Namiešajte priateľstvo a uvarte si halušky

Začiatky v inom meste a krajine môžu byť dobrodružstvom spojeným s objavovaním nepoznaného, ale aj s kultúrnym šokom. Noví ľudia, ťažký jazyk, netradičné zvyky a jedlá, ktoré chutia celkom inak. Niekto si bryndzové halušky obľúbi od prvej chvíle, inému neprestávajú vykrúcať nos. Na kurze varenia sa "bryndzáky” aj ďalšie slovenské jedlá učili variť Číňanka Liu, Američan Alan, Španiel Curro a Yen z Taiwanu.

31.05.2015 06:00
varenie, kuchyňa Foto: ,
Pri varení slovenských pochúťok si cudzinci vymieňajú skúsenosti aj rady.
debata

Fazuľová polievka, štrúdľa, pečené zemiaky s rozmarínom, plnené pirohy… To je menu, do prípravy ktorého sa zapojila dvadsiatka nadšencov a milovníkov slovenskej kuchyne zo všetkých kútov sveta. A hoci bolo varenie prvým plánom, tým druhým sa stali rozhovory, spoznávanie iných kultúr aj praktické rady do života na Slovensku. Po zmiešaní všetkých týchto ingrediencií vznikol chutný guláš nových priateľstiev.

Yen, Taiwan: Slovenčina nie je taká ťažká

Yen z Taiwanu. Foto: Jana Kollárová, Pravda
Yen, varenie Yen z Taiwanu.
Usmiaty Yen z Taiwanu pripravoval na kurze varenia medailóniky zo sviečkovej a pečené zemiaky s rozmarínom. Hoci niekedy to vyzeralo ako boj s mäsovým votrelcom, výsledok na tanieri nielen rozvoniaval, ale aj chutil. Zo všetkých vareniachtivých je na Slovensku najkratšie, dva mesiace. „Cestoval som po Európe, a keďže Slovensko bolo veľmi zaujímavé, vrátil som sa a začal som tu pracovať. Život na Slovensku je úžasný, napriek tomu, že máte celkom inú kultúru, ako je naša. Takmer do všetkého som sa zamiloval, vrátane jedla a piva! Keďže som sa predtým učil po rusky, ani slovenčina sa mi nezdá taká ťažká.“

Alan, USA: Na držkovú som nenašiel odvahu

Alan z USA. Foto: Jana Kollárová, Pravda
Alan, varenie Alan z USA.
Alana z USA priviedla na kurz varenia zvedavosť, a najmä túžba naučiť sa pripraviť jeho obľúbené bryndzové halušky. „Boli veľmi chutné. Nie som si istý, či sa mi podaria rovnako dobre aj doma, ale bolo zábavné učiť sa, ako sa pripravujú,“ hovorí Američan, ktorý miluje slovenskú kuchyňu. „Možno viac, ako moja žena. Okrem bryndzových halušiek mám rád segedínsky guláš, divinu, cesnakovú polievku a pivo. Na držkovú a paštéty som však doteraz nenašiel odvahu,“ hovorí usmiaty muž, zatiaľ čo trpezlivo mieša a opatrne vyberá hotové halušky z variacej sa vody. Alan prišiel na Slovensko z amerického Texasu. „Moja manželka je Slovenka a pred deviatimi rokmi sme sa sem presťahovali z Washingtonu. Mám prácu, ktorú môžem robiť z akéhokoľvek miesta, navyše, vždy som chcel žiť v Európe,“ vysvetľuje riaditeľ oddelenia prieskumu trhu v oblasti telekomunikácií.

Pochvaľuje si život na Slovensku a najmä prajné prostredie pre rodiny s malými deťmi. „Je to perfektné miesto v strede Európy s mnohými zaujímavosťami v okolí. Zimu tu máte trochu dlhšiu, ale… zvykol som si.“ Čo ho vie stále prekvapiť? „Vždy, keď platím za dvojeurovú kávu päťeurovou bankovkou, čašník sa ma opýta, či nemám drobnejšie,“ krčí nechápavo plecami.

K Slovákom si podľa Alana treba hľadať cestu trochu dlhšie. „Na prvý pohľad sa môžu zdať odmeraní, chladní a nezdvorilí, ale keď ich lepšie spoznáte, sú priateľskí a pohostinní.“ A čo sa mu vybaví, keď počuje Slovensko? Alan hovorí, že slová hymny, prípadne, momentálne aktuálny pokrik: „Slovenskóó, Slovenskóó, heja, hééja, heja Slovensko!“

Každý rok sa Alan teší na Vianoce a najmä na vianočné trhy. Naopak, tradície spájajúce sa s Veľkou nocou nie sú jeho šálkou kávy. „Aj keď mnoho Slovákov to považuje za dobrú zábavu, mám dve dcéry, a nepáči sa mi to. Budúci rok ich asi tiež vybavím korbáčom, aby si to malí chlapci vyskúšali na svojej koži,“ dodáva s úsmevom.

Liu, Čína: Váš chlieb chutí báječne

Liu z Číny. Foto: Jana Kollárová, Pravda
Liu, Číňanka, varenie Liu z Číny.
Inštruktorka Konfuciovho inštitútu v Bratislave prišla na Slovensko pred rokom a pol. O našej krajine nevedela vôbec nič a prvé pozvanie na obed do jednej z reštaurácií v hlavnom meste ju prekvapilo. „Jedlo, ktoré mi priniesli, bolo takmer rovnaké, aké pripravujeme u nás, na severovýchode Číny. Keď som poslala fotku mame, smiala sa a napísala mi: Teraz som si už istá, že nebudeš hladovať.“ Mladá Číňanka spája Slovensko s prívlastkami malé, pokojné, ale tiež so slovami studené počasie a nízke platy. Na kurze varenia sa s ďalšími dievčatami pokúšala o štrúdľu. „Bola veľmi chutná, pri jej príprave sme sa veľa nasmiali,“ hovorí Číňanka, ktorá si obľúbila najmä všakovaké chute slovenského chleba. Halušky by však do úst nikdy nedala. „Nemám rada bryndzu.“

Curro, Španielsko: Boduje cesnačka

Curro zo Španielska. Foto: Jana Kollárová, Pravda
Curro, varenie Curro zo Španielska.
Aj Španiel Curro je milovníkom bryndzových halušiek, na kurze varenia sa však trpezlivo trápil s bryndzovými pirohmi. „Chutili mi, hoci som ich nikdy predtým nejedol. Z vašich jedál mám ešte rád cesnakovú polievku so syrom podávanú v chlebe.“ Do Bratislavy prišiel Curro ako dobrovoľník organizácie Wild Elephants Hostel s cieľom zdokonaliť si angličtinu. Neskôr sa zamestnal v počítačovej oblasti. „Na Slovensku som videl prvého divého ježka vo svojom živote!“ hovorí o najväčšom prekvapení, ktoré ho stretlo po príchode. Aj on hodnotí Slovákov na prvý pohľad ako uzavretých a chladných. „Po roztopení prvej ľadovej kryhy sa však stávajú veľmi ústretovými.“ Keďže miluje všetko, čo súvisí s jedlom, kurz varenia slovenských jedál nemohol vynechať. „Je to príjemný relax a možnosť spoznať mnoho zaujímavých ľudí.“

Henrieta, Slovensko: Spoznávam odlišné kultúry

Henrieta zo Slovenska. Foto: Jana Kollárová, Pravda
Henrieta, varenie, kuchyňa Henrieta zo Slovenska.
Hoci sa na kurze varenia z každého kúta ozývala angličtina, fazuľovú polievku miešala a podchvíľou ochutnávala Slovenka Henrieta. Ako sa ocitla medzi cudzincami? „Všetko sa začalo mojou túžbou komunikovať v angličtine. Nemala som príležitosť používať tento jazyk v práci a dovolenka mi na to nestačila. Začala som preto pátrať na internete a narazila som na skupinu Internations. Oslovila som jej ambasádora s prosbou, či by som sa mohla zapojiť do aktivít a dostala som srdečnú odpoveď, že som vítaná,“ hovorí Henrieta o svojich začiatkoch v komunite cudzincov žijúcich na Slovensku. „Začala som spoznávať ľudí, ich uhol pohľadu na Slovákov, na život u nás, odlišné kultúry. Dozvedela som sa, že veľakrát sa cítia bezradní, pretože nepoznajú jazyk. Ísť k lekárovi či dať si opraviť auto, alebo vybaviť niečo na úradoch je pre nich nočnou morou. Ľudia v skupine Internations si navzájom pomáhajú alebo sa napríklad ako dnes učia variť. Pre mňa je to zase veľká príležitosť spoznať odlišné kultúry a zdokonaliť sa v jazyku,“ pochvaľuje si.

Pomocná ruka

Diego Loyolo. Foto: Jana Kollárová, Pravda
Diego Loyolo Diego Loyolo.
Cudzinci prichádzajúci na Slovensko pracovať a žiť majú mnoho otázok: Kde je medzinárodná škola pre deti? Kde nájdem učiteľa slovenčiny? Ako doklady potrebujem na šoférovanie? Čo potrebujem na prechodný pobyt? Pomocnú ruku im podáva medzinárodná organizácia Internations. Ponúka užitočné informácie, ale aj nových priateľov, propaguje aktivity po celom Slovensku. Internations založila v roku 2007 skupina mladých nadšencov. Dnes už má 1,7 milióna členov v 390 mestách v 195 krajinách po celom svete. V roku 2012 vznikla aj v Bratislave. Jej zakladateľom a ambasádorom je Diego Loyolo z Ekvádoru, ktorý žije a pracuje v Bratislave.

Ekvádorčan žil niekoľko rokov v americkom Pittsburghu, kde stretol svoju slovenskú manželku. Keďže sa jej cnelo za blízkymi, pred piatimi rokmi prišli do Bratislavy. „Pôvodne sme tu mali byť len rok, ale veľmi sa mi u vás zapáčilo a zostali sme tu natrvalo. Tento rok žiadam o slovenské občianstvo. Bratislava je malá, ale je tu všetko,“ hovorí projektový manažér nadnárodnej spoločnosti. Organizovanie podujatí v rámci Internations je jeho koníčkom, ktorý robí vo voľnom čase.

„Mnohí ľudia prichádzajúci na Slovensko aj po roku tvrdili, že Bratislava je nudná. Namietal som, že to nie je pravda. Veď ako by som mohol milovať nudné mesto? Problém je len v nedostatku informácií, pretože mnohé z nich sú v slovenčine. Chcel som ukázať, že na Slovensku žijú milí ľudia, že sa dajú nájsť zaujímavé miesta,“ hovorí o motivácii, ktorá ho viedla k založeniu Internations na Slovensku.

Diego priznáva, že so slovenčinou, ktorú sa učí štyri roky, sa doteraz trápi. „Stále ovládam len základy. Rozumiem jednoduchej konverzácii, ale to je všetko. Stále však robím chyby. Napríklad som hladný, vyslovujem ako – som chladný,“ hovorí s úsmevom milovník života aj slovenských jedál. „Páči sa mi ich sezónnosť. Napríklad májová bryndza s haluškami a pirohmi, v zime kapustnica či klobása s kofolou. A viete, že bryndzové halušky som spočiatku považoval za predjedlo? Vravel som si, že to nemôže byť hlavný chod. No keď som ich ochutnal, pochopil som. Och!“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #varenie #slovenské jedlá #slovenská kuchyňa