Ak si niekto myslí, že na skúšobnom okruhu sa jazdí ako na pretekoch formuly 1, keď sa tachometer tlačí do maximálnych rýchlostí, veľmi sa mýli. Najdôležitejšie sú bezpečnosť, funkčnosť a pohodlie. Testovací jazdci pozorne sledujú jazdné vlastnosti každého vyrobeného auta. Pri jazde počúvajú a analyzujú zvuky, musia odhaliť všetky nežiaduce rušivé prvky. Peter Dorčiak hovorí, že testovací jazdec je vlastne takým prvým prísnym zákazníkom.
6.30 h
V automobilke pri Žiline sa robí na tri zmeny. Prvá sa začína o 6. h ráno a končí sa o 14 h. Nasleduje ďalšia od 14. h do 22. h a nočná sa končí na druhý deň ráno o 6. hodine. Hoci má Peter teraz popoludňajšiu zmenu, nepospí si dlhšie, ale vstáva už o pol siedmej ráno. Budí dcéry, 12-ročnú Terezku a 8-ročnú Kristínku. Chystá každej desiatu do školy, pripravuje raňajky. On sám si na raňajky toho veľa nedoprial, len vodu, kávu a zopár orechov.
7.15 h
S manželkou sa pred odchodom z domu dohodne, čo treba nakúpiť, a keď sú jeho baby pripravené, odchádzajú do školy. Aj spolu s ďalšími dvoma deťmi zo susedstva ich Peter odvezie autom do školy v Bytči. Takto sa pri rozvozoch detí do a zo školy so susedmi striedajú. Peter býva v Hliníku nad Váhom, čo bola kedysi samostatná obec, ale po vojne bola zlúčená s Bytčou. V meste nakúpi a zastaví sa na zelený čaj v kaviarni na námestí v centre mesta. Aj kaviareň dýcha autami, vo vitríne sú víťazné poháre z pretekov, steny zdobia fotografie automobilových jazdcov aj áut. Jednému z nich Peter občas robil spolujazdca na pretekoch. V kaviarni sa stretáva s kamarátmi, s ktorými si chodí zajazdiť do Orechovej Potône na profesionálny pretekársky okruh.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Je jasné, že má rád adrenalín a dobrodružstvo. V septembri sa s o rok starším bratom vybral na Mont Blanc. Síce sa im nepodarilo dosiahnuť cieľ a vystúpiť na vrchol najvyššieho vrchu v Alpách, aj tak to bol pre oboch súrodencov veľký zážitok. Dostali sa do nadmorskej výšky 4 100 metrov, ale pre technické problémy museli výstup ukončiť. „Nemohli sme riskovať, ale možno sa tam ešte vrátim a výstup si zopakujem až na vrchol. Ako mi tam povedal jeden z horolezcov – hora na teba počká,“ hovorí. Na masív Mont Blancu sa vybrali s bratom na jeho štyridsiatku. Okrúhle narodeniny bude mať budúci rok aj Peter a vtedy by si chcel splniť svoj sen, a tým je najvyšší vrch Kaukazu a Ruska – Elbrus. Jeho ďalším snom je motorka, na ktorej by mohol brázdiť cesty, keď už bude v dôchodku.
14.00 h
V automobilke Kia pri Žiline sa začína popoludňajšia zmena, na ktorú prichádza do závodu v Tepličke nad Váhom aj Peter Dorčiak. V žilinskej automobilke je od jej zrodu, od začiatku pracuje v útvare kvality. Momentálne je supervízorom. Od kolegov preberá zmenu, oboznamuje sa s tým, čo sa robilo na doobedňajšej zmene, aké nedostatky sa vyskytli. Číta report a e-maily, či ich nečakajú nejaké novinky, alebo dizajnové zmeny na niektorom modeli, čo by v tom prípade bolo treba odskúšať aj na dráhe.
15.00 h
Peter Dorčiak otvára kapotu bielej Kie Cee'd GT, s ktorou sa o chvíľu vydá na dráhu skúšobného okruhu. Pod kapotou je všetko v poriadku, sadá si za volant. Drží akýsi rodný list auta, kde sa pozrie, či sedí VIN číslo. Potom postupne od ľavej ruky kontroluje, či sú funkčné všetky elektronické časti, od okien, cez prístrojovú dosku, klimatizáciu, navigáciu, svetlá, ostrekovače. S úsmevom poznamená, že je to niečo ako predletová príprava. Porovnanie s lietadlami nie je v Petrovom prípade náhodné. Jeho chlapčenským vysnívaným povolaním bol pilot. Najmä z finančných dôvodov si ho nemohol splniť. Staval modely lietadiel a od pätnástich rokov bol stále na letisku v Dolnom Hričove, lietal na vetroňoch. Študoval v Trenčíne za leteckého mechanika. Svoj pracovný život spojil s automobilovým priemyslom, najskôr to bol bratislavský Volkswagen, po príchode kórejskej automobilky do Žiliny sa presunul za prácou bližšie k svojmu bydlisku. Lietať neprestal, keď mu to vyjde tak lieta rekreačne a raz by si chcel postaviť vlastné ultraľahké lietadlo.
„Teraz lietam nízko nad zemou,“ hovorí s úsmevom. Naštartuje čerstvo vyrobený kus gétečka. Po odskúšaní ručnej brzdy sú pred nami na dráhe rôzne nerovnosti, od najmenších po väčšie. Tak trochu pripomínajú niektoré úseky slovenských ciest. Na týchto špeciálnych povrchoch sa auto roztrasie najprv len trochu, čo sa postupne stupňuje. Tu treba počúvať. Či nerezonuje karoséria, náprava, podvozok, či nie sú povolené tlmiče. Zvukov je veľa, treba ich rozoznať, čo je dosť náročné. „Človek musí počúvať, aby vedel identifikovať, odkiaľ ide nejaký zvuk, ktorý by tam nemal byť,“ vysvetľuje. Testovací jazdec potom sleduje, ako sa auto správa v zákrute. Na rýchlostnej časti dráhy by malo auto držať stopu, nemalo by sa vychýliť z naznačených stôp. Ak testovací jazdec zistí chyby, posiela auto „repasákom“ na ich odstránenie. Po nej si ho opäť skontroluje.
17.00 h
Testovací jazdec ide na dráhu cez jednu zmenu s približne 40 alebo až 50 autami, s ktorými najazdí asi 150 kilometrov. Statická aj dynamická kontrola jedného vozidlá trvá priemerne 12 až 15 minút, čo závisí od výbavy auta. „Ak sa objaví nejaká chyba, napríklad rušivé zvuky od nápravy, tak hneď volám na linku a zisťujem, či tam nemajú nejaký problém, či sa chyba vyskytla iba na jednom aute. Spätne sa skontroluje 10 áut, ktoré sa vyrobili pred problémovým autom, a 10 po ňom. Aby každý model, ktorý ide k zákazníkovi, bol tip-top, výstupná kontrola musí byť poctivá,“ hovorí supervízor. Testovací jazdec je len jedným z článkov rozsiahleho kontrolného procesu kvality.
18.15 h
Peter prechádza jednotlivé kontrolné body na pracovisku. Autá predtým, ako sa dostanú na dráhu, skontrolujú ešte vo výrobnej hale. Každá skupina má na starosti niečo iné. Klimatizáciu, brzdy, navigáciu, okná, komfort, funkcie, systémy… Bezchybný musí byť aj lak. Nielen zvonku karosérie, ale aj na vnútorných stranách dvier. Všetko sa sleduje do detailov. Aj maličká škvrnka, škrabanec či vypuklina, ktoré by si možno bežný človek ani nevšimol, sú chyby, ktoré treba opraviť, odstrániť.
19.10 h
Zamestnanci automobilky si môžu okrem slovenskej kantíny, ktorá tvorí súčasť rozľahlého areálu závodu v Tepličke nad Váhom pri Žiline, vychutnať jedlo aj v kórejskej kantíne, kde varí kórejský kuchár. Peter si vyberá kórejskú kuchyňu, na ktorú si zvykol a celkom mu chutí. Okrem kolegov, ktorí prišli do Žiliny pracovať z Južnej Kórey, tam stretávame aj Slovákov. Ako polievka je mäsový vývar s ryžovými rezancami. Základom ďalšieho jedla je ryža a zelenina. Každý druh jedla sa dáva do osobitnej misky. Kimči – nakladaná čínska kapusta v pikantnom náleve, reďkovky v pikantnom náleve, pikantné papričky s rozdrvenými arašidmi, v ďalších miskách sú krevety, ryby.
19.30 h
Parkovisko, kde sa hotové, odskúšané a skontrolované vozidlá vyrobené pre zákazníkov zhromažďujú a pripravujú na export, vidno aj z cesty, ktorá vedie zo Žiliny do Terchovej okolo automobilky. Kým sa tam jednotlivé kusy dostanú, odkontroluje kvalitu predchádzajúcej kontroly v automobilke ešte externá firma. Peter Dorčiak má poradu s kolegami – seniormi (predákmi). Riešia aktuálne problémy s kvalitou, zisťujú spätnú väzbu z montáže, aby sa zistené pochybenia neopakovali. Preberajú pripravované zmeny, ktoré treba zrealizovať na vozidlách podľa požiadaviek odberateľov.
22.00 h
Polhodinu pred skončením zmeny písal Peter report, kde sumarizoval nedostatky, ktoré sa vyskytli počas jeho pracovnej zmeny. Reporty z prvej aj druhej zmeny odovzdá kolegovi, ktorý nastupuje na tretiu, nočnú zmenu. Ako bez ohľadu na ročné obdobie, tak aj bez ohľadu na to, či je deň alebo noc, aj počas nočnej zmeny sa budú testovať nové vozidlá. To už bude Peter Dorčiak doma pri svojej rodine. Domov odchádza na modrej Felicii, ktorú už čoskoro vymení za nové auto. Vyrobené v závode, v ktorom pracuje, a ktoré si už otestoval.
Trpezlivosť patrí k profesii
Džob snov či najlepšia práca na svete? Ak si to niekto myslí o profesii testovací jazdec, tak je na omyle, mieni Gustáv Kasanický z Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Testovací jazdci výrobných modelov totiž nie sú športovými jazdcami, ktorí krotia a zdokonaľujú rýchle pretekárske automobily a jazdia doslova na hrane. Tu sa nebojuje o stotiny sekúnd ani o maximálne rýchlosti. Ale o pohodlie, komfort, bezpečnosť. A takýto testovací jazdec cestných automobilov musí byť predovšetkým trpezlivý a skúsený vodič.
„Skúšobní jazdci jazdia na okruhu dajme tomu 6 až 8 hodín, stále dokola, alebo len brzdia, alebo len zrýchľujú, jazdia po nerovných cestách, na rôznych polygónoch a podobne, a to je otravné, stále dokola to isté,“ hovorí odborník. Niet pochýb o tom, že testovací jazdec musí byť v prvom rade dobrý vodič a zároveň aj výborný technik. „Okrem objektívnych dát, ktoré sú snímané na vozidle, tak testovací jazdec musí vyjadrovať aj subjektívne pocity, po jazde musí vypisovať rôzne formuláre,“ približuje Kasanický.
Samostatný odbor testovací jazdec sa na školách neštuduje. No podľa Kasanického by testovací jazdec mal mať minimálne stredoškolské vzdelanie, s technickým zameraním, so skúsenosťami a znalosťami o autách. „Mal by vedieť správne vyhodnotiť a povedať, čo treba upraviť, v čom vidí pochybenia. Mal by byť spolupracovníkom tých technikov, ktorí keď vo výrobe niečo navrhnú alebo zmenia, ale otestuje to takýto človek,“ dodal. (jal)