Poklady Slovenska? Mliečna cesta, továreň a paneláky

, 23.02.2016 07:00
Authentic Slovakia, škoda 1203, turisti, turizmus
Authentic Slovakia robí prehliadky už aj v Košiciach. Autor:

Na Slovensko zavítala pozoruhodná skupinka. Peruánec, Mexičan a Rakúšania. Nechystajú sa do Tatier, odolali aj Spišskému hradu. Namiesto toho sa rozhodli nastúpiť do starožitnej Škody 1203.

Znôška plechov, skla a štyroch gúm sa rúti asi 30-kilometrovou rýchlosťou po Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave. Vodič – sprievodca z cestovnej kancelárie Authentic Slovakia Jiří (Juro) Sikora – rukou utiera zahmlené čelné sklo. Aj turistov chce prepašovať za šedý opar všedných prehliadok.

"Chceme ukázať ľuďom to, čo sa vynecháva. V Bratislave sa sprievodcovia sústreďujú na stredovek, Habsburgovcov, ale tém z 20. storočia je málo. Možno sú ešte citlivé, ale práve na tie sa zameriavame. Ukazujeme relikty socializmu. Bez cenzúry. Nie však čiernobielo. A hovoríme o nástupe divokého kapitalizmu. Ukazujeme im veci, ktoré boli dobré. Ale aj množstvo vecí, ktoré nefungovali.“

Ani štvrtý rýchlostný stupeň na turistickej Škode 1203 nefunguje. A Juro užasnutým turistom rozpráva, že raz mu počas prehliadky zostala visieť páka v ruke. Nuž a keď táto kára nadobro zhasne, tak ju budú musieť všetci niekam odtlačiť.

"V bývalom Československu sme mali skvelých konštruktérov, vynálezcov,“ hovorí sprievodca. Ľudí, ktorí dokázali vymyslieť a navrhnúť geniálne prototypy. No, žiaľ, centrálne riadené hospodárstvo mnohé dobré nápady pochovalo. A podobne to bolo asi aj s týmto úžitkovým automobilom, ktorý sa začal vyrábať v českom Vrchlabí a neskôr v Trnave. Slúžil aj ako sanitka. "Raz si nemocnica v Prahe objednala desať sanitiek. Cestu dlhú asi 400 kilometrov však zvládli len štyri vozidlá. Boli pritom úplne nové,“ komentuje. "No, vyzerá ešte celkom moderne,” poznamená so smiechom Peruánec, ktorý si jazdu v škodovke aj vyskúšal.

Zrecyklovaný prezident

Zastavujeme pri Námestí slobody. Kedysi tu stála obrovská socha Klementa Gottwalda, prvého komunistického prezidenta Československa. Sprievodca pripomína zmanipulované voľby, stalinský model socializmu aj fakt, že Gottwald zomrel dva týždne po Stalinovi, až kým sa nedostane k nečakanej pointe.

"My Slováci príliš nerecyklujeme. Rakúšania separujú 80 percent odpadu, iba 20 percent vyhodia. U nás je to približne naopak. Ale Gottwaldova socha je krásny príklad, ako sme zrecyklovali prvého komunistického prezidenta. V roku 1991 sme sochu zničili. Najprv sme ju zbavili hlavy a potom vyhodili do vzduchu. Kusy vzácneho travertínu, z ktorého bola vyrobená, sa previezli do areálu Vysokej školy výtvarných umení. Študenti z týchto kameňov dodnes vytesávajú svoje práce,“ vysvetľuje Juro a dodáva, že si bol tie bloky osobne pozrieť.

Fakty si preverujú, aby nerozprávali nezmysly. Aj napriek tomu ich mnohí kritizujú, že majú 30 rokov a ako potom môžu rozprávať o tejto dobe, keď ju ani poriadne nezažili. Nuž, možno práve preto…

Torzo jedného z najlepších pivovarov Rakúsko-Uhorska, starý Stein, slúži ako príklad toho, čo sa dialo po znárodnení a plánovanej výrobe. "Výsledkom bolo, že niekedy neboli dostupné niektoré druhy tovarov. Napríklad toaletný papier,“ opisuje Juro zaskočeným turistom. "Niektorí ľudia nám hovoria, že sú to lži. Ale nie sú. V archíve štátnej televízie je reportáž zo socializmu o tom, ako sa v žiadnom obchode naozaj nedal zohnať hygienický papier.“

Ruina pivovaru vypínajúca sa nad obrovskou jamou je tiež novodobým príbehom o developeroch na celom Slovensku. O "náhodných” požiaroch, po ktorých sa museli búrať historické komplexy. O tom, ako bagre "nechtiac“ zavadili o pamiatku a nezvratne narušili statiku. O ťažkom boji občianskych združení. "Za uplynulých 26 rokov sme boli svedkami zničenia asi 80 percent industriálnych pamiatok v hlavnom meste,“ upozorňuje sprievodca, no jeden z Rakúšanov mu zakontruje. "Ale veď toto sa deje všade na svete. Aj v západnej Európe.“ "Áno, len vy ste už dávno pochopili, že sa tieto nádherné budovy nemusia búrať, ale možno im nájsť nové využitie. Pre kultúru, ako ateliéry, byty,“ odpovedá Juro.

Benátky namiesto králikární

Len kúsok odtiaľ na Kmeťovom námestí zaparkujeme pred bytovkou. Sivou a predsa výnimočnou. "Prvý panelový montovaný dom v ČSSR, 36 bytových jednotiek,“ hlási tabuľa. "Takto v tých časoch vyriešili otázku bývania. Pre niekoho je to malé, ľudia sa navzájom počujú. Posledný prezident Česko-Slovenska Václav Havel vyhlásil, že tieto králikárne treba zbúrať. Nič také sa však nestalo. Je rok 2016 a stále asi 68 percent obyvateľov Bratislavy býva v panelových domoch.“ Turistom sa nechce veriť, no Juro ich presviedča, že ak sa človek o tieto domy dobre stará, zveľadí ich, tak je to dobré bývanie. A znesú všeličo. Naostatok, aj Priemyselný palác, jedna z dvoch budov, ktoré zostali stáť po výbuchu bomby v Hirošime, je z betónu.

Turisti ochutnávajú tatranky v Škode 1203.
Turisti ochutnávajú tatranky v Škode 1203. Autor: Andrej Barát, Pravda

Zvedavých cudzincov vodia aj do Petržalky, najväčšieho sídliska v strednej Európe. Pri pohľade z Bratislavského hradu to na mnohých pôsobí ako zubaté sivé geto. "Keď sa však potom prechádzajú ulicami, sú prekvapení a niektorí to dokonca oceňujú,“ prezrádza nám Braňo Chrenka, ktorý spoločne s bratom Petrom založili cestovku. O to väčšie je prekvapenie, keď im sprievodcovia odhalia, že tu na brehu Dunaja mohli vyrásť druhé Benátky. Keď sa v 60. rokoch vypísala architektonická súťaž na územie močiarov a marhuľových sadov, tak jeden z architektov navrhol, aby sa využila spodná voda a vybudovala sa sieť kanálov…

Otázky turistov sú pestré. Váš prezident je Fico? Aké vysoké máte dane? Koľko u vás žije Židov? Ako vychádzate s Maďarmi? Aké sú vaše vzťahy s Rusmi? Táto otázka rezonuje vo chvíli, keď sa zastavujeme v zaujímavom susedstve. Vyššie na kopci býval jeden z iniciátorov Pražskej jari Alexander Dubček a vo vile kúsok pod ním jeden z jej hrobárov Vasil Biľak, ktorý bol podpísaný pod pozývacím listom… Štyristotisíc vojakov spriatelených socialistických krajín. Sto obetí invázie. "Zdá sa vám to málo? Krajina utrpela viac, dostali sme sa do éry normalizácie,“ naznačuje sprievodca. Pripomína Akciu B, keď boli nepohodlní ľudia zbavení príbytkov a vysťahovaní stovky kilometrov od domova. A vzápätí musí vysvetľovať, ako je možné, že sa aj dnes stále nájdu obhajcovia bývalého režimu. "Uvedomte si, že mnohí ľudia prišli v 90. rokoch o prácu a ťažko si hľadali niečo nové. Zatvorili sa fabriky, ktoré sa za komunizmu vybudovali.”

V Škode 1203 šuštia obaly od tatraniek (príbuzných horaliek sa ročne v Seredi vyrobí 160 miliónov kusov!), cudzinci ochutnávajú vineu, kofolu, kultové produkty, ktoré prežili. Mexičan Walter Sebastian Pramer sa usmieva. Hovorí, že takú osobnú prehliadku nezažil. A že Bratislava sa mu veľmi páči, odteraz ju vníma ako "mesto príbehov“. Aj pre Viedenčana Markusa Gahleitnera je práve toto exotika, nazrieť za bývalú železnú oponu. Štyridsiatnik je na prvej návšteve Slovenska. Mal asi 15 rokov, keď padol Berlínsky múr. "Cítil som veľkú eufóriu. A teraz je zaujímavé vidieť, ako sa to u vás ďalej vyvíja.”

Mestská divočina

Ešte z rýchlika prejdeme Slavín. Potom vládny hotel Bôrik, pred ktorým sa turistov ťažko presviedča, že za nevábnym zovňajškom sa skrýva luxus a hosťami boli Brežnev, Asad či kráľovná Alžbeta II. Škoda 1203 napokon zastavuje vedľa taxikárskych mercedesov pred hotelom Carlton.

Bratia Chrenkovci začínali v roku 2010 skromne. Svoje služby ponúkali hostelom, na internete. Dnes vyzdvihujú klientov spred päťhviezdičkových hotelov. Nejeden hall porter sa pri tom uškŕňa, no pribúda im stále viac klientov, ktorí stavili na odporúčania od známych. Počet ich prehliadok z roka na rok významne rastie. Za personalizovanú dvojhodinovú prehliadku si pýtajú 22 až 32 eur na osobu podľa počtu záujemcov. Authentic Slovakia má svoju pobočku už aj v Košiciach.

Peter Chrenka predtým robil klasického sprievodcu v Bratislave, ale niečo mu chýbalo. Brat Braňo študoval v Škandinávii, kde postrehol, že sa vytvára veľká skupina ľudí, ktorí sa chcú vymaniť zo šedej masy turistov. A napokon Jiří Sikora pracoval niekoľko rokov v Amazone. Odišiel od lepšieho zárobku k práci, ktorá ho skutočne napĺňa. Baví ho odpovedať na otázky turistov, ale na jednu z najčastejších sa hľadá odpoveď vždy ťažko. Prečo tu máte toľko grafitov?

Cudzincov láka unikátna lanovka aj roboty.
Cudzincov láka unikátna lanovka aj roboty. Autor: VOLKSWAGEN SLOVAKIA

"Bratislava bola v jednej štúdii označená ako mesto najviac znečistené vizuálnym smogom v strednej Európe,“ naznačuje. Týka sa to aj reklám, bilbordov, chodníkov, verejných priestranstiev. "A to všetko má vplyv na ľudí. Ako sa k sebe správajú. Peter Gero, rodený Bratislavčan, ktorý 12 rokov viedol stavebný rozvoj mesta Hamburg, napríklad postrehol, že ľudia v Bratislave majú veľmi málo očného kontaktu,“ dopĺňa ho Braňo.

V belgickom mesto Charleroi, ktoré susední Holanďania v jednej ankete vyhlásili za najškaredšie a najdepresívnejšie mesto sveta, rozbehol Nicolas Buissart nezvyčajné Urban Safari prehliadky. Vodí cudzincov po ošarpaných a spustnutých priemyselných zónach. "Robí kriticky zamerané exkurzie a mesto cíti tento tlak zdola. Niekto začal ukazovať ich mesto ako škaredé, tak ho začali renovovať. Verejný priestor sa zlepšil vďaka angažovanosti sprievodcu,“ hovorí obdivne Braňo Chrenka. Oni vraj takéto ambície zatiaľ nemajú. No ktovie, možno raz niekto z ich klientov ubytovaných v Carltone utrúsi na nejakom vplyvnom mieste poznámku…

Korupčná turistika

Kreatívna turistická kancelária London Walks funguje už celé desaťročia. Pracuje pre ňu vyše 60 sprievodcov, má na programe asi 20 prehliadok denne. Turistov vodí po miestach, ktoré navštívil Harry Potter, James Bond, Jack Rozparovač alebo kapela Beatles.

V roku 2012 vznikla v Prahe agentúra CorruptTour a ako názov napovedá, svoj biznis postavila na tom, že ukazujú turistom stopy po korupcii. Vo februári plánovala päť špecializovaných prehliadok, z toho dve boli vypredané. "Otvárame úplne novú oblasť cestovného ruchu. Česká republika má v oblasti korupcie čo ponúknuť. Malá krajina v srdci Európy ponúka pestrú škálu turistických cieľov od betónových monumentov až po prázdne schránky falošných firiem. Korupčné prostredie je v Českej republike mimoriadne stabilné s miernym rastom,“ pozývajú českí sprievodcovia.

Pribúdajú projekty, kde turistov vodia bezdomovci po miestach, ktoré poznajú len oni. V štvrtom najnavštevovanejšom meste Európy, v Barcelone začala v roku 2013 pôsobiť agentúra Hidden City Tours, ktorá vyškoľuje a zamestnáva bezdomovcov. "Sme sociálny podnik, nie charita… Takže čím sme úspešnejší, tým viac pracovných miest vytvárame. Je to naozaj také prosté,“ vysvetľujú zakladatelia, v čom spočíva ich pridaná hodnota.

Už viac ako desať rokov pôsobí sociálna sieť CouchSurfing zo San Francisca, ktorej členovia si navzájom a bezplatne prenajímajú gauč. Na výber sú dokonca aj pohovky v Antarktíde. Intenzívnejší zážitok je house swap, alebo výmena domu. Podľa turistickej sprievodkyne zo Zvolena Jany Pavlíkovej pribúdajú ďalšie rodiny zo Slovenska. Vymenia si celý dom aj so zariadením, psom, záhradou, s chladničkou. Intímne spoznávajú chute, prostredie, ľudí. "Je vtipné, že im susedia často rozprávajú, akí sú obyvatelia tohto domu fajn. A pritom sa nikdy nestretnú.“

Netradičné turistické prehliadky vo svete sú fenomén. A nezanedbateľná časť zahraničných turistov prúdi aj do automobilky v Bratislave. Aby si pozreli nevšedný koncert.

Robot si púšťa Beethovena

Z útrob labyrintu sa nenápadne vynorí Beethoven a jeho pôvabná bagatela Pre Elišku. Klavírne tóny nás pomaly obchádzajú a s nimi aj malý automatický vozík, ktorý vlečie za sebou náklad. Bez človeka. Sleduje tmavé pásy na podlahe. Tu a tam ich ticho križujú chlapi na elegantných čiernych bicykloch. Vysoko nad hlavami dvíhajú mohutné robotické ramená strechy áut. "Elišku“ už nepočuť, no v obrovskej hale naďalej znie šum, praskot, lietajú iskry od robotických zváračiek, a to všetko vo zvláštnej mechanickej symfónii. Sprevádza nás po nej Peter Páva. Už vyše tri roky vodí tisíce turistov z celého sveta po bratislavskom závode Volkswagen.

Pôvodne sem púšťali len rôzne súkromné, obchodné alebo školské návštevy. No záujem bol skutočne veľký a tak sa závod rozhodli sprístupniť pre verejnosť. Len za minulý rok ich navštívilo rekordných 17 300 turistov, čo predstavuje medziročný nárast o šesť percent. Boli tu návštevníci z USA, Japonska, Číny, Kanady, Ruska, Austrálie, Kazachstanu. Na porovnanie, Slovenskú národnú galériu v roku 2015 navštívilo 14 417 turistov, pričom návštevnosť klesá. V roku 2014 to bolo 18 890.

V karosárni je vyše 1 000 robotov. Je toto budúcnosť? Svet plný strojov, bez človeka? Sprievodcovia sa nevyhnú takejto otázke a pán Páva namieta, že v skutočnosti sa vytvorili nové pracovné miesta, nové profesie a ukazuje na ľudí na bicykloch. Sú tu technici, ktorí musia stroje opravovať, nastavovať. A preto majú bicykle, aby sa mohli presúvať po rozľahlých priestoroch. Spomínaný vozík si púšťa Beethovena a ďalšie skladby preto, aby si ho okolití pracovníci uvedomovali. Ak by sa mu aj tak niekto postavil do cesty, bezpečne zastaví. Nový automatický systém logistiky vyvinutý v spolupráci so Žilinskou univerzitou priniesol závodu 80-percentnú úsporu energie. Ďalšia sa šetrí na tom, že roboty nepotrebujú pri práci svetlo. A teda tam, kde nie sú ľudia, sa zbytočne nesvieti.

Zvedavú skupinu návštevníkov tvoria ľudia, ktorí si prišli pozrieť zblízka svoje budúce vozidlo. Celebrity, speváci. "Zastavil sa tu aj Felix Baumgartner, muž, ktorý v roku 2012 skočil zo stratosféry,“ prezrádza Páva. Na konci prehliadky ho čakalo nové auto. Po 20 nových Audi Q7 sa zastavil aj jeden arabský šejk, no ten sa zaujímal najmä o lanovku. Ešte donedávna to bola jediná lanovka svojho druhu na svete. Prevážajú ňou vozidlá z výrobnej haly na testovaciu dráhu. Po šejkovej návšteve však existujú už dve takéto lanovky. Druhú si postavil u seba doma. Preváža ňou svoje autá medzi súkromným ostrovom a pevninou.

Meteorický roj Perzeidy v Poloninách.
Meteorický roj Perzeidy v Poloninách. Autor: PETR HORÁLEK

Tma ako žiadna iná

Kým väčšina hradov, zámkov a ďalších architektonických klenotov Slovenska láka turistov aj v noci, a to vďaka masívnemu osvetleniu, Poloniny v tom najvýchodnejšom kúte krajiny vábia na tmu. Je tu najpoctivejšia tma v strednej Európe. Až tu v Parku tmavej oblohy Poloniny uvidí turista z mesta na vlastné oči javy, ktoré pozná len z obrázkov. Voľným okom možno vo Vlčích horách vidieť asi 2-tisíc hviezd. V mestách je to len 200 a vo veľkomestách len asi 20.

"Už len vidieť Mliečnu cestu je na Slovensku vzácnosť. Takým typickým príkladom, čo môže človek vidieť azda iba v Poloninách, je takzvané zodiakálne svetlo. Ide o mierne zvýšenie jasu oblohy v rovine dráhy Zeme. Ďalšou vzácnosťou je takzvaný protisvit, mierne zjasnenie oblohy v mieste ležiacom oproti polohe Slnka,” vyratúva len zopár lákadiel Peter Begeni, predseda sekcie ochrany pred svetelným znečistením Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.

Svetoznámy sprievodca Lonely Planet označil Poloniny za turistický hit v roku 2013. Po skúsenostiach z minulých rokov, keď miesta odporučené sprievodcom Lonely Planet zaplavili turisti, bola aj tu obava, že hory vlkov, medveďov, zubrov a hviezd stratia svoje kúzlo. Nestalo sa tak. Našťastie? Nanešťastie?

Podľa Begeniho sa počet návštevníkov od vzniku parku v roku 2010 nezvyšuje vôbec. Navyše na výletoch stretáva najmä Čechov a Poliakov. „Stretnúť Slováka je vzácnosťou.“ Iné je to v poľských Bieszczadach, ktoré sa delia o tú istú tmavú oblohu. "Poliaci sú na tom neporovnateľne lepšie, to sa týka už aj súčasného stavu a aj rozvoja. Astroturistika tam funguje tak, že večerný výklad pod hviezdnou oblohou je súčasťou ubytovacej služby. Poliaci veľmi rýchlo pochopili, že výnimočný stav hviezdnej oblohy v tejto oblasti je výborná príležitosť na nalákanie turistov. Sú s tým minimálne náklady, veď príroda nám to dáva zadarmo a dá sa na tom pekne zarobiť,“ upozorňuje Begeni.

Na slovenskej strane treba skúšať u miestnych. Už sa pomaly pridávajú dôchodcovia, ktorí ponúknu turistom svoj sad, matrac, deku. A napokon, čo je väčšia romantika ako prespať na tráve s ďalekohľadom v ruke, v druhej pohár vína. V ušiach šumia jablone a spoza čiernej obruby lesa vyrastá trblietavý pás. A tak aj toť svákovi zo slovenskej dediny na konci sveta patrí tento deň: 21. február. Medzinárodný deň turistických sprievodcov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Vypnúť reklamu
0 debata debata
Viac na túto tému: #turizmus #Škoda 1203 #Authentic Slovakia