Už ste jedli na Vianoce caltu alebo žerbo? Aj to sú slovenské tradície

, 24.12.2015 06:00
Vianoce Lednica 1
Táto forma na vianočku má asi sto rokov, majiteľka si ju chráni ako rodinnú vzácnosť. Sladký koláčik sa v nej pečie aj pri narodení dieťaťa. Zľava: Mária Papučová, Anna Hrubčinová a Veronika Šeligová. Autor: ,

Viete, čo je to calta, štricľa, kyselica, žerbo, lepín alebo šúcelica? Sú to názvy starodávnych jedál, ktoré sa pripravovali v podhorskej dedinke Lednica neďaleko Púchova. A niektoré z nich tu na Vianoce robia dodnes.

Lednica bývala kedysi kráľovským mestečkom, dnes je to obec, kde žije asi tisíc obyvateľov. Ale ruiny hradu, čo sa vypínajú nad Lednicou, pripomínajú zašlú slávu. Viažu sa k nemu legendy o pokladoch a tajných chodbách. Skutočnými pokladmi sú však tunajšie ľudové tradície, piesne, zvyky, ale aj recepty tradičných jedál. Strážcom týchto pokladov sa stala miestna folklórna skupina Ledničanka. Stretli sme sa s tromi členkami Ledničanky, Annou Hrubčinovou (65), Veronikou Šeligovou (63) a Máriou Papučovou (60), aby nám povedali o miestnych tradíciách niečo viac.

„Toto bol vždy chudobný kraj, hornatý, ťažko sa tu dorábal chlieb. O to viac si ho tu ľudia vážili. Moja babka robievala sladkastý posúch, volalo sa to calta. To bolo cesto, čo sa vylialo na plech, utľapkalo sa, a keď bolo, dalo sa nejaké sušené hrozienko alebo sušenú slivku. Ale niekedy bývala calta aj bez toho, len cesto, vysoké asi desať centimetrov. To bývala kedysi prvá sladkosť, čo sa u nás robila," spomína Veronika Šeligová.

Vianočka patrí k vianočným tradíciám, pekne ju...
Vianočka patrí k vianočným tradíciám, pekne ju zapliesť je malé umenie. Túto však upiekli vo forme. Autor: Milan Kráľ, Pravda
Orechové a makové záviny z kysnutého cesta...
Orechové a makové záviny z kysnutého cesta volajú v Lednici „štricle". Autor: Milan Kráľ, Pravda

K calte neskôr pribudli makové a orechové záviny, ktoré tu volajú štricle. Na vianočnom stole nemôže chýbať vianočka alebo bábovka, ktorú v Lednici robia z kysnutého cesta. Kto mal formu, piekol vianočku v nej, šikovnejšie kuchárky však vedeli vianočku zapliesť a upiekli ju na plechu. Do cesta pridávali aj postrúhaný uvarený zemiak a miesili ho ručne aj pol hodiny, aby sa prevzdušnilo a vianočka bola mimoriadne dobrá, nadýchaná. Z kysnutého cesta sa pripravovali aj pupáčiky s makom. Cesto sa nechalo dobre nakysnúť, potom sa z neho urobil šulček, a ten sa krájal na kúsky, tak vznikali maličké buchtičky. Tie gazdinky potreli vajíčkom, dali upiecť, potom vysypali do misy a zaliali vareným mliekom, v ktorom rozmiešali maslo, mak a trochu cukru.

Kedysi sa vraj nerobilo pečivo také presladené, aké sa pečie teraz. Cukor bol drahý, tak sa ním šetrilo. Ako veľmi sa ním šetrilo, opisuje Veronika Šeligová na príhode zo svojho detstva. „Moja babka chcela variť niečo sladké, tak hovorí dedkovi – starý, daj mi peniaze na štvrť kila cukru, potrebujem ho na posýpku. Ale dedko peniaze nedal, zahriakol babku – vraj, var niečo také, kde nejde cukor! So všetkým sa vtedy robilo šanovne, všetkého bolo málo. Do fabrík sa vtedy nechodilo, ľudia žili len z toho, čo si doma na svojom hospodárstve dorobili. Predali nejaké teliatko, za peniaze kupovali, čo sa dorobiť nedalo," hovorí Veronika Šeligová.

Aj na Vianoce mali prednosť zvieratá pred ľuďmi

Makové pupáky sa na Vianoce pripravujú v mnohých slovenských domácnostiach aj dnes. Ale málokde dnes opášu reťazou nohy stola, pri ktorom sa rodina stretne na štedrej večeri. Robilo sa to preto, aby rodina stále držala pokope. Na stôl sa dala plachta, na ňu slamenička, čo je miska upletená zo slamy. Do slameničky sa položili šípky, cesnak, obilie, cibuľa, orechy, oplátky, jabĺčka, vlastne všetko, čo sa urodilo. To preto, aby aj na budúci rok bola dobrá úroda. Na stôl sa položil celý chlieb. Nesmelo byť z neho odkrojené, aby rodine cez rok nechýbal. Navrch sa položil osúch.

Ale než sa začala večera, išiel gazda s plachietkou do maštale. V plachietke niesol posúch buď zo sladkého, alebo zo slaného cesta, do posúcha bol zapichnutý konárik z liesky a šípky, cesnak a obilie. Každému zvieraťu v maštali odlomil kus z tohto posúcha, aby sa im dobre darilo po celý rok. Až potom išiel do chalupy za rodinou.

„Tak to bolo odjakživa na dedine, najskôr sa treba postarať o dobytok, potom o ľudí. Aj keď sme prišli z poľa, rýchlo sa išli nakŕmiť zvieratá, kačice, husi, prasce, kravy, potom sme sa išli najesť my. Vianoce nemohli byť výnimkou," vraví Mária Papučová.

S takýmto posúchom išiel gazda pred štredrou...
S takýmto posúchom išiel gazda pred štredrou večerou do maštale a rozdelil ho dobytku. Až potom si mohla rodina sadnúť za stôl. Autor: Milan Kráľ, Pravda

Gazda zavinšoval celej rodine: Vinšujem vám tieto výročité sviatky hodne zdravia, šťastia, Božieho požehnania, na statečku rozmnoženia, na dietečkách potešenia. Prajem vám do budúcna sto kôp sena, sto kôp žita, sto kôp konopí, a po smrti kráľovstvo nebeské.

Keď sa začala štedrá večera, gazdiná naliala kyselicu do tanierov, gazda zobral posúch, lámal ho a dával všetkým pri stole, má sa to podobať tomu, čo podľa Biblie robil Ježiš. Kyselica je lednický názov pre vianočnú kapustnicu. Tá sa robí len z kyslej kapusty a húb, nejde do nej žiadna klobása ani mäso. A k nej sa zajedal posúch. Ten sa robil buď cesnakovo-rascový, alebo plnený. Plnkou bola zemiaková kaša s opraženou cibuľkou.

„U nás sa jedla ku kyselici bábovka s hrozienkami. S tým kyslým na to sladké pasovalo, aj keď inde sa väčšinou jedli ku kapustnici slané posúchy. Doteraz máme na Vianoce ku kapustnici sladké pečivo, tie chute sa navzájom dopĺňajú," hovorí Veronika Šeligová.

Aj táto bábovka sa robievala z kysnutého cesta. A zo zvyškov cesta potom gazdinky vytvarovali bábiky, čo mali oči z hrozienok a nos z orechového jadierka. Dali ich upiecť a vianočný darček bol hotový. To býval kedysi jediný darček, čo si našli deti pod stromčekom. Radosť vraj bola nesmierna, možno väčšia, ako majú dnes deti z 500-eurových darov.

Bábovka z kysnutého ceste je súčasťou...
Bábovka z kysnutého ceste je súčasťou tradičného vianočného stola v Lednici. Autor: Milan Kráľ, Pravda

Tradície, čo potešia žalúdok

Fazuľovú polievku so sušenými slivkami, ktorú varia na Vianoce vo viacerých regiónoch, v Lednici nerobia. Teda aspoň nie na Vianoce, počas zimy si na nej určite pochutia. Fazuľu tu varili veľmi často, aj preto obyvateľov Lednice volajú ich susedia fazuliari. Anna Hrubčinová nám prezradila starodávny recept na fazuľovú polievku so slivkami. Najlepšia je vraj z veľkej fazule, švábky.

„Fazuľu namočíte na 24 hodín do vody. Na druhý deň vodu zlejete, fazuľu premyjete a dáte variť. Keď sa zdá, že už by sa mala rozvárať, pridáte očistené a nakrájané zemiaky. Pridáte sušené slivky. A keď niekto nemá slivky, môže dať trochu slivkového lekváru. Na záver pridáte smotanu, môžete zahustiť zátrepkou alebo zásmažkou. Polievka má sladko-kyslastú chuť. Ide tam soľ aj cukor, aby mala vyváženú chuť," radí skúsená kuchárka Anna Hrubčinová.

Ďalšie vianočné recepty nájdete na varecha.sk.

Folklórna skupina Ledničanka existuje už štyridsať rokov. Za ten čas nacvičila tematické pásma, ktoré približujú už takmer zabudnuté zvyky pri driapaní peria, kosení a hrabaní sena, na svadbách či pri dožinkách. Predstavili sa nimi na viacerých folklórnych slávnostiach a vždy prídu aj s ukážkami lednickej kuchyne. Veľký úspech má vždy bryndzová polievka s melencami, zemiaková baba s krúpami, šúcelica či sladký lepín alebo žerbo.

V týchto končinách sa kedysi chovali ovce a každý mal doma ovčí syr, tak si z neho urobil aj bryndzu. Tú natlačili do kameninového hrnca, zakryli domácim ľanovým plátnom a zaťažili kameňom. Takto im vydržala celú zimu až do jari, aj keď ku koncu už bola žltá a štipľavo ostrá. Polievka z nej je celkom jednoduchá. Vo vode sa uvaria zemiaky s rascou, cibuľou a so soľou. Trochu vody odoberieme a rozmiešame v nej bryndzu. K zemiakom dáme variť melence, čo sú kúsočky cesta z múky a vody, bez vajca. Rozmiešanú bryndzu pridáme až celkom na záver, tá sa už nesmie variť.

Zemiaková baba s krúpami a mäsom je lednickým...
Zemiaková baba s krúpami a mäsom je lednickým tradičným jedlom. Táto pochúťka sa piekla asi štyri hodiny. Autor: Milan Kráľ, Pravda

Zemiaková baba s krúpami sa robievala na Veľkú noc a podľa starých zvykov sa piekla v peci. Najskôr sa v peci upiekol chlieb, potom posúchy a na záver baba. Pec už má dnes málokto, a tak toto tradičné jedlo pečie Anna Hrubčinová v elektrickej rúre.

„Zvlášť dám podusiť mäso, ku ktorému neskôr pridám opraženú cibuľku s cesnakom. Očistím zemiaky, postrúham ich, zmiešam s mäskom, pridám majorán, soľ, korenie. Zvlášť podusím krúpy a pridám k zemiakom s mäsom. Dáme do kastróla, a šup do trúby. Robievam to aj vo veľkom 20-litrovom kastróle. Také množstvo sa pečie dobré tri-štyri hodiny na miernom ohni," hovorí Anna Hrubčinová.

Šúcelica je kapustová polievka s fazuľou. Zvlášť sa uvarí kapusta, zvlášť fazuľa, ktorá bol predtým 24 hodín namočená vo vode. Pred dovarením pridáte k fazuli zemiaky a keď je uvarená kapusta, tak aj tú. A aby mala šúcelica šmrnc, treba variť s fazuľou aj údené bravčové koleno. Keď je uvarené, mäso pooberáte a dáte do polievky. Domáci o nej hovoria ako o výbornej a sýtej polievke, čomu sa dá celkom veriť.

Zo zvyškov cesta upiekli gazdinky takéto...
Zo zvyškov cesta upiekli gazdinky takéto bábiky, deti ich našli ako darčeky pod stromčekom. Ktovie, čo by na takýto darček povedali dnes. Autor: Milan Kráľ, Pravda

Mária Papučová často robí lepín, čo je koláč z jabĺk. Trené cesto z múky, masla, žĺtka, cukru a prášku do pečiva sa vyvaľká, dá na plech, na to sa rozložia postrúhané jablká s vanilkovým cukrom, na to sa položí druhý plát cesta. Prilepí sa, preto lepín. Výborný koláč je žerbo, robí sa z viacerých vrstiev. Zmiešame 400 gramov múky, jeden margarín alebo maslo, kvások a dva žĺtky. Vypracujeme cesto, rozdelíme na tri časti a vyvaľkáme na pláty. Jeden plát natrieme slivkovým lekvárom, posypeme mletými orechmi s cukrom, pokvapkáme trochu rumom, prikryjeme ďalším plátom, potrieme tou istou plnkou a navrch sa dá tretí plát. Dobre popicháme vidličkou, aby para mohla unikať von a dáme piecť. Navrch môže ísť čokoláda alebo podľa starodávneho receptu sa len posypal práškovým cukrom.

„Je dôležité uchovávať tradície, aj v jedlách a starých receptoch, aby sa to zachovalo pre ďalšie generácie. Aby naši nasledovníci vedeli, odkiaľ pochádzajú, že pochádzajú z chudoby, že to všetko okolo nám nepadlo z neba. Preto je potrebné zachovať aj folklór, z neho vidieť, ako ľudia žili a ako ťažko robili," povedala na záver Mária Papučová.

Recepty z Lednice

Kysnuté cesto na vianočku, záviny, bábovku

750 g hladkej múky, 200 g margarínu alebo masla, 1/2 dl oleja, 3 lyžice cukru, trochu soli, 1 kocka droždia, 3 dl mlieka, 1 vajce.

Z droždia, trošky mlieka a trošky cukru urobíme kvások. Zvyšok mlieka dáme zohriať a do toho pokrájame maslo alebo margarín, keď sa roztopí, odložíme nabok. Múku preosejeme, pridáme cukor, kvások, vajce, olej, soľ a mlieko s margarínom. Vymiesime polotuhé cesto, dobre ho vypracujeme, aby sa odlepovalo od misy. Ochutnáme, či je dosť sladké alebo slané, prípadne dochutíme. Necháme vykysnúť.

Z tohto cesta môžeme robiť záviny, orechové rožky, prípadne bábovku s hrozienkami alebo orechovou plnkou. Z tohto množstvo pripravíme tri záviny.

Orechová plnka: 10 – 15 dag orechov zmiešame s 10 dag cukru a vanilkovým cukrom. Môžeme postrúhať citrónovú kôru. Plnku rovnomerne rozložíme na vyvaľkané cesto, pokropíme teplým mliekom a maslom, pridáme hrozienka a zatočíme závin. Ak chceme urobiť rožky, orechovú plnku zalejem vareným mliekom a pridáme aj trošku rumu.

Zemiakový posúch

400 g hladkej múky, necelá kocka droždia, tri menšie zemiaky.

Zemiaky uvarené v šupke a necháme vychladnúť. Do preosiatej múky nastrúhame očistené uvarené zemiaky, posolíme, pridáme kvások a miesime s vodou. Vykysnuté cesto dáme na pomastený plech, namočenou rukou ho roztlačíme do okrúhleho tvaru. Posolíme, posypeme rascou a dáme piecť. Keď ho vyberieme z rúry, zmiešame trošku vody s olejom, pridáme roztlačený cesnak, prevaríme a týmto potrieme upečený posúch.

Plnený posúch

Cesto je rovnaké ako pri zemiakovom. Na plnku dáme variť 500 až 750 g zemiakov v šupke.

Po vychladnutí ich ošúpeme, postrúhame, pridáme cibuľku opraženú na masle, osolíme, pridáme mleté čierne korenie. Na vymastený plech roztlačíme polovicu cesta, rozotrieme plnku a na ňu položíme druhú polovicu cesta. Zatlačíme, vidličkou poprepichujeme, aby sa para mohla dostať von, necháme vykysnúť a upečieme. Cesnak už navrch nedávame, keď je tam ochutená kaša.

Kyselica, vianočná kapustnica z Lednice

4 – 5 hrstí kyslej kapusty. Ak je dosť kyslá, pridáme asi 1,5 litra vody, ak je málo kyslá, naberieme zo suda aj šťavu. Pokrájame do toho dva strúčky cesnaku, pridáme sušené hríby.

Privedieme do varu a pomaly varíme. Nacháme prebublávať aspoň hodinu a pol až dve hodiny, aby nám to aj rozvoniavalo v domácnosti, to patrí k Vianociam. Keď je kapusta uvarená, zahustíme šľahačkovou smotanou, do ktorej môžeme pridať trochu hladkej múky. Vylejeme do kapusty a necháme, nech sa dobre prevarí. Odložíme nabok, dochutíme soľou, troškou mletého čierneho korenia a nakoniec pridáme kúsok masla, ktoré zjemní chuť kapusty, prípadne aj trošku cukru.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vianoce #Púchov #jedlá #tradície
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku