Máme jedlo pre všetkých. A predsa tretinu zahodíme

Ľudia vyhadzujú krivé uhorky, pretože rovné sú krajšie. Hoci chutia úplne rovnako. Spaľovne ničia milióny ton múky, cestovín, ktoré sú absolútne v poriadku a nasýtili by chudobných. Na skládkach končia celé kamióny jedla, ktoré človek vyhodil len tak. Z roztopaše. Zbytočné je nariekať nad rozliatym mliekom. A čo tak nad premrhanou pitnou vodou, ľudskou prácou, zdevastovanou prírodou. Alebo aspoň nad peniazmi, ktoré vidličkou zhŕňame z taniera do zapáchajúcej temnoty.

15.08.2015 10:00
hora, vyhodenmé ovocie a zelenina, Brusel Foto:
Hora zo zeleniny a z ovocia v Bruseli, ktorá dokáže uživiť 5 000 ľudí. Všetko zo zásob, ktoré by skončili v kontajneroch. Podobné hory buduje environmentálna organizácia Feedback v európskych metropolách už od roku 2009. Snaží sa upozorniť na plytvanie jedlom.
debata (31)

Zápcha na rušnej ceste na Balkán ponúkne cez rozhorúčené okno nevšedný zostrih toho najlepšieho, čo prináša druhá polovica leta. V sadoch sa červenejú jablká a sladne hrozno. Zlatú krajinu češú kombajny. Kolóna sa zrazu pohne. Dlho nič, len sa mihajú biele čiary na čiernom koberci, až sa konečne objaví odmena. More? Áno, a ešte čosi. All inclusive.

Dáma v širokom klobúku si zo švédskych stolov nesie vrchovato naložené taniere. Na jednom je zmes kuracieho rezňa s bolonskými špagetami, k tomu ako príloha vyprážané rybie filé a na druhom sú koláče poprehadzované s pudingom. Na začiatok! Zobne si. Zvraští čelo. Taniere odtisne a ide si naložiť dačo lepšie. No a čo! Veď je to zadarmo. Medzitým príde obsluha, taniere s hnusom zhrnie do koša a v slovanskom jazyku odfrkne. „Turisti.“ Čerešničkou na torte je tabuľka, ktorá hrdo hlása, že aj táto reštaurácia sa pridala ku kampani Love Food, Hate Waste (miluj jedlo, nenáviď odpad).

Takýto obrázok sa nám toto leto naskytol v jednom hoteli v Bulharsku. A veľmi sa nelíšil od vlaňajších zážitkov v Chorvátsku. Predtým v Taliansku. Kopcom naložený tanier na all inclusive dovolenke je krikľavým príkladom toho, ako ľudia nehanebne plytvajú jedlom. Nie je to však len gastronomická vražda. S každou vyhodenou porciou si ľudstvo ničí vodu, znehodnocuje prácu, poškodzuje prírodu. Zaťažuje ekonomiku. Celosvetové straty spojené s premrhaným jedlom vyčísľuje OSN na 750 miliárd dolárov ročne.

A najmä, roztvárajú sa nožnice. Vedci zrátali, že už dnes dokážeme vyrobiť toľko potravín, že by uživili jeden a pol Zeme. Planéty, na ktorej asi miliarda ľudí umiera od hladu a zároveň asi 900 miliónov obyvateľov je obéznych. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že minimálne tretina všetkého jedla vyrobeného pre človeka končí v odpadkoch. Podľa niektorých štúdií je to až 1,3 miliardy ton ročne, podľa skromnejších „iba“ jedna miliarda. To je približne 42 miliónov plne naložených kamiónov. Ich kolóna by bez problémov dočiahla zo Zeme na Mesiac.

Sme národ jedla. Inštalácia Food People víta... Foto: Andrej Barát
Food People, Miláno, Expo 2015, Dante Ferretti Sme národ jedla. Inštalácia Food People víta návštevníkov Expo Miláno 2015. Autorom je dizajnér Dante Ferretti.

Zlá, zlá ryba

Kamiónov s modrou vlajkou s kruhom z dvanástich hviezd by bolo v tejto kolóne 4,2 milióna. Každoročný príspevok Európskej únie k celosvetovému plytvaniu jedlom totiž predstavuje asi 100 miliónov ton. Zatiaľ čo celosvetový priemer vyhodeného jedla je 30 percent, v Európe sa podľa Európskej komisie vyhodí až 50 percent jedla.

Nuž a kým v rozvojových častiach sveta sa jedlo premrhá kvôli slabej logistike či zastaranej chladiarenskej technike, v Európe je to preto, lebo ľudia sfajnoveli. Príkladom je rybolov. Podľa knihy Tristrama Stuarta Odpad: Škandál celosvetového plytvania jedlom (2009) sa každý rok vyhodí 40 až 60 percent všetkých rýb, ktoré boli ulovené v Európe. A to aj pre nevyhovujúcu veľkosť či vzhľad.

Ak Európania nezmenia svoj prístup k jedlu, tak podľa správy britskej Snemovne lordov (horná komora parlamentu Spojeného kráľovstva) celková hmotnosť premrhaného jedla narastie už o päť rokov až na 126 ton ročne. Najväčšími plytvačmi v Európe sú pritom práve obyvatelia Británie. Vyhodia vyše 14 miliónov ton ročne. Nasledujú Nemci s vyše 10 miliónmi. V tesnom závese sú Holanďania (9,5 milióna), potom Francúzi a Poliaci (obe krajiny vyhodia približne rovnako, 9 miliónov). Česká republika premárni 729-tisíc ton. A Slovensko, hoci má polovičný počet obyvateľov, vyhodí až 589-tisíc ton jedla. K Slovensku sa však ešte vrátime.

Francúzsky parlament oznámil v tomto roku, že prijme opatrenia na zmiernenie plytvania. Jedným má byť zákaz pre supermarkety. Už nebudú môcť zničiť potraviny, ktoré sa nepredali. Namiesto toho musia toto jedlo ponúknuť chudobným či bezdomovcom alebo nájsť iné využitie, napríklad ako krmivo pre zvieratá.

Zdá sa, že pri činoch nezostanú len Francúzi. „Európsky parlament odhlasoval 9. júla 2015 historické uznesenie vďaka pozmeňovaciemu návrhu predloženému európskou poslankyňou Angélique Delahaye. V rámci uznesenia o cirkulárnej ekonomike (ktorá, na rozdiel od klasickej "lineárnej“ ekonomiky udržiava zdroje a spotrebované výrobky nelikviduje, ale recykluje – pozn. red.) poslanci prostredníctvom tohto pozmeňovacieho návrhu vyzývajú Európsku komisiu, aby boli prijaté predpisy stanovujúce pre obchodné reťazce povinnosť distribúcie nepredaných potravín charitatívnym organizáciám," pripomína Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory. Dodáva, že každý večer vyhodí každý supermarket v EÚ 40 kilogramov potravín s priemernou hodnotou 500 eur, čo by umožnilo uživiť asi 100 ľudí. Lenže sú najväčšími hriešnikmi a plytvačmi jedlom naozaj supermarkety?

Jedine rovná uhorka je dobrá

Krivú uhorku obchod od pestovateľa zeleniny nezoberie. Musí byť rovná. Pretože zákazník to tak chce. Nikoho nezaujíma, že chutí rovnako. Aj krivá paprika vyzerá v očiach spotrebiteľa podozrivo. Paradajka nemôže byť priveľmi malá. Zemiak nesmie byť priveľký. Na zelenine nesmú byť škrabance, chrasty, hoci to nijako neovplyvňuje jej chuť.

„Zelenina jednoducho musí byť ako vymaľovaná. Inak to od nás nezoberú,“ hovorí Beatrix Sepešiová, ktorá spoločne s manželom Kazimírom pestuje zeleninu pri Šuranoch. Ten jej rozprávanie dopĺňa o čísla. Kvôli kozmetickým chybám musia pestovatelia vytriediť asi 40 percent zeleniny.

„A z toho nám nakoniec vrátia z obchodu 10 až 20 percent, lebo sa to oškrie. Ľudia sa premŕvajú v celej debničke, len aby si vybrali päť rajčín,“ opisuje zeleninár v čase, keď u nich vrcholí zber nakladačiek, rajčín a zemiakov. Pestovateľom tak zostáva obrovské množstvo potravín, ktoré by sa dali normálne konzumovať, ďalej zužitkovať. No nikto ich nechce. Časť ide do kompostu. Niečo sa rozdá známym. Charite. Nespotrebované zemiaky dávajú ošípaným.

A odkiaľ je potom všetka tá bezchybne vyzerajúca zelenina na pultoch supermarketov? „Z Afriky,“ povie bez zaváhania. „Vozia k nám rajčiny, papriky, pór, melóny z Tuniska, Maroka. A u nás to predávajú ako taliansku, francúzsku, grécku zeleninu. Ale všetko je to v skutočnosti z Afriky,“ odpovedá skúsený pestovateľ.

Takmer všetka táto zelenina je podľa neho navyše chemicky zakonzervovaná. Preto vyzerá mrkva pekná aj pol roka po vytrhnutí zo zeme a nevädne jej vňať. Paprika je večne zelená. „Ja im v tomto nemôžem konkurovať. Nebudem konzervovať zeleninu, nechcem predsa tráviť ľudí!“ rozhorčuje sa pán Sepeši.

Jeho recept na zníženie plytvania jedlom je jednoznačný. „Zakázať dovozovú zeleninu. A potom by si ľudia viac vážili tú našu. Aj keď je krivá. Ale je určite chutnejšia. A zdravšia.“

zväčšiť Plytvanie jedlom bolo veľkou témou na plagátoch... Foto: U.S. National Archives and Records
plagát, šetrenie jedlom, 2. svetová vojna Plytvanie jedlom bolo veľkou témou na plagátoch vo vojnových časoch.

Krásny zhnitý ananás

„Tanier vylízať do čista! Zbraň je jedlo, tak ním nemrhaj! Nakupuj rozumne, var svedomito, všetko zjedz!“ Tak zneli nápisy na plagátoch spred 70 rokov. Ich odkaz bol v súvislosti so zúriacou druhou svetovou vojnou celkom jednoznačný. A hoci súčasné plagáty poukazujú na iné súvislosti a dosahy plytvania jedlom (napríklad planéta Zem na vyhryzenom jablku alebo symbol libry na hrianke), tie dnešné aj tie staré oslovujú rovnakú skupinu. Domácnosti.

Podľa štatistík Eurostatu sa na plytvaní jedlom podieľajú najviac práve domácnosti. A to až 42 percentami. Podiel obchodných reťazcov na celom balíku predstavuje v skutočnosti len päť percent. Hlavný vinník je teda jasný. Nemožno sa čudovať, že európski politici zdôrazňujú vo svojich výzvach to, že treba naučiť najmä obyčajných ľudí, že jedlo nepatrí do koša.

Aj preto nám Clara Eugenia Aguilera García, podpredsedníčka Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskeho parlamentu, nedávno v krátkom rozhovore zdôrazňovala potrebu učiť šetrnosti k jedlu „od najútlejšieho ve­ku“.

Aj podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sú deti alfou a omegou. „Z nášho hľadiska je priam nevyhnutné vychovať si novú generáciu uvedomelých konzumentov. A to najmä v časoch globalizácie, voľného trhu, kde sa otázka ponuky a dopytu potravinárskych výrobkov dá dovozmi vyriešiť rýchlo. Dlhodobo poukazujeme na potrebu zapracovať do učebných osnov predmet, ktorý by rozvinul spotrebiteľskú výchovu detí. Ktorý by ich naučil, aké hodnoty má potravina, ako ju správne skladovať,“ naznačuje hovorkyňa komory Holéciová.

To už čiastočne suplujú rôzne krúžky zdravého varenia, aktívnejší pedagógovia environmentálnej výchovy. Na Slovensku sa pripravuje už tretí ročník projektu pre základné školy Hovorme o jedle…

Z hromady európskych plagátov, letákov, brožúrok občas vytŕča výnimočný projekt. Pred pár rokmi na tému plytvania jedlom unikátnym spôsobom reagoval rakúsky umelecký fotograf Klaus Pichler vo svojom projekte Jedna tretina.

Znehodnotené, skazené alebo zhnité jedlo zakomponoval do pôsobivých zátiší, pričom ku každému obrázku pridal fakty, ktoré dokumentujú, čím všetkým si musela prejsť daná potravina, než skončila v koši. Taký ananás musel absolvovať 10 666 kilometrov (vzdušnou čiarou) a na jeden kilogram jeho hmoty sa minulo 360 kilogramov vody. Kým zhnil nepovšimnutý na tanieri.

Možno si na tieto údaje spomenie človek, keď bude pred Vianocami dávať ananás do košíka len preto, aby stôl vyzeral bohatý… No nech sú akokoľvek pôsobivé výstupy umelcov alebo kresby nadšených detí, možno je ten skutočne vplyvný informačný kanál pre spotrebiteľov niekde inde.

Robot podáva ľuďom jablká. Žiadne debničky, v... Foto: Andrej Barát
Miláno, Expo 2015, robot na podávanie jabĺk, supermarket budúcnosti Robot podáva ľuďom jablká. Žiadne debničky, v ktorých by sa ľudia mohli prehŕňať a vyberať si len najfajnovejšie kúsky.

Supermarket ako knižnica?

Obchodné reťazce síce fyzicky vyhadzujú len pár percent jedla, no ich dosah na správanie spotrebiteľov nie je určite zanedbateľný. Správa londýnskeho ústavu IMechE (Institution of Mechanical Engineers) z roku 2013 poukazuje napríklad na to, že jeden z kľúčových vplyvov na plytvanie jedlom tkvie v lákaní zákazníkov na kupovanie veľkých balení. Sú to akcie typu – kúp jeden a druhý dostaneš zadarmo.

Ďalším problémom je podľa londýnskych expertov to, že podobne ako obchodníci s rybami aj supermarkety (ale takisto aj ich zákazníci!) vyžadujú kozmeticky perfektný tovar. Chceme mať len tie najkrajšie jablká, najrovnejšie uhorky, najlesklejšie papriky, najčervenšie jablká bez jedinej chrasty. Ale akoby sme vôbec nechceli mať to najchutnejšie ovocie. Ako z toho von?

Jednu z ciest možno ukazuje veľtrh Expo Miláno 2015, kde sa dizajnéri pohrali s predstavou, ako by mohol vyzerať supermarket s potravinami v budúcnosti. Dôraz kládli na interaktivitu, informácie a vzdelávanie. Mladý muž sa prechádza vôkol regálov s cestovinami. Stačí, že len prstom ukáže na špagety, ktoré ho zaujali, a na obrovskej obrazovke pred ním sa mu ukáže mapa Európy s vyznačeným miestom pôvodu.

Inteligentné police, ktoré učia zákazníkov o... Foto: Andrej Barát
Miláno, EXPO 2015, supermarket budúcnosti Inteligentné police, ktoré učia zákazníkov o potravinách.

Ďalšia tabuľka zobrazuje nutričnú hodnotu, alergény, ekologickú stopu tejto potraviny a vzápätí naskočia na obrazovke odkazy na zaujímavé recepty a kombinácie ďalších potravín. O čosi ďalej robot podáva ľuďom jablká. Nie sú tu žiadne debničky, v ktorých by sa mohli ľudia prehŕňať a vyberať si len tie najfajnovejši­e kúsky.

„Neznášam ľudí, ktorí neberú jedlo vážne,“ povedal írsky dramatik Oscar Wilde. „Jedlo nemôžete iba jesť. Musíte sa o ňom aj rozprávať,“ znie jeden z citátov od amerického spisovateľa Kurta Vonneguta. A presne v tomto duchu predvádzajú dizajnéri superobchod.

Nakupovanie tak v budúcnosti možno bude trvať oveľa dlhšie, kým sa zákazník dostane cez obrovskú knižnicu s poznatkami, ale trebárs aj s poučením o tom, že skvelá paradajka vôbec nemusí byť výstavný kus. S receptami s presne vyrátaným množstvom balení podľa pripravovaných porcií. Potenciál je obrovský.

Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu, si netrúfla odhadnúť, či toto je to správne smerovanie. No šanca tu je. „Už v súčasnosti je úroveň informovanosti zákazníkov o pôvode a obsahu potravín neporovnateľne vyššia ako v minulosti a je pravdepodobné, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti,“ mi­eni.

Supermarket budúcnosti už dnes využívajú v... Foto: Andrej Barát
Miláno, EXPO 2015, supermarket budúcnosti Supermarket budúcnosti už dnes využívajú v metre v Dubaji. Zákazník si na veľkej dotykovej obrazovke vyberie produkt, ktorý mu privezú priamo domov.

Slovenský paradox

Úsmev fúzatého pána pri pulte s údeninami je veľavravný. Za sklom svieti fantastická klobása a ešte k tomu aj v akcii za polovičnú cenu. Kontrolný pohľad pani manželky na drobné písmenká na obale však zhatí sny. „Čo si sa zbláznil? Veď ju predávajú tak lacno len preto, lebo zajtra vyprší dátum spotreby.“

Nedávny výjav z nitrianskeho hypermarketu Tesco ilustruje, aký silný je rešpekt Slovákov pred dátumami na obaloch potravín. A nielen ich. V Británii vyhadzujú podľa prieskumov zákazníci mliečne výrobky tri dni pred dátumom spotreby. Pre istotu. A to podľa britských odborníkov z ústavu IMechE znamená ďalší veľký príspevok k plytvaniu.

Ľudia vo Veľkej Británii, ale aj na Slovensku si navyše zamieňajú dva pojmy. „Dátum minimálnej trvanlivosti“ a „spotrebujte do“. Ak je napríklad dátum minimálnej trvanlivosti na čokoláde 1.9. 2015, tak ju môžeme zjesť aj po tomto dátume (ak nemá poškodený obal).

"Potravina je aj po tomto dátume stále bezpečná. Označujú sa tak najmä výrobky, ktoré nepodliehajú rýchlej skaze. Cestoviny, mrazené, konzervované výrobky. No ak je na jogurte napísané spotrebujte do 1.9. 2015, tak by sa po tomto dátume už nemal jesť. Môžu v ňom prebiehať nežiaduce mikrobiologické procesy.

Toto sa týka všetkých čerstvých potravín, ako je chladené mäso, mlieko a mliečne výrobky. Práve tieto dva významy si spotrebitelia neuvedomujú alebo im nerozumejú, a preto zbytočne vyhadzujú to, čo môžu doma skladovať ďalších pár dní," upozorňuje Holéciová.

Je navyše absurdné, že toto plytvanie podporujú aj zákony. Podľa slovenskej legislatívy nemôžu supermarkety predávať alebo darovať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, hoci sú v poriadku. Po uplynutí tohto termínu sa z nich na Slovensku automaticky stáva biologický odpad.

Vlani museli slovenské obchody Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco povinne zlikvidovať potraviny v celkovej hodnote 5 miliónov eur. "Hoci išlo o trvanlivé a zdravotne nezávadné potraviny, ako sú strukoviny, múka, cukrovinky, čokoládové výrobky, oleje, konzervy, nápoje, med a ďalšie.

V okolitých krajinách a vo väčšine členských krajín EÚ sa tieto potraviny môžu predávať alebo darovať. Prípadne aj oboje, ako napríklad v Českej republike," poznamenáva Fašiangová. To sčasti vysvetľuje, ako je možné, že podľa celkových štatistík vyhodíme viac potravín ako Česi.

Odhady za celý slovenský trh hovoria v súvislosti s dátumom minimálnej trvanlivosti o vyhodených potravinách za 20 až 30 miliónov eur. Chudoba vlani podľa Štatistického úradu ohrozovala 12,6 percenta slovenského obyvateľstva, čo je približne 680-tisíc ľudí.

Tieto potraviny by dokázali podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu celoročne zasýtiť prinajmenšom päťtisíc z nich po celý rok. Či sa niečo zmení, závisí od rokovaní medzi zástupcami obchodných reťazcov a ministerstvom pôdohospodárstva. Hovorca agrorezortu Peter Hajnala potvrdzuje, že zatiaľ sa nedohodli, no plánujú diskusiu opäť otvoriť.

Starostlivý obal

Ktovie, čo príde skôr. Dohoda politikov s obchodníkmi, alebo technologická novinka. Inteligentný obal. Alessandra Secchi zo spoločnosti Sealed Air nám na veľtrhu Expo v Miláne ukazuje obal, ktorý dokáže komunikovať s najmodernejšími chladničkami a dokáže napríklad spotrebiteľa v ten správny čas upozorniť na to, že potravinu treba už čo najskôr skonzumovať. A ešte nám prezrádza, že už majú pár záujemcov zo Slovenska.

Spoločnosť Etisalat zo Spojených arabských emirátov ide v technológii obalov ešte o čosi ďalej a plánuje vyrábať inteligentné obaly pre potraviny, komunikujúce s chladničkami a so zariadeniami v obchodoch, na ktorých nie sú absolútne žiadne etikety.

Žiadne písmenká. Nič. Prečo? „No predsa šetrí sa papier a neprodukuje sa ďalší zbytočný odpad,“ vysvetľuje nám s úsmevom Luca Severgnini zo stánku spoločnosti.

Severgnini vzápätí pristúpi k obrovskej obrazovke, prstom sa prechádza po virtuálnych policiach, vyberie si obľúbenú malinovku a zaplatí mobilom tak, že naskenuje kód na obrazovke.

„Kým sa vráti človek z práce domov, tovar ho už bude čakať predo dvermi,“ opisuje. Pohodlné, no predovšetkým sa za tým skrýva čosi, čo úplne prevracia naruby typický obrázok z preplnených parkovísk pred supermarketmi. A nie je to žiadna naivná predstava. „Už dnes takto nakupujú ľudia v Dubaji, keď cestujú v metre. Aj takto môžeme pri potravinách výrazne ušetriť. Na transporte.“

Fakty o plytvaní jedlom

  • voda pre 9 miliárd – podľa britského aktivistu a spisovateľa Tristrama Stuarta by celosvetové množstvo vody, ktoré je potrebné na výrobu „vyhodeného jedla“, postačovalo pre bežnú spotrebu (200 litrov na osobu na deň) deviatich miliárd ľudí. Toľko bude obyvateľov Zeme podľa OSN zrejme už v roku 2042.
  • 20 až 40 percent zeleniny nedostane šancu – takéto veľké množstvo sa do obchodov vo Veľkej Británii nedostane len preto, lebo papriky, rajčiny či zemiaky nespĺňajú prísne „kozmetické“ štandardy na veľkosť a farbu. Končia v odpade. Podobné skúsenosti majú aj slovenskí pestovatelia. V rokoch 2012 a 2013 sa tieto štandardy v Británii zmiernili a odvtedy sa podľa BBC podarilo zachrániť asi 300-tisíc ton ovocia a zeleniny.
  • 3,3 miliardy ton – toľko skleníkových plynov sa podľa štúdie Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 2013 vypustí do ovzdušia v súvislosti s výrobou jedla, ktoré skončí v odpadkoch. Množstvo týchto skleníkových plynov je podľa správy britskej Snemovne lordov dvakrát väčšie ako množstvo emisií, ktoré ročne vyprodukuje doprava v USA.
  • 1,4 miliardy hektárov – toľko pôdy sa podľa FAO obhospodaruje úplne zbytočne, pretože potraviny z nej smerujú do koša, je to približne 28 percent poľnohospodárskej pôdy na celom svete. Ak by sme na tejto obrovskej ploche znovu vysadili stromy, tak by to výrazne pomohlo zmierniť dosahy klimatickej zmeny.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #Miláno #spotrebitelia #Expo 2015 #supermarkety
Flowers