„Po návrate z bojov som sa dlho spamätávala. Ale ak bude treba, vrátim sa tam a bez zaváhania," hovorí Viktorija Travinská z ukrajinskej národnej gardy. „Našou úlohou bol boj s diverznými a prieskumnými skupinami a dobývanie okupovaných území," hovorí táto právnička z Ivano-Frankovska. „Je ťažké opísať, ako som sa po prvý raz cítila. Bála som sa, ale vedela som, že niet cesty späť. Pri každej ďalšej akcii som sa cítila istejšie. Zvykla som si," rozpráva o živote s 30-kilogramovou výstrojou.
Travinská je jednou zo stovky žien, ktoré v Donbase bojovali v radoch národnej gardy. Podľa ukrajinského ministerstva obrany sa na „protiteroristickej operácii", ako Kyjev nazval vojnu so separatistami a Rusmi, zúčastnilo 938 žien, vojačiek aj civilných pracovníčok. Štatistiky nemusia byť presné, nie je totiž isté, či zahŕňajú ženy z dobrovoľníckych jednotiek, ktoré boli následne začlenené do ozbrojených síl.
Nežné pohlavie velenie v bojoch nechce
Viktorija Dvorecká, manažérka z Kyjeva, bojovala v dobrovoľníckom prápore Ajdar viac ako rok, z toho päť mesiacov bola zástupkyňou veliteľa roty. Na východ odišla vlani v máji, keď sa konflikt naplno rozhorel. Pri Luhansku sa dostala do pasce a bola zranená. Po smrti svojho veliteľa sa zaoberala vyhľadávaním tiel zabitých vojakov, ktoré odovzdávala pozostalým.
Ženám, ktoré bojovali s povstalcami, nechýbala odvaha a rozhodnosť. Niektoré odišli na východ najprv ako zdravotníčky a až neskôr sa chopili zbraní. Ukrajinská televízia Kanal 5 referovala o matke dvoch detí, ktorá prežila obkľúčenie pri Ilovajsku, kde padli štyri stovky ukrajinských vojakov. Bola zranená a zajatá, 48 hodín ju väznili bez jedla a pitia. Na slobodu jej pomohli výsadkári, ktorí presvedčili separatistov, že je ošetrovateľka. Ljudmyla Kalininová, matka 14-ročnej dcéry a 7-ročného syna, bola zdravotnou sestrou – kým v prápore Donbas vzala do ruky zbraň.
Právnička Lesa Vasylenková tvrdí, že generálny štáb sa s účasťou „nežného pohlavia" v bojoch v Donbase zmieruje iba nerád. „Štáb rozhodol, že tam ženy nesmú," tvrdí o „nepísanom" rozhodnutí po vypuknutí bojov v Donbase vlani v apríli. Pre bojovníčky sa riešením stali dobrovoľnícke jednotky.
Vojak nemá pohlavie
Keď velitelia práporu Donbas vlani v júni vyhlásili nábor, zaznel poznámka, či berú aj dobrovoľníčky. Odpovedali, že majú miesto pre 30 zdravotníčok a spojárok.
„Oficiálne som bola v tyle, ale v skutočnosti v prieskumnej jednotke. Neskôr ma oficiálne povýšili na veliteľku poľných kúpeľov. Tie samozrejme vôbec neexistovali," hovorí ironicky Dvorecká. „Ženy v armáde oficiálne nesmú zastávať určité funkcie z dôvodu fyzickej náročnosti. Ale aj tak ich vykonávajú," dodáva. „Nechceme zvýhodnené zaobchádzanie, ale chceme mať rovnaké práva ako muži. Vojak nemôže mať pohlavie," hovorí.
Velenie práporu Ajdar ju chcelo oficiálne povýšiť na zástupkyňu veliteľa, ale nereagoval ani generálny štáb ani ministerstvo obrany.
Výhody a štatistiky
Mnoho žien podpísalo kontrakty s dobrovoľníckymi prápormi a vďaka tomu majú nárok na výhody, prameniace z postavenia účastníka bojov v Donbase. Tie získalo asi 70-tisíc ľudí, vrátane tisícky žien. Majú mestskú dopravu a lieky zadarmo a zľavu na komunálne služby. Dvorecká získala toto postavenie až po roku a najmä vďaka tomu, že na svoj prípad upozornila pri stretnutí so zástupcami NATO v Kyjeve.
Jednou zo žien z práporu Ajdar je aj tá najslávnejšia – pilotka Nadežda Savčenková. Vlani v júni ju v bojoch pri Luhansku zajali separatisti, ktorí ženu uniesli do Ruska, kde ju súdia. Podľa ukrajinskej televízie sa jej matka stále usiluje o to, aby dcére priznali postavenie účastníčky bojov.
„Pre ženy chýba rovnošata a topánky, problém je aj s lekárskou starostlivosťou. Pojem gynekológia v ukrajinskej armáde neexistuje. Od služby ich odrádzajú. Všade počujú, že majú zostať doma, variť a vychovávať deti," konštatuje novinárka Nasťa Melnyčenková.
Ale počet Ukrajiniek ochotných slúžiť vlasti neklesá. Teraz je v ozbrojených silách viac ako 14-tisíc žien, z toho asi dve tisícky dôstojníčok, ale len 35 je vo veliteľských funkciách. Ďalších viac ako 30-tisíc žien pracuje ako civilné zamestnankyne.
Nevie sa, koľko bojovníčok prišlo v Donbase o život. Podľa generálneho štábu štatistiky zabitých nevedú podľa pohlavia.