Foto: Lenka Buchláková, Pravda
Títo díleri sa pohybujú v blízkosti vlakových staníc, metra a obchodných centier. Ak tam človek stojí dlhšie ako päť minút, je to pre nich signál, že ho musia osloviť s „ponukou“. To sa stalo aj nám. Prvýkrát, keď sme v nevedomosti čakali pred stanicou vyše 15 minút, k nám pristúpil černoch s tým, že sa chce iba porozprávať. Portugalčan Kevin, ktorý žije vo Švajčiarku už viac ako 15 rokov , nám neskôr vysvetlil, že takto si chcú díleri preveriť, či ide o policajtov, alebo o bežných ľudí, ktorým môžu ponúknuť tovar.
„Veľa policajtov a agentov chodí v prestrojení na stanicu a hľadajú týchto dílerov. Väčšinou sú to ženy agentky, tie totiž títo muži oslovujú najčastejšie,“ smeje sa Kevin. „Nikdy ich však nezatknú, policajti sa totiž chcú dostať k samotnému bosovi, nie k obyčajným dílerom. Tí sú len prostriedkom na to, ako sa dostať k hlave celého biznisu, doslova idú po tom, aby odsekli chobotnici hlavu,“ vysvetľuje Kevin.
Na druhý deň sme mali podobnú skúsenosť opäť. Pri obchode neskoro večer nás doslova obkľúčilo šesť mužov, ktorí nám núkali svoj tovar. „It is good, you have to try this (Je to dobré, musíte to skúsiť),“ hovorili nám.
Mnoho prisťahovalcov, ktorí chcú v krajine hojnosti prísť k veľkému bohatstvu, skúša šťastie v tamojších kasínach. Jedno veľmi známe švajčiarske kasíno v meste Montreux je každý večer plné Albáncov. Tí sa snažia na nevedomosti turistov poriadne zarobiť. Aj my sme sa stali v jeden večer ich obeťami. Pri vstupe do kasína si od vás vypýtajú občiansky preukaz, mladší ako 20 rokov sem nesmú. Vnútri je zakázané fotografovať a nahrávať videá. Ak chcete hrať, musíte si kúpiť tiket.
Ten vložíte do automatu a hra sa spustí. Išli sme k tým najjednoduchším automatom, kde iba stláčate gombík a čakáte, či vám na obrazovke padnú štyri rovnaké obrázky zvislo alebo vodorovne. Po chvíli k nám pristúpil pán v obleku, s veľmi kultivovaných vystupovaním. Videl, že sa trápime s nastavením automatu. Odporučil nám, aby sme si presadli k vedľajšiemu, pretože ten náš vraj pred chvíľou prestavovali a zrejme sa niečo pokazilo. Boli sme mu veľmi vďační, že nám takto poradil.
Ako sme hrali, zrazu nám na hlavu padali mince. Pozreli sme sa hore a na balkóne nad nami stálo okolo 15 Albáncov. Jednému z nich, ktorý sa cez zábradlie viac nahýnal, vypadli mince z vrecka. Kevin za nami po chvíli pribehol a odviedol nás preč.
„To ste nemali robiť, nemali ste si sadať práve pod balkón. Ide o Albáncov, ktorí číhajú na to, koľko pokusov ste mali na automate neúspešných. Po 10 až 15 pokusoch, keď prehráte, mnohé automaty automaticky vygenerujú výhru, a na to Albánci čakajú. Vedia, kedy ktorý automat dá výhru, a preto vás pošlú preč a zasadnú zaň oni,“ vysvetlil Kevin.
Spomínaný Albánec vyhral po našom odchode do 10 minút vyše 700 frankov (645 eur). Takto strávia celý večer, mnohí sú tam až do rána. Pracovníci kasína s tým nič nerobia, Albánci totiž neporušujú žiadne pravidlá.
„Albánci sú v kasínach veľmi známi. Vo Švajčiarsku sa v kasínach točia veľké peniaze, oni to dobre vedia a vedia aj pekne ľudí oklamať. Cez deň pracujú ako poslíčkovia alebo pracovníci v továrňach. Večer si oblečú saká a idú vyhrávať veľké peniaze. No často predsa aj o veľké peniaze prídu. Je to hra, šťastie je vrtkavé,“ poznamenal Kevin.