Denne ju poháňa láska k umeniu

Ulice bratislavského Starého Mesta križujeme v malom aute a v zhone smerujeme zväčša z galérie do galérie.

01.11.2013 06:00
riaditeľka SNG, alexandra kusá, seriál, jeden... Foto: ,
Riaditeľka SNG Alexandra Kusá.
debata

Hektický denný rytmus Alexandry Kusej má na svedomí aj rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie (SNG). Na novom, dočasnom pôsobisku v Hurbanových kasárňach je ešte stále niekoľko nevybalených škatúľ. Chod inštitúcie, ktorú vo veľkej miere sťahujú zamestnanci sami, to však nenaštrbilo. Galéria funguje plynulo a podľa plánu, čo je aj vizitka jej manažérskych schopností.

7.30 h

Kunsthistorička sa posledné roky naučila raňajkovať, po zobudení má však na rannú prípravu čas len hodinu. Počas nej stihne aj čo-to zjesť, vypiť kávu a prečítať si noviny. Ako hovorí so smiechom, číta noviny deň staré, keďže tie „čerstvé“ si ráno kúpiť nestihne. Oblečenie na konkrétny deň si vyberá podľa plánovaného programu, i keď ten len málokedy podlieha stereotypom. Niekedy večer otvára výstavu, inokedy trávi čas na Univerzite Komenského, kde prednáša dejiny umenia. Okrem toho rieši množstvo vecí operatívne a v kancelárii pre prípad schováva aj poriadne vysoké „štekle“.

8.45 h

Hurbanove kasárne na rohu Mariánskej a Mickiewiczovej ulice navonok pôsobia chladne, na chodbách však už zrána začína byť rušno. Alexandra Kusá, ktorá prichádza do práca zvyčajne medzi 8.30 a 9. h, nie je typom riaditeľa, ktorý by vzbudzoval strach, po ceste budovou ju kolegovia zvyčajne zastavujú s otázkami. Veta, začínajúca sa slovami, „Sandra, prosím vás“, zaznie počas krátkeho času niekoľkokrát.

Po príchode do kancelárie si ako prvé napíše na papier zoznam najdôležitejších a vopred dohodnutých plánov. Chýba jej asistentka, ktorú voľakedy mávala a teraz čaká na nástup novej. Ďalej rieši e-maily, telefonáty a iné operatívne záležitosti, ktoré počas dňa vyskočia. Napríklad zapožičanie obrazov do pripravovaného slovenského filmu, alebo ako naložiť s obrazmi Kanaďanky slovenského pôvodu, ktorá ich SNG po smrti darovala.

Dvere do jej kancelárie na konci chodby bývajú otvorené. „Ľudia môžu vojsť dnu kedykoľvek,“ vysvetľuje. „Pri veľkých inštitúciách je totiž veľmi veľa administratívy a rozličných pravidiel a keď má niekto problém alebo otázku, je vždy výhodnejšie vyriešiť to čo najskôr a nečakať za dverami.“

SNG má ešte štyri vysunuté pracoviská a dovedna tam pracuje okolo 170 zamestnancov. Ich priemerná mzda je približne 600 eur v hrubom. „Vždy, keď prijímam nových ľudí, je mi až trápne tú cifru povedať,“ priznáva sa.

10.00 h

Autom sa presúvame do Esterházyho paláca, kde sa 7. novembra otvorí výstava dokumentárnych fotografií z päťdesiatych rokov s názvom Zaujatí krásou. Zväčša čierno-biele diela v rámoch stoja na zemi opreté o stenu a Alexandra Kusá má pomôcť práve s ich inštalovaním. To, čo navonok vyzerá jednoducho, však so sebou prináša množstvo otázok. Hoci kurátor má svoju predstavu o tom, kde by jednotlivé fotografie mali byť umiestnené, tím ľudí sa dohaduje, ako a kde ich rozvešať, aby sa zachovala myšlienka aj vizuálny koncept výstavy. V predstavách sa Kusá s kurátorom často aj rozchádzajú, ale sú to podľa jej slov príjemné hádky, pretože cieľ, pripraviť priestor čo najatraktívnejšie, majú rovnaký.

Všetci ľudia v miestnosti majú na rukách biele rukavice. Prekvapujúco, nie je to len prostriedok, ako uchrániť diela pred ich zásahmi, ale aj naopak. Často je totiž drevo staré a púšťa prach.

13.50 h

Obedom sa pri hektických dňoch Alexandra Kusá radšej vyhýba, nerada totiž pracuje s plným žalúdkom. Pauza na jedlo počas poludňajších hodín sa z tohto dôvodu často len scvrkáva na acidofilné mlieko a banán z obchodu oproti, alebo vyčká až do večere. Esterházyho palác opúšťa na chvíľu pred druhou hodinou, keď sa rozhodla kúpiť takzvané „fotorožky“, aby fotografie v rámoch sedeli. Tie sa jej však nájsť nepodarilo, a preto je potrebné nájsť náhradné riešenie.

15.00 h

Za budovou vysťahovanej Slovenskej národnej galérie nás autom vyzdvihne zástupkyňa galérie a produkčná a spolu sa presúvame až na nádvorie Bratislavského hradu. Deň po našom stretnutí, v stredu, tu v priestoroch Slovenského národného múzea otvárajú veľkolepú výstavu stredovekých predmetov pochádzajúcich z renomovaného francúzskeho múzea Musée de Cluny aj za účasti francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda. Úlohou Alexandry Kusej je vopred skontrolovať, či všetko prebieha podľa plánov. Ide totiž o významnú udalosť aj z diplomatického hľadiska. Priznáva však, že okrem povinností je vo veľkej miere sama na predmety zvedavá.

Množstvo ľudí pobehujúcich v bielych plášťoch a priestory Bratislavského hradu, v ktorých sa má výstava konať, pôsobia nedokončene, a to napriek tomu, že otvárať sa má už na druhý deň. Podobná atmosféra je však podľa Kusej úplne prirodzená. Keď príde čas, všetko bude pripravené tip-top a návštevník si často ani neuvedomí, koľko práce a energie to celé stálo.

16.00 h

Po hodine na Hrade nás čaká návrat do Hurbanových kasární a riešenie ďalších administratívnych záležitostí. Kusá ako riaditeľka musí podpisovať množstvo dokumentov a ako so smiechom priznáva, občas má pocit, že by galérii stačila jej pravá ruka. Nie je to celkom pravda. Počas necelých dvoch hodín zisťuje, ako sa skončil protokol na výstavu na Hrade, či ju bude musieť otvárať, vybavuje e-maily, odpovedá na otázky svojich zamestnancov a pripravuje si prejav na večerný krst knihy. Napriek odhodlaniu vybaliť aspoň jednu škatuľu kníh, jej na to už čas nevyšiel a ona opäť sadá do auta.

18.00 h

Krst knihy Moderné a/lebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku v priestoroch Berlinky je plný návštevníkov. Jedným z rečníkov, ktorí má dielo uviesť do sveta, je aj Alexandra Kusá, a to napriek tomu, že nejde o publikáciu SNG. „Pracuje na tom Slovenská akadémia vied, ale jeden z kolektívu autorov je môj bývalý študent a s Henrietou Moravčíkovou, ktorá je špičková kapacita a knižke šéfuje, spolupracujem dlhodobo, takže som pozvanie prijala,“ vysvetľuje. Dôvodom bolo aj jej zameranie, teda kultúra päťdesiatych rokov. Napriek tomu nie je u nej zvykom, aby otvárala výstavy, ktoré sama nepripravuje. „Smotanu má lízať každý vlastnú,“ myslí si a dodáva, že v tomto prípade išlo predovšetkým o gesto kolegiality.

20.00 h

Alexandra Kusá sa na krste dlho nezdrží, pred sebou má ešte niekoľko povinností. Po príchode domov si pripravuje prednášku na kurz o umení. Okrem toho, že vyučuje na Univerzite Komenského, v rámci SNG pripravuje prednášky pre verejnosť. Spať chodieva zvyčajne až okolo polnoci. Na otázku, kde berie motiváciu a energiu, aby zvládala takmer celý deň prežívať takto naplno, odpovedá jednoducho. „Mňa moja práca baví. To je základ,“ vysvetľuje a krčí útlymi plecami.

Jej práca zahŕňa i aranžovanie výstav či krsty... Foto: Ivan Majerský, Pravda
riaditeľka SNG, Alexandra Kusá, seriál, jeden deň s... Jej práca zahŕňa i aranžovanie výstav či krsty kníh.

Nový areál môže pomôcť umeniu

Téma kompletnej rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie na Rázusovom nábreží cirkuluje v umeleckých kruhoch už viac ako desaťročie. Až pred časom však nabrala reálne kontúry. „Dohodli sme sa s predstaviteľmi na ministerstve, že nie je vhodné ani hospodárne rekonštruovať budovu po častiach ako sa to robilo kedysi. Z toho vyplýva, že sme sa museli vysťahovať, a to nielen my ako administratíva, ale zatvorili sme aj zbierky a expozície,“ hovorí generálna riaditeľka Alexandra Kusá. Podľa nej je dôležité mať všetko pod jednou strechou a mať nad tým dohľad. Priestor Hurbanových kasární, kde sídli SNG teraz, sa začal rekonštruovať od začiatku roku, musel sa totiž prispôsobiť aj špeciálnym požiadavkám, aké majú reštaurátorské dielne, špecializované pracoviská alebo depozitáre, teda akési sklady pre diela. „Keď sú diela v zlých priestoroch, môže sa pokaziť všetko. Je to ako v chladničke. Keď máte jednu zlú jahodu, o chvíľu zistíte, že môžete vyhodiť celý košík.“

Pred letnými prázdninami sa sťahovala aj knižnica, ktorá je tou najväčšou umenovednou knižnicou na Slovensku. Zbierky sťahovali zamestnanci SNG vo vlastnej réžii, keďže manipulácia s dielami je zložitá a špecifická. Napriek tomu sa im podarilo materiál aj administratívu presťahovať v krátkom čase a dnes už SNG sídli druhý týždeň v priestoroch Hurbanových kasární.

Rekonštrukcia by mala trvať 32 mesiacov od začatia stavby, ale to bude až po prebehnutí verejného obstarávania. Čas však Kusá nepovažuje za smerodajný, dôležité je, aby sa priestor starej SNG na nábreží zrenovoval a prispôsobil moderným podmienkam. „To je to najdôležitejšie a najpotrebnejšie. Ľudia by mali pochopiť, že je to pre nich, že sa budú aj oni cítiť ako návštevníci inak, keď to bude dobre vyzerať. Sme inštitúcia platená z peňazí daňových poplatníkov, aj preto sa snažíme o voľný vstup a mnohé programy máme za minimálny poplatok. Myslím, že by sme tie peniaze mali ľuďom vracať.“

Z budovy SNG by sa mal stať komplex s nádvorím, viacerými budovami, zónou na stále expozície a kaviarňou. „Bude tu veľmi veľa vecí, na ktoré si návštevníci v zahraničí už zvykli a prirodzene vyžadujú, aby mali rovnaké podmienky aj u nás. Môže to výrazne pomôcť výtvarnému umeniu na Slovensku.“ dodáva.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #seriál #umenie #jeden deň s... #alexandra kusá