíľu odpočívať, aby sa uvoľnili aromatické látky a lisuje. Z lisu putuje šťava jemne posúvaná čerpadlom do blízkej sedimentačnej nádrže. Technológ narába s muštom citlivo, je to predsa živý zárodok vína.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
11.00 h Miroslav Belan zamieri na Prednú horu. V tejto vinici dozrieva Rizling rýnsky. Vinohradník odtrhne zopár bobúľ, z každej vytlačí trochu šťavy na sklíčko refraktometra, aby odmeral obsah cukru. Ryňák ako neskorá sorta dozrieva pomalšie, má ešte len 20 stupňov cukru. Na kroch je však zdravý list, jesenné slnko podporuje fotosyntézu, cukor ešte pribudne, konštatuje Belan. Rizling spolu so Chardonnay tvorí vo vinici vedúci tandem, obe odrody dávajú špičkové víno. Časť si Mojmírovčania spracujú sami, časť nakúpi spoločnosť Mrva&Stanko známa vysokými nárokmi na kvalitu hrozna. Vôbec hrozno z Mojmíroviec má cveng. Fľaša dobrého veltlínu, ktorý vyrobili v Topoľčiankach alebo Leviciach, môže pochádzať tiež z mojmírovského vinohradu.
12.30 h Miroslav Belan a Juraj Majšík obedujú v reštaurácií na námestí Mojmíroviec. Po ceste naspäť míňajú mojmírovský kaštieľ. Tu sa víkend čo víkend odohrávajú rôzne spoločenské večierky a návštevníci z celého Slovenska popíjajú víno. „Chodia k nám na naše víno,“ hrdo vyhlási Belan. Pred vyše desaťročím mnohí vnímali mojmírovské víno ako tuctové víno družstevníkov. Už to neplatí…
13.30 h Ženy Anny Marcovej oberajú jeden z klenotov Dolnej hory – 45-ročné Chardonnay. Belan s Majšíkom pomenovali víno zo 4-hektárového honu Starý koreň. Je to múdry vinohradnícky staršina, dáva výrazne nižšiu úrodu ako Chardonnay z desaťročnej výsadby, ale má citeľne sladšie bobule – 23,5 stupňa. Toto Chardonnay z roku 1968 sa dlho viedlo ako extrovné Rulandské biele. To, že ide o Chardonnay, zistil až začiatkom deväťdesiatych rokov Gašpar Vanek z Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho. Je to zrejme najstaršia výsadba Chardonnay na Slovensku. Kedysi sa jej víno strácalo v zmeskách, dnes je to víno virtuóz s nádhernou harmóniou cukrov a kyselín.
14.30 h Do vinohradu zavítal profesor geológie Ivan Kraus, muž ktorého zaangažoval trnavský vinár Vladimír Mrva, aby osvetlil pozadie najcennejších slovenských vinohradov vrátane mojmírovského. Kraus milovník suchých vín preskúmal mojmírovský terén a zistil, že vinič je tu zasadený na čiernozemi, ktorá leží na mohutných nánosoch spraše z čias štvrtohôr. To ony dodali pôde vápnik, ktorý sa postaral o krásne kyselinky vo víne. Teraz sa emeritný profesor geológie pristavuje pri Starom koreni. Ochutnáva zrelé bobule a spomína na starých cisterciánov, ktorí v zabudnutom 11. storočí brali do úst zem, aby určili kvalitu vinohradu. Je to vzácna poloha, zložením pôdy podobná Burgundsku, hľadá podobenstvo so slávnou francúzskou vinárskou oblasťou Kraus.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
16.00 h Vo vinárskom dome sa rozprúdi vášnivá debata o slovenských vinohradoch. Chardonnay Starý koreň ukazuje na úžasný potenciál územia aj na nevídaný genetický zdroj. Miroslav Belan vie, čo urobí. Z cenného porastu odoberie z najlepších krov Starého koreňa očká, aby implantované do štepov dávali po vysadení novej vinice ojedinelé víno ďalším pokoleniam.
17.00 h Juraj Majšík ochutnáva s hosťami mušty začínajúce kvasiť i prvé mladé vína z Mülleru Thurgau, muškátu. Ponúkne neznámym Bacchusom i známejším, ale na Slovensku stále nezaregistrovaným Merlotom. Desať vzoriek v desiatich podobách vína od embrya po takmer hotový produkt. Profesor Kraus je vo vytržení, spoznať víno v rôznych vývojových štádiách môže milovník vína len zriedka.
18.00 h Belan sumarizuje s Jurajom Majšíkom končiaci sa deň a prijíma plány na nový. Oberačka je maratón. Treba si dobre rozložiť sily. Do zajtra, lúčia sa vinári. Belan sa ponáhľa domov. Čaká ho ešte domáce hospodárstvo, musí nakŕmiť hydinu, zajace. Ak stihne, pozrie si televízne správy a po nich sa podelí s manželkou o zážitky z jedného všedného oberačkového dňa.
Odvetvie potrebuje ochranu od štátu
Slovenské vína priťahujú z roka na rok väčšiu pozornosť publika. Páčia sa doma a oceňuje ich aj svet. Krajina má úžasný potenciál, ale ani zďaleka ho nevyužíva. Máme aj slávnu históriu, čo by za ňu dal Nový Zéland, vinársky novic, ktorý nedávno oslnil svet.
Slovenské vinárstvo si zaslúži väčšiu pozornosť než tú, ktorej sa mu dostáva v súčasnosti. Teraz nejde o to, že za Márie Terézie sa pestoval vinič na 50-tisíc hektároch, kým dnes sa zberá úroda z desatiny tejto plochy!
Naši vinári dorábajú výnimočné vína. Jednak zo svetových sort, jednak priťahujú pozornosť slovenské odrody. Miroslav Belan dáva do pozornosti nielen známy Devín, Dunaj, Hron, ale aj Noriu a Miliu. Slovensko má aj pozoruhodný terroir, skvelý pre biele, ale aj ružové vína. PD Mojmírovce zažiarili s ružovým kabernetom a nestačili čeliť objednávkam.
Napriek tomu slovenské vinohradníctvo ako celok nestačí svetovej konkurencii. Nie preto, že by sme mali málo vinohradníkov a vinárov, ako je Miroslav Belan a Juraj Majšík, ale odvetvie potrebuje viac ochrany od štátu – pred developermi i obchodníkmi, čo zalievajú krajinu lacnými dovozovými patokmi. Slovenskí vinári a vinohradníci sa, podobne ako hokejisti, postarali o dobré meno krajiny. Ale ich mzdy ani zďaleka nesiahajú do neba- mesačne sa pohybujú v rozmedzí od 800 do 1 500 eur.