Foto: Andrej Barát, Pravda
Jazda na červenú je národný šport Slovákov. Podobné titulky a vety sa pravidelne objavujú v regionálnych novinách. Jeden z nedávnych článkov bol v Kysuckom večerníku, písali o arogancii vodičov na Horelickom moste v Čadci, kde je pustená jednosmerná premávka so semaforom. Keď vodiči zbadajú žlté svetlo, nebrzdia. Šliapnu na plyn a ohrozujú všetkých na ceste. O tomto hanebnom národnom športe písali médiá aj v roku 2010, keď pri tragickej nehode v Košiciach zahynula sudkyňa. Na červenú neprešiel jeden, ale rovno dvaja vodiči. Prudký náraz odhodil jedno z áut na ženu, ktorá pred sebou tlačila kočík. Jej deväťmesačný syn akoby zázrakom prežil.
Jazda na červenú síce nepatrí k najčastejším príčinám nehôd na Slovensku, ale je to fenomén, na ktorého nebezpečnosť po každej takejto nehode upozorňujú psychológovia. A dopravní analytici potom v článkoch vymenúvajú riešenia. Zväčša technické. Zavedenie blikajúcej zelenej na semaforoch, ktorej limitom sú však staré zariadenia. Budovanie ostrovčekov na križovatkách. Spomínajú sa častejšie policajné kontroly. Porovnávajú sa pokuty so zahraničím. Kým u nás zaplatí vodič nerešpektujúci červené svetlo 100 eur, vo Švédsku sa začína sadzba od 300 eur a v Grécku dokonca 350 eur. A podobné analýzy s hotovými riešeniami sa robia aj pri ostatných nehodách, na priecestiach, pri rýchlej jazde a podobne.
Všetko to má svoje opodstatnenie, ale nezabúda sa pritom na širšie súvislosti? Čo ak je základnou otázkou tá, ako vlastne pripravujeme deti na tú najzákladnejšiu každodennosť v ich živote, teda účasť v premávke? Je jar, konečne sa otepľuje a deti už nedočkavo vyťahujú bicykle. No uvedomujú si rodičia, že nestačí dať ich 10-ročnému dieťaťu prilbu na hlavu, potľapkať ho po pleci a povedať, nech sa vráti domov celé? Pretože v okamihu, keď šliapne do pedálov a zapojí sa do premávky, musí podľa odborníkov ovládať asi 70 až 80 percent pravidiel cestnej premávky. Práve na to by mala slúžiť dopravná výchova a výcvik na dopravných ihriskách. Je ich však málo a ľudia, ktorí sa ich snažia stavať, hovoria o množstve prekážok.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Dopravné ihriská vôbec nie sú len zábavkou pre deti. „Ak sa bavíme o prevencii, tak práve deti majú veľký vplyv na dospelých. Cez ne môžeme pôsobiť aj na rodičov. Verím, že to má skutočne svoj účinok, keď otca na nezapnuté bezpečnostné pásy upozorní syn. Keď mamičku, ktorá sa ponáhľa cez priechod a ide na červenú, zastaví otázka jej dcéry. Mami, prečo ideme na červenú?“ vykresľuje dopravný expert Andrej Sitkey pohnútky, prečo pred 11 rokmi založil fond Bona via v rámci Nitrianskej komunitnej nadácie.
Fond podporuje inovatívne nápady škôl, ktoré chcú zlepšiť dopravnú výchovu. Každý rok im pomáha zakladať mobilné a rôzne menšie dopravné ihriská. Fond má v portfóliu inšpiratívne projekty učiteľov, s rozpočtami za pár stoviek eur. Všetko sú to ukážky nezlomnej tvorivosti, no z určitého uhla pohľadu sú to vlastne dôkazy celkovej neutešenej situácie s dopravnou výchovou a dopravnými ihriskami.
Načo sú dobré nehody
„112. To je čo?“ ukazuje chlapec papier s veľkými nakreslenými číslami vychovávateľke a učiteľke Gabriele Agárdyovej a tá zagúľa očami. „To nemyslíš vážne?! Tvoja mama je zdravotná sestra a ty nevieš, čo znamená 112?!“ Všetci sa rozosmejú a krátko nato malý zábudlivec už chodí pomedzi lavice ako sanitka. Jeho kolega zas drží v ruke veľkú značku Daj prednosť v jazde! a chvíľu hľadá to správne natočenie červeného trojuholníka…
„Práve takto sa deti o značkách veľa naučia, keď si ich budú vyrábať. O ich farbách, tvaroch,“ naznačuje vychovávateľka na Základnej škole na Ulici sv. Michala v Leviciach. Najprv si ich budú kresliť na papier. Neskôr plánujú spoločne s rodičmi vyrobiť väčšie a trvácnejšie značky, ktoré si rozložia na pripravovanom malom dopravnom ihrisku. Od cestárov dostali ako dar cestársku farbu a na školskom dvore v spolupráci so staršími žiakmi nakreslia čiary, priechody pre chodcov. Z fondu Bona via získali koncom marca 400 eur, za čo chcú kúpiť aspoň 5 bicyklov. Čo pri súčasných cenách nie je až také nemožné, ak škola osloví priamo výrobcu.
Provizórium? Podľa Agárdyovej nevyhnutnosť! Najmä, ak sa majú deti naučiť aspoň základy pravidiel. A k tomu patrí robenie chýb. Zdanlivo nevinné nehody kolobežiek s bicyklami dokážu aj medzi malými deťmi rozpútať veľkú zvadu o to, kto bol na vine. Kto nedal prednosť, kto nezastavil na stopke, kto jazdil agresívne. „Jasné, niekedy sa to nezaobíde bez oškretých kolien, no práve tieto nehody prinútia deti skutočne sa zamyslieť nad pravidlami.“ Šikovný pedagóg sa chopí šance a môže skúsiť deti usmerniť v tom, ako zvládať konflikt, ako si vedieť priznať chybu. S dospelým cestným pirátom už nepohne nik. A v extrémnych prípadoch dokonca ani hrozba pokuty či väzenia.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Že to naozaj funguje, si Agárdyová odskúšala u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, na Základnej škole v Bátovciach, kde si podobné malé dopravné ihrisko postavili. „Tu som vlastne začala s dopravnou výchovou. A od začiatku som sa snažila dať deťom aj akúsi nadstavbu. Vždy som ich z dopravnej výchovy učila aj čosi navyše, ako by postačovalo podľa osnov.“ A tak deťom z dediny, v ktorej je nanajvýš jedna hlavná cesta a nejaké tie vedľajšie, vysvetľovala trebárs význam značiek na diaľnici, odbočovacích pruhov… Výsledkom boli výborné umiestnenia v súťažiach.
Spokojný úsmev učiteľov s malými šoférmi mal však trpkú pachuť. Na jednu súťaž, do ktorej sa majú zapojiť desiatky škôl, zvyknú podľa skúseností Agárdyovej vyššie územné celky prispievať sumami vo výške 100, 200 eur. Za čo musí škola, ktorá celé podujatie organizuje, zabezpečiť rozmnoženie materiálov, občerstvenie, nejaké ceny… „Dopravná výchova je v spoločnosti kdesi na mínus druhom poschodí,“ hovorí rozhorčene. Investícia do detí sa pritom vráti. Neinvestícia tiež. „Nepozornosť, arogantnosť, neohľaduplnosť. To všetko sa s človekom nesie od malička až do dospelosti,“ upozorňuje.
Škola na Ferrari
Je naivné si myslieť, že dopravné ihriská zabránia tomu, aby na cestách budúcnosti jazdili cestní piráti. „Ťažko zmeníte to, čo majú niektorí ľudia v hlave. Žiadna autoškola neučí vodičov, aby jazdili po meste 80 a po diaľnici 200, a predsa tak niektorí ľudia jazdia. To nemá s dopravným ihriskom nič spoločné. Ani s autoškolou. Je to najmä o rodičoch a učiteľoch,“ hovorí Martin Šmičko, konateľ spoločnosti RM Jet, ktorá postavila a prevádzkuje nové dopravné ihrisko v Trnave. Je jedno z malá takých, čo sú verejne prístupné.
Firma má v portfóliu predaj nových áut, autoškolu a pán Šmičko najprv spomenie marketingové dôvody ako motiváciu, prečo sa pustili do dopravného ihriska. Presnejšie do investície za približne 380-tisíc eur na asi hektárovom pozemku. No potom sa zamyslí a dopovie, že firma takto chcela niečo vrátiť spoločnosti. Nuž a jednou z pohnútok boli aj jeho deti, ktorých ako škôlkarov zobrali učiteľky na dopravné ihrisko v Galante, čo je asi 30 kilometrov a 20 minút cesty… Preto, lebo v krajskom meste dopravné ihrisko nebolo. Celých 20 rokov. Pán Šmičko si pamätá ešte na to staré, no začiatkom 90. rokov sa na ňom postavila bytovka a bolo po ihrisku. Príbeh, aký poznajú aj iné mestá.
Keď sme sa pýtali Šmička, prečo neskúšal využiť nejaké granty, povedal, že nechceli viesť zdĺhavé papierovačky. Nuž a spolupráca s magistrátom zlyhala na poznámke, že mesto predsa nemôže podporovať aj deti z okolitých obcí… Firma teda investovala sama. „Teraz sa budujú najmä menšie dopravné ihriská, podporujú sa rôzne mobilné verzie. My sme to však chceli urobiť na vyššej úrovni. Máme tu železničné priecestie, kruhový objazd, semafory, odbočovacie jazdné pruhy, dopravné prostriedky pre deti od troch rokov, čo znamená, že tu dokážeme nasimulovať asi 80 percent reálnych situácií v cestnej premávke. Na mobilnom ihrisku ich toľko nenacvičíte.“
Foto: Andrej Barát, Pravda
Kapacita je 60 detí, z toho jedna polovica je v učebni, druhá na ihrisku, kde si postupne vystriedajú úlohy chodca, cyklistu a vodiča v pedál káre. Ceny za hodinový prenájom šliapacích autíčok počas hodín pre verejnosť sa pohybujú od 2 do 20 eur a majú tu aj Ferrari. Výučba má však prísne pravidlá. „Na začiatku rozdáme deťom vodičské preukazy. Ak niekto poruší pravidlo, tak mu vodičský zoberieme. Dostane ho späť, ak dokáže správne odpovedať na otázky z dopravnej výchovy a musí sa zaradiť do premávky ako chodec. A to deti baví asi najmenej,“ vysvetľuje efektívne pravidlá vedúca dopravného ihriska Hana Pongrácová.
Až tu sa vraj mnohé deti preberú z akejsi ľahostajnosti. „Začnú si viac všímať situáciu na ceste. Tu zažijú veci, ktoré im učiteľ nedokáže opísať ani ukázať na fotografiách,“ hovorí inštruktorka. Šmičko však upozorňuje, že všetko to nadšenie a jedinečné možnosti môžu poľahky stroskotať na banalite. Niektorí učitelia sem neradi chodia. Sú totiž dopravné ihriská, kde si deti odložia a učitelia sa môžu venovať niečomu inému. Na novom trnavskom ihrisku však trvajú na tom, aby učitelia boli spoločne s deťmi.
Kto to vlastne učí?
Niektorým pedagógom sa nemožno čudovať, že o dopravnú výchovu nemajú záujem. Pretože neexistuje učiteľ dopravnej výchovy a neexistuje ani samostatný predmet dopravná výchova (okrem skutočne len pár výnimiek, kde si samotné školy takýto predmet zaviedli). Dopravná výchova je rozdelená medzi viaceré predmety, a tak si časť z nej na jednej hodine povinne odkrúti slovenčinár, potom zas fyzikár, učiteľka biológie a tak ďalej.
Ministerstvo školstva v tom problém nevidí. „Podľa nás nie je rozhodujúce, či je dopravná výchova vyučovaná v rámci samostatného predmetu, alebo sa problematika dopravnej výchovy realizuje v rámci tematických celkov niekoľkých predmetov. Rozhodujúce sú podmienky na jej realizáciu. Na skvalitnenie praktickej časti vzdelávania by bolo potrebné vyčleniť viac finančných prostriedkov na výučbu žiakov na dopravných ihriskách,“ uvádza ministerstvo vo svojej odpovedi. Na spresnenie, v minulom roku ministerstvo podporilo prevádzku 27 stálych a 16 pojazdných ihrísk celkovou sumou 160-tisíc eur.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ľudia, ktorí sa angažujú v rozširovaní siete dopravných ihrísk, súhlasia, že suma by mohla byť vyššia, no zásadný problém vidia predsa len v tom, že dopravná výchova nie je samostatný predmet. „Pretože sa zaoberá otázkami, ktoré skutočne rozhodujú o živote a smrti,“ upozorňuje Zora Urbanová. Je riaditeľkou neziskovej organizácie Terra Grata, ktorá presviedča vlastne už piateho ministra školstva o tom, aby dopravná výchova dostala silnejšie postavenie, ako majú aj ostatné predmety v škole. Podľa nej chýba kontinuita. Odbornosť. A angažovanosť učiteľov. A rovnako aj podpora pre dopravné ihriská zlyháva, pretože nie je komplexná a systémová.
Existuje dotácia ministerstva školstva. No jej spomínaná celková výška za minulý rok predstavuje podľa neziskovky základnú investíciu do jedného veľkého dopravného ihriska. Potom sú tu rôzne granty, fondy, kde sa však rozdávajú stovky eur.
Čakáme na najhoršie?
K státisícom z eurofondov nemajú dopravné ihriská prístup. „V operačných programoch nenájdete dopravné ihrisko ako oprávnenú aktivitu. Už celé roky sa snažíme presvedčiť ministerstvá, aby sa dopravné ihriská začlenili do programov, aby sa na ne mohli získavať z eurofondov peniaze, no nedarí sa nám to,“ pokračuje Urbanová a po chvíli ukáže zoznam 21 miest a 24 obcí. Rimavská Sobota, Fiľakovo, Dolný Kubín, Šaľa, Senec, Pezinok, Hlohovec…
Všetko sú to mestá, ktoré majú k dispozícii vyhradené pozemky a išli by okamžite do projektu dopravného ihriska. No chýbajú im peniaze. Ako sa ukazuje, na dopravné ihriská sa podpora hľadá mimoriadne ťažko. Skúsenosti rôznych aktivistov a neziskoviek sú také: keď sa pýtajú na dôvody odmietnutia projektu, dostanú odpoveď, že sú veci, ktoré majú vyššiu prioritu. Napríklad projekty, ktoré sa realizujú bezprostredne po nejakej nehode…
Foto: Andrej Barát, Pravda
A tak celá dopravná výchova na Slovensku v podstate stojí len na jednotlivcoch, nadšencoch, ktorí nie sú ochotní čakať na nehody. Ktorí aj napriek finančným a administratívnym ťažkostiam vymýšľajú projekty. Robia dopravné ihriská na kolene. Lepia si dopravné značky hoci aj z kartónu a budúcnosť bezpečnosti dopravy vidia v deťoch. A neboja si k nim doslova kľaknúť, fyzicky sa „znížiť“ na ich úroveň, aby mohli pochopiť pohľad na premávku z detskej perspektívy. Z výšky asi 1,2 až 1,5 metra. To je kľúčové.
„Mnohí ľudia si to neuvedomujú, no nízky vzrast prináša so sebou veľa problémov. Pre samotné deti, ale aj pre učiteľov, ktorí sa im snažia vysvetľovať pravidlá v cestnej premávke,“ pripomína Sitkey. Je to možno banalita, no deti napríklad nevidia dobre spoza zaparkovaného auta, hoci dospelý sa s prehľadom pozerá ponad strechu. Úplne inak vyhodnocujú nebezpečenstvo na ceste. Väčší, hlučnejší, ale pomalší nákladiak je pre nich väčším strašiakom ako potichu sa rútiaci sedan. V tomto smere je Sitkey zvedavý, ako dopadne pripravovaný projekt školákov v Komárne, ktorí chcú nakrútiť inštruktážne videá, ako správne prechádzať cez cestu. „Ak to spravia z pohľadu detí, mohol by to byť zaujímavý učebný materiál, ktorý by mohli dať ďalším školám k dispozícii.“
Na špecifický pohľad detí na svet a premávku prihliada aj najnovší prírastok medzi učebnými materiálmi pre dopravnú výchovu, kniha Dopravná abeceda, ktorej autorom je Sitkey. Ukazuje napríklad, ako môžu deti bezpečne veľkým oblúkom odbočiť aj na frekventovanej križovatke. Všíma si tiež to, ako na reakcie vodiča vplýva farba oblečenia chodca. „Reflexný materiál v noci vidieť na trikrát väčšiu vzdialenosť (asi 200 metrov) ako biele oblečenie a 10-krát väčšiu ako oblečenie modré,“ upozorňuje autor. Rieši dokonca aj taký detail, že pri ukazovaní smeru jazdy na bicykli by mal mať cyklista dlaň obrátenú nabok, aby ju vodiči čo najlepšie videli, a nie otočenú smerom k ceste, ako to mnohé deti robia. A tiež, že značka STOP! neprikazuje, aby cyklista zastavil okamžite pri značke. Ale na takom mieste, z ktorého je dobrý výhľad na obe strany križovatky.
Dobrý výhľad na všetky aspekty premávky by mali mať podľa Sitkeya všetci tí, ktorí sa chcú venovať dopravnej výchove. „Pretože nevedomosť sa ťahá celým životom.“
Ihrisko duchov
Cesty tu vedú odnikiaľ nikam. Miznú v blate a vzápätí sa vynárajú z mokrého čierneho lístia, kde-tu sa ešte belejú prerušované čiary, šípky označujúce pruhy na križovatkách. Krajnice hlce bujná vegetácia a nad tým všetkým tróni betónová budova, z ktorej čas odhryzol takmer celú fasádu. Polícia tu pred dvoma rokmi našla dve mŕtvoly. Prespávajú tu bezdomovci, zdržiavajú sa tu narkomani…
Staré dopravné ihrisko v Banskej Bystrici sa javí ako obrázok celkového stavu dopravných ihrísk na Slovensku. Zanedbané, zabudnuté, rozkradnuté a bez šance na obnovu. Ministerstvo školstva presviedča, že to tak nie je. „V súčasnosti je v prevažnej väčšine v prevádzke veľké množstvo funkčných detských dopravných ihrísk spred roku 1990, občas pribudne nejaké novovybudované alebo zrekonštruované ihrisko,“ uvádza ministerstvo. Presný počet všetkých dopravných ihrísk nepozná. Odhaduje, že existuje 40 takých, ktoré spĺňajú podmienky na praktický výcvik žiakov základných škôl. Ľudia z neziskovej organizácie Terra Grata však namietajú, že realita je trochu iná. Osobne navštívili viacero ihrísk na Slovensku. Tých skutočne fungujúcich, veľkých a kvalitných dopravných ihrísk je podľa ich odhadu približne 10.
V Banskej Bystrici nie je momentálne žiadne väčšie dopravné ihrisko, a preto musia deti zo škôl dochádzať napríklad 40 kilometrov na ihrisko do Turčianskych Teplíc. Neziskovka Terra Grata sa už v minulosti pokúšala o vytvorenie dopravného ihriska v areáli trolejbusovej vozovne, ale neúspešne. Bez výsledku je zatiaľ aj najnovší projekt, pre ktorý si vyhliadli pozemok s rozlohou približne 5-tisíc štvorcových metrov, kde by sa dali naprojektovať a nasimulovať takmer všetky dopravné situácie. Súčasný primátor Ján Nosko im vyjadril podporu, všetko však bude závisieť od mestských poslancov, či budú ochotní na túto investíciu vyčleniť prostriedky z mestskej kasy. Nuž a bývalé ihrisko sa ako mnohé iné dopravné ihriská pravdepodobne premení na stavenisko.
Foto: Andrej Barát, Pravda .
Jeho súčasným majiteľom je známy bystrický investor Peter Valach, ktorý stojí napríklad za nákupným strediskom Europa Shopping Center. „Plocha viac ako 14-tisíc štvorcových metrov v samom centre mesta Banská Bystrica je príliš lukratívna na to, aby sa z nej vybudovalo dopravné ihrisko. Len pozemky majú investičnú hodnotu viac ako 1,5 milióna eur. Pokiaľ by mesto Banská Bystrica prejavilo záujem vybudovať pre obyvateľov mesta nové dopravné ihrisko, sme pripravení rokovať s mestom o finančnom vyrovnaní, prípadne o zámene pozemkov,“ naznačil Valach, konateľ spoločnosti VAV Development.
Roztopašní vinníci
Nepozornosť. Živosť. Roztopašnosť. Zvládnuť tieto detské živly, to je asi tou najväčšou výzvou dopravnej výchovy, zhodujú sa všetci oslovení experti a učitelia. Ukázalo sa nám to aj pri krátkom pozorovaní priechodu v centre Levíc. Poskakujúca kôpka učebníc, gumičkových náramkov, slúchadiel a štrbavého úsmevu vybehne na cestu spoza zaparkovaného auta tak náhle a nečakane ako jarný dážď. Napomenutia dospelých sú čosi ako nejasná ozvena za ťažkými dverami. Svoj pozitívny vplyv na priechodoch pred školami majú určite akcie mestských aj štátnych policajtov, tí však nemôžu stáť na každom priechode.
Aj v policajných štatistikách nepozornosť figuruje na prvom mieste medzi príčinami dopravných nehôd, ktoré v uplynulom roku zavinili deti. Až v 98 nehodách z celkového počtu 261 bolo príčinou práve to, že sa deti nepresvedčili pred vstupom na vozovku, či tak môžu urobiť bezpečne a bez ohrozenia. Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová dopĺňa, že nielen deťom, ale aj rodičom a starým rodičom treba ustavične pripomínať prosté pravidlá. „Že na bezpečné prechádzanie cez cestu je určený priechod pre chodcov a deti bez dozoru by sa nemali na cestách objaviť vôbec.“
Dopravné nehody a deti
- 7 detí zomrelo pri dopravných nehodách v roku 2014 (štatistiky za rok 2013 spomínajú 5 detí, v roku 2012 to bolo 9)
- 261 dopravných nehôd zavinili deti (v roku 2013 to bolo 266, za rok 2012 polícia zaznamenala 203 nehôd)
- medzi najčastejšie príčiny za rok 2014 patrí nepresvedčenie sa chodca pred vstupom na vozovku, či tak môže urobiť (98 nehôd), vstup chodca bezprostredne pred prichádzajúce vozidlo (38), nesprávne prechádzanie chodca cez vozovku mimo priechodu pre chodcov (23), nesledovanie situácie v cestnej premávke (20)