„Rád sa hrám a radšej než do školy by som chodil pracovať. V Libanone som chodil do školy šesť mesiacov, ale potom som prestal,“ hovorí jedenásťročný Saddám. O jedenástej dopoludnia je ešte v pyžame a v stane sleduje v televízii kreslený seriál. Chce si vraj nájsť prácu.
Správa HRW zdôrazňuje obavy vyplývajúce z toho, že celá generácia sýrskych detí vyrastá bez školského vzdelania. Rovnako ako Saddám do školy nechodí ani o rok mladší Luaj Muhammad. Bol tam vraj len raz, ale deti sa neučili a celý deň sa hrali. Pre neho je lepšie zostať v stane, ako každý deň riskovať cestou do školy, že ho zrazí auto.
Foto: SITA/AP, Bilal Hussein
Libanon umožňuje utečencom zapísať deti do školy bezplatne, ale mnohé rodiny toho pre problémy s povolením na pobyt alebo pracovným obmedzením nevyužívajú. Povolenie na pobyt obmedzuje voľný pohyb utečencov po Libanone, čo prispieva k chudobe utečeneckých rodín a vedie k tomu, že potrebujú, aby deti pracovali. Sýrčania, ktorí sa po Libanone pohybujú bez povolenia na pobyt, môžu mať ťažkosti s úradmi a v niektorých prípadoch im hrozí aj väzenie.
V Libanone je skoro pol milióna sýrskych detí vo veku od troch do 18 rokov. Do štátnych škôl je zapísaných len 158-tisíc detí utečencov, najmä sýrskych, zhruba 87-tisíc detí chodí do škôl súkromných alebo polosúkromných, podotýka agentúra AP.
Pred bojmi, ktoré sa začali v roku 2011, do Libanonu utiekli davy Sýrčanov. Zaregistrovaných ako utečenci ich tam je 1,1 milióna.
Generácia bez vzdelania
Bassam Khawaja pracuje vo vzdelávacej sekcii HRW. Množstvo sýrskych detí, ktoré sú mimo školy, podľa neho predstavuje veľkú krízu a vyžaduje si zásadnú reformu. „Deti by nemali obetovať vzdelanie tomu, aby si zabezpečili bezpečie pred násilím v Sýrii,“ povedal.
Libanon o probléme vie a umožňuje zapisovať do štátnych škôl tiež utečenecké deti, ktoré nemajú povolenie na pobyt. Zvýšil aj kapacitu výučby a vo 238 školách sa vyučuje aj na popoludňajšiu zmenu. Ministerstvo školstva oznámilo, že chce s medzinárodnou pomocou zapísať do školy 200-tisíc detí sýrskych utečencov.
Aj keď sa od roku 2011 kapacity libanonských škôl každý rok zvyšujú, stále to nestačí. Niektoré školy v tomto školskom roku deti odmietali, podľa HRW často preto, že školy boli príliš ďaleko od miesta, kde deti žijú, alebo aj z ďalších dôvodov. Podľa správy HRW sa vďaka darcom podarilo vytvoriť v školách miesta pre 200-tisíc detí, ale 50-tisíc týchto miest zostalo nevyužitých.
Matka bratov Chalajfových hovorí, že jej synovia nechodia do školy z dôvodu otcovej choroby. Musia rodine pomáhať. Starší synovia Ajád a Ajmán pracujú ako robotníci a denne zarobia v prepočte okolo deväť eur. Ajmán bol veľmi nadaný žiak a vychodil sedem tried. „Keď mu dal otec na výber medzi školou a prácou, vybral si školu. Lenže kvôli ťažkostiam života sa veci zmenili,“ hovorí Ajmánova matka.