Medzi projektmi, ktoré miestni oceňujú najviac, je určite podpora Turkanskému vodnému projektu. "Je to iniciatíva diecézy v Lodware, ktorá sa začala už pred troma desaťročiami. V minulosti ju podporovali viaceré organizácie. My sme zapojení od roku 2003. Podporujeme tímy, ktoré sa starajú o údržbu hĺbkových studní. Diecéza ich má dva,“ vysvetľuje slovenským novinárom, ktorí navštívili Turkanu, Maroš Čaučík z organizácie eRko. Tá na Slovensku usporadúva kolednícku akciu Dobrá novina, z ktorej peniaze idú na rozvojové projekty. Vodný projekt v Turkane získal na rok 2015 70-tisíc eur.
Vonku je už medzitým viac ako 40 stupňov Celzia. Sme asi dve hodiny cesty autom od Lodwaru pri jednej hĺbkovej studni.
Stojíme v koryte rieky. Na mieste, kde sa doslova voda sypala a piesok sa lial, veď pod nohami je vyprahnutá zem. Keď príde obdobie dažďov, možno sa miestni dočkajú aj vody. Azda tam, kde je teraz piesok, potečie rieka.
Zatiaľ sú však slová z rozprávky drsnou skutočnosťou. Čo tu môže prežiť? Do výšky týčiace sa mrakodrapy mravenísk ponúkajú jednu odpoveď. Kozy a ťavy tu tiež nie sú výnimkou. A čo ľudia? Zdrojom vody pre miestnych je studňa, ktorá sa však pokazila. Našťastie pomoc je nablízku. Údržbári studní v rámci vodného projektu sa púšťajú do práce.
"Títo ľudia inštalujú a opravujú rôzne typy studní, ktoré v Turkane existujú. Majú terénne autá s výbavou a podľa potreby smerujú tam, kde sa vyskytne problém. Opravujú nielen studne, ktoré navŕtala diecéza, ale aj iné organizácie a vláda. Oficiálne úrady momentálne nemajú na kapacitu, ktorú poskytuje tento projekt,“ vysvetľuje Čaučík. "Hodnotím prácu tímov ako veľmi profesionálnu. Sú schopní efektívne odstrániť chyby. Opravujú klasické ručné pumpy, ale aj modernejšie. Solárne a veterné. V každom tíme majú technika pre solárne zariadenia,“ hovorí Čaučík, ktorý je aj ambasádorom Európskeho roka rozvoja.
V horúčave opravári pracujú neúnavne. Vyťahujú rúrky zo studne, ktorá má viac ako 50 metrov. Tempo práce je mimoriadne. Vybrať jednu rúrku, uložiť nabok a znova a znova.
Foto: Andrej Matišák, Pravda
Fľaša vody
Oprava prilákala miestnych ľudí. Tímu radí aj líder komunity Epodo. Prichádzajú muži, ženy aj deti s bandaskami a veria, že si ich onedlho naplnia. Niektorí sa zaujímajú o návštevu z Európy. Jeden chlapec v kŕdli detí patrí k najmenším, ale je najodvážnejší. Kým ostatní spätkujú, on natiahne ruku a už v nej drží dôležitý úlovok. Fľašu s vodou si pritisne na hruď a trieli medzi ostatné deti. Usmieva sa od ucha k uchu. Veď má vodu a zároveň fľašu, do ktorej si bude môcť nabrať životne dôležitú tekutinu neskôr.
Darovanie jednej fľaše vody je tu možno pekné, ale pravdupovediac bezvýznamné gesto. "Keď je sucho ako teraz, tak je studňa jediným zdrojom vody. V prípade, že sa pumpa pokazí, obyvatelia musia ísť ďaleko po vodu, aj viac ako 10 kilometrov,“ hovorí Joseph Ng'ang'a, ktorý má na starosti údržbárske tímy. "Studne si vyžadujú opravy. Závisí to však aj od počasia. Keď prší, tak sa pastieri presúvajú od studní za pašou. Používajú potom aj otvorené studne, takže pumpy sa menej opotrebujú. Keď však neprší, tak sa ľudia aj zvieratá sústreďujú tam, kde je voda. Potom majú naše údržbárske tímy veľa práce,“ hovorí Ng'ang'a.
Až posledný diel studne, cylinder, je pokazený. Tím ho vymení a teraz musia chlapi všetky rúrky do studne uložiť opäť. Onedlho však už prichádza vytúžený moment. Začne sa pumpovať. Pár záberov naprázdno, ale voda už tečie. Najprv trocha kalná, rýchlo sa však prečistí a ľudia pijú a napĺňajú si fľaše a bandasky. Ozýva sa smiech, deti pri pumpovaní vody poskakujú a tešia sa. Je to fráza, že voda je život, ale zároveň žiadna fráza viac nevyjadruje skutočnosť.
"Za posledné dva roky mala Turkana ešte väčšie problémy s vlahou ako obyčajne. Niektoré pumpy opravujeme aj šesťkrát ročne. V roku 2014 sme zasahovali 250 ráz. Niekedy opravy trvajú dlhšie. Pri solárnych pumpách to závisí od toho, čo sa pokazí. Bežné ručné pumpy vieme opraviť do dvoch hodín. Máme však čoraz viac solárnych púmp, lebo náklady na prevádzku sú nízke. V Turkane nie je iný projekt ako tento. Bez stálych opráv by ľudia nemali prístup k vode,“ povedal Ng'ang'a.
Podľa neho viac ako 50 percent vrtov nie je úspešných. "Ale stále sme na tom dobre. Okrem našich vrtov sú tu aj iné od ďalších organizácií. Naše dva tímy sa momentálne starajú približne o 400 studní, ktoré využívajú miestni ľudia. Urobili sme okolo päťsto vrtov. V niektorých prípadoch sú však v oblastiach, odkiaľ z rôznych príčin ľudia odišli, napríklad pre bezpečnostnú situáciu. Takže niektoré vrty sú nevyužívané,“ vraví Ng'ang'a.
Foto: Andrej Matišák, Pravda
Klimatické zmeny
Manažér projektu zároveň upozorňuje na problém, pri ktorom už nepomôžu len studne. "Obdobie dažďov sa skracuje. Obdobie sucha trvá dlhšie. V roku 2012 pršalo. O rok neskôr však nie. Dážď potom prišiel vlani v novembri. Boli sme takmer dva roky bez zrážok. Pre ľudí je čoraz zložitejšie dostať sa k vode. Mali sme viac otvorených studní. Teraz je však suchšie. Od januára 2015 sme veľmi často opravovali. Je to dôkaz, že sa viac využívajú. Znamená to, že dážď v novembri nemal taký efekt, ako by sme očakávali,“ vysvetlil Ng'ang'a.
Podľa štúdie Americkej univerzity vo Washingtone Klimatická zmena a konflikt medzi kmeňmi Turkana a Merille v oblasti sa od 60. rokov minulého storočia zvyšuje priemerná teplota. Ng'ang'a na vodnom projekte pracuje 14 rokov a zaznamenáva zmeny.
"Klíma v Turkane je iná. Striedanie období sucha a dažďov sa mení. Predtým pršalo od apríla do mája a potom v októbri a novembri. Teraz však nie vždy v týchto mesiacoch prichádza dážď. Neviem povedať, prečo to tak je. Klimatickú zmenu však vidím,“ tvrdí Ng'ang'a.
Aj miestny líder Epodo pridáva vlastnú skúsenosť. "Zbierali sme jedlé plody na živobytie. Tam, kde boli, však už nie sú,“ hovorí. Zároveň je veľmi rád, že pumpa funguje. "Stály prísun vody mení ľudské životy. Nie sme tak závislí od toho, že ju musíme zabezpečiť. Ľudia sú slobodnejší, deti sa môžu vzdelávať,“ vraví Epodo.
Vplyv klimatickej zmeny a celkovú udržateľnosť projektu je pritom potrebné brať do úvahy aj pre budúcnosť vodného programu.
"Výzvu vidím v lepšej spolupráci s vládou. Diecéza v tom už urobila kroky a podpísala memorandum o porozumení. Na základe toho by vláda mala podporovať projekt nákupom náhradných dielov a materiálu. Odľahčilo by to donorov a postupne by sa vlastníctvo projektu dostalo do miestnych rúk. Myslím si, že je to dobre. Samozrejme, je to aj o tom, za čo sa cíti vláda zodpovedná. V minulosti vznikli pumpy vďaka iniciatíve diecézy, ďalších darcov,“ vysvetľuje Čaučík.
Podľa neho však vývoj môže ísť aj tým smerom, že vláda projekt preberie a urobí si z neho vlastný biznis. "Problém je napríklad momentálne v zavádzaní memoranda do praxe. Miestna ministerka, ktorá to má na starosti, tvrdila poslancom, že na podporu opravárskych tímov už prispieva. Diecéza však žiadne peniaze nedostala. Ukázalo sa, že ministerka sedí vo firme, ktorá sa stala kontraktorom vlády a mala by poskytovať podobné služby. Má teda vlastný záujem. Odhadujem však, že sa to v krátkom čase vyrieši. Nebolo by však šťastné, keby vláda celý projekt prevzala. Skôr by bolo dobré spojiť sily. Údržbársky tím by sa mohol rozrásť a mohlo by sa zlepšiť plánovanie,“ myslí si Čaučík.
Foto: Andrej Matišák, Pravda
Jednou nádejou pre suchú Turkanu je, že pod povrchom objavili vodu. Otázkou je však jej využitie. Podľa momentálnych analýz je voda príliš slaná. "Keby sme však predsa len správne vedeli využiť vodu, mohlo by to zmeniť život ľudí. Do úvahy by prichádzalo napríklad zavlažovanie. Mestá a osady by mali lepší prístup k vode. Jeden z rezervoárov je aj pomerne blízko Lodwaru, hlavného mesta Turkany,“ reaguje Ng'ang'a.
Ani podzemná voda by však neriešila všetky problémy, ktoré súvisia s klimatickými zmenami. Podľa štúdie amerického Pentagonu z minulého roku je to aj bezpečnostná otázka. Dosah klimatických zmien na konflikty je potrebné ešte viac skúmať. Faktom však je, že už teraz sa v Turkane tradične bojuje o územie a o pašu. Miznúca voda s vysokou pravdepodobnosťou len prispeje k ďalším problémom.
Okrem toho pre rozvojové štáty predstavujú klimatické zmeny novú finančnú záťaž. Musia viac investovať do vodného či poľnohospodárskeho manažmentu.
Od konca novembra sa v Paríži koná konferencia OSN o klimatických zmenách. Zúčastnené strany teraz rokujú o redukcii skleníkových plynov. OSN tvrdí, že ambíciou konferencie je dosiahnuť záväznú dohodu pre všetky krajiny sveta. Možno by delegátom nebolo zlé ukázať, čo znamená pre mnohých ľudí na svete jedna studňa, a čo znamená, keď sa voda stratí. Spomenie si niekto v Paríži na Turkanu?
Cestu do Kene podporila Platforma MVRO z prostriedkov Európskej komisie a SlovakAid.