Robila kyticu aj pre kráľovnú Alžbetu II.

Každú kyticu sa snaží robiť výnimočnou už 25 rokov. Kedysi pracovala ako vychovávateľka, no spoločné hoby s manželom Lacom (pôvodne chemikom) sa u oboch pretavilo do živnosti a priznávajú, že profesia floristu dekoratéra ich úplne pohltila. Tento rok oslavuje pätnástiny ich jediné dieťa – obchod s kvetmi a dekoráciami Natur Dekor.

6.00
Enikö hovorí, že ráno sa musí naštartovať pozitívne. Káva do postele a potom vyhriata vaňa. „Ranné rituály sú pre mňa veľmi dôležité. Človek nemôže ísť do tejto práce zamračený, pretože kvety sa na vás usmievajú.“ Na stole sa mihnú cereálie a jogurt. Laco si dá párky a autom smeruje do skladu po tovar. Manželka sa prejde pešo, do obchodu je to z ich levického bytu rýchla prechádzka sviežim ránom. Apropo, nešportuje preto, lebo sa bojí, že si doláme ruky, zdroj obživy…

8.00
V kvetinárstve sa zdrží len krátko. Sú to dve malé miestnosti zaplnené ozdobami, vencami, sviečkami. Nie sú tu hromady narezaných kvetov ako v iných kvetinárstvach, kam dobehne syn s vyplazeným jazykom, že mama má dnes 50 a on zrazu potrebuje kyticu… „To nie je môj štýl. Uvedomujem si, že je rýchla doba a ľudia nemajú na seba čas. No ja sa snažím robiť skôr na objednávky,“ hovorí Enikö a vyráža do neďalekej levickej reštaurácie, kde treba urobiť vianočnú výzdobu. Rukami bleskurýchlo zapletá konáriky, šišky, vysušené plody, ktoré tvoria základ materiálu v zimnom období. Rýchle zdobenie reštaurácie pred podávaním denného menu vyzerá byť veľkým stresom, no podľa Enikö je to v pohode. Náročnejšie sú svadby, vtedy treba chystať v noci.

9.10
Kým viaže stromček z trvácnej prasličky, hovorí o začiatkoch. S manželom spočiatku vyrábali netradičné obrázky a ozdoby z prírodných materiálov, z vecí, ktoré našli doma. Napríklad prerezali napoly metlu a vyrobili rám. Keď začínali, ich priatelia sa v lete opaľovali na kúpalisku v Podhájskej, oni chodili po úbočiach, jarkoch a zbierali kvety. Dnes si už všetok tovar kupujú. Výber je nekonečný. Škoricové struky, badián, škrupiny exotických orechov, veľké ozdobné indické huby, svetlá kôra s vôňou cédrového dreva, liana z Indonézie. Dostupnosť vníma po rokoch praxe ako veľké plus. Mínusom je nedostatok slovenskej produkcie, kvetinársky trh valcuje nízkymi cenami Holandsko. No pociťuje mierne oživenie. Ako príklad zoberie do rúk vianočnú ružu od slovenského producenta. „Je o čosi drahšia ako z Holandska, no táto vydrží oveľa dlhšie, aj v marci bude stále krásna. Nie je podchladená ako z dovozu,“ povie a postaví ju na posledný stojan do okna reštaurácie. Hotovo.

Maklura pomarančová má príjemnú citrusovú vôňu. Autor: Andrej Barát, Pravda

9.50
Ponáhľa sa späť do obchodu, o 10 minút treba otvoriť. Vydá sa skratkou cez taký klasický sídliskový trávnik, kde treba opatrne kráčať ako v mínovom poli. „Mám rada zvieratá, ale na toto by si psičkári naozaj mohli dávať pozor…“ V predajni ju už čaká Laco a mení sviečky. Za jeden adventný týždeň ich spotrebujú asi 200. Enikö začne hneď po príchode vykladať na parapet pred obchodom časť kvetinárskeho lexikónu z kapitoly zima. Mach, lišaj, konáriky, krušpán, tuju, makluru pomarančovú. Tú vraj priviezli Turci počas výbojov.

10.00
Prichádzajú zákazníci, manželia ich ponúkajú domácimi medovníkmi, potom na nich spustia kvíz. Koľko má pani, pre ktorú chcete kyticu, rokov? Je útlejšej postavy? Budete cestovať? Akej farby máte interiér? Čo bude mať oblečené? Už v tejto chvíli sa tvorí kytica. „Musím to vedieť z praktických dôvodov. Nemôžete dať drobnej pani veľký stoh, ktorý ju prevráti. Aj preto som anglickej kráľovnej pripravila malú kytičku, aby sa jej držala pohodlne. A mala som radosť, keď mi povedali, že ju takmer hodinu nepustila z ruky.“ Zákazníkom vysvetľuje, že slnečnica sa v decembri nehodí, skôr kália, tulipán, orchidea. A odkiaľ vlastne sú? „Ruže zrežú v pondelok v Ekvádore, v stredu sú na holandskej burze a vo štvrtok ich mám v obchode,“ odhalí kvetinárka. Globálny obchod s kvetmi je neuveriteľne rýchly.

11.30
Na obed si dali pizzu. Pre Laca margheritu, pre Enikö vegetarianu. Najedia sa striedavo, pretože obchod stále beží. V poslednom čase si nosievajú jedlo z domu a kvetinárka poznamená, že kvalita potravín v reťazcoch je zúfalá… Potom využije chvíľu, keď trochu ustane ruch v obchode, nahreje tavnú pištoľ a vyrába adventný veniec na objednávku z normandskej jedličky. „Neopadá, len uschne a vydrží aj 5 rokov,“ a ako dôkaz ukazuje starší adventný veniec. Potom sa pustí do úplne atypických, minimalistických strieborných vencov z nafarbených konárových štruktúr a kôry.

14.30
Opäť zaznie v obchode spŕška otázok, tentoraz je od zákazníčky, ktorá si ako desiatky ďalších prišla len po radu. A čo sa teraz hodí? Aký je trend? Akej farby sú tohtoročné Vianoce? Po fialových a čiernych sú teraz biele. „Alebo aj strieborné s červenými doplnkami. Žiadna extravagancia sa však tento rok nekoná. Zlatá vyšla z módy, možno preto, lebo zlaté časy sa skončili,“ vysvetľuje kvetinárka so smiechom a dopovie, že tento rok sa objavila ešte tyrkysová, no tá si vyžaduje naozaj moderný interiér. Trendy v kvetinárstve a bytovom dizajne sa určujú vo výraznom predstihu podobne ako vo svete módy. Chodieva ich načerpať na zahraničné fóra. Tohtoročné Vianoce sa tam plánovali už v januári.

16.30
Stmieva sa a do obchodíku prúdia ľudia z práce. Len tak sa pristavujú, privoniavajú si, niektoré z dám priznali, že si sem chodia vždy po práci len urobiť také to „kolečko“, aby sa nadýchali Vianoc. A podebatovali si, trochu sa posťažovali. Témou sú aj extrémy v počasí. Jednej pani zaplavila povodeň hotel, čo Enikö pripomenie kolegyňu z Prahy, ktorej sa do kvetinárstva tento rok na pár dní nasťahovala Vltava. Až po strop. Jej počasie ohrozilo obchod počas snehovej kalamity, keď na diaľnici uviazol kamión s holandskými kvetmi.

18.00
Obchod zatvorili, no len teraz sa začína hektika. Horúčkovito dokončujú objednávky a človek nestíha sledovať farby, vzorce a štruktúry, ktoré v pár okamihoch kombinujú. Je to mravčia robota a im sa v ich súkromnom mravenisku ako živnostníkom darí. A to aj napriek mnohým „byrokratickým“ zlepšovákom. Manželia dnes už s úsmevom spomínajú napríklad na koniec 90. rokov, keď úrady tlačili na poslovenčovanie názvov. „Ale ako preložíte Natur Dekor? Nuž vymysleli sme si takú veselú prezývku Prírodné Ozdôbky…“ Zákazníkov si vychovávajú vlastne odmalička. „Kedysi sem chodilo jedno dievčatko s mamou. Nedávno som jej viazala svadobnú kyticu,“ hovorí Enikö. Reklamu nemajú žiadnu. A hoci ich lákajú do obchodných centier, nechcú odísť. Boja sa, že by obchod, ktorý majú v prenajatej budove, stratil atmosféru. Rodinný príjem konkretizovať nechce. Povie, že nie sú v núdzi, zvládajú pokrývať výdavky a takmer všetko vrážajú späť do obchodu, do pestrého sortimentu. Uchlipne si zo studeného čaju a povie, že sa hnevá na seba, že cez deň pije málo tekutín.

S manželom sa dekorovaniu venujú už 25 rokov. Autor: Andrej Barát, Pravda

21.40
Prichádzajú vyčerpaní domov a kvetinárka hneď vo dverách priznáva, že kvety u nej doma sa vôbec netvária šťastne. „Trávime doma málo času. A ten voľný sa snažíme užiť si v divadle alebo na koncerte. Aj keby sme na chlieb nemali, na toto si vždy nájdeme peniaze,“ dopovie Enikö. Videli naživo Jacksona, Mercuryho, milujú divadlo a milovali Bednárika…

Ide sa spať. Cez advent nemajú pokoja ani v sobotu a nedeľu. Oddýchnu si až na Vianoce, keď o 12. hodine na Štedrý deň zatvoria obchod. Zamknú ho na dva, možno až na tri týždne a ako sa Enikö so smiechom dušuje, za ten čas ani len päty nevystrčí na ulicu.