Keďže množstvo kaštieľov na Slovensku chátra, človek si u nás pod slovom kaštieľ predstaví ruinu alebo zanedbanú budovu, v ktorej sa nachádza nejaký domov sociálnych služieb. Štát na obnovu peniaze nemá, o budovu často nestoja ani pôvodní majitelia. Myšlienka kúpiť schátraný kaštieľ, okolo ktorého sa niekto počas detských liet bicykloval a obnoviť jeho zašlú slávu, znie ako z telenovely. A tá sa odohrala v Gbeľanoch.
Peter Janíček podniká viac ako 20 rokov v stavebníctve. Bodrý chlapík v športovom tričku, stále s telefónom v ruke, ktorý v gbelianskom barokovom kaštieli pozná každú tehlu. To nie je typ podnikateľa, ktorý si chodí obzerať svoje majetky z koženého sedadla luxusnej limuzíny a neprilieta sem ani na helikoptére. Sám v tejto obci vyrástol, tu jeho manželka kočíkovala deti. Nemá šľachtické ani zemianske korene. „Stavbárske“ však áno. Myslí mu to a vie „zabrať“, inak by v minulosti nebol spoluvybudoval stavebnú firmu SkyBau, ktorú neskôr odkúpila známa švédska firma Skanska. Vo vhodnej chvíli sa odváži zariskovať, hoci o infarktové stavy často iste nie je núdza. Najmä pri projektoch, kde tlačí čas, inak z európskych fondov nedostanete ani euro. Tik-tak. Pri projekte, na ktorý dohliadajú pamiatkári a ktorým predchádza archeologický výskum. Takže v zemi sa rýpu nielen robotníci, dirigentskú paličku držia aj odborníci na históriu. Na prvé počutie je to bláznivá myšlienka zadlžiť sa, odkúpiť ruinu, v ktorej naposledy sídlili ochranári (tí však „ochraňovali“ tunajší národný park Malá Fatra) – a potom tu dlhých 16 rokov hniezdili azda iba holuby.
Je to svojím spôsobom odvaha odkúpiť budovu s 260-ročnými múrmi, kde v zime popraskali všetky radiátory a ich obsah vytiekol na zem. Kde ľudia rozobrali, čo sa dalo, najmä, čo sa týka medených zvodov a strechy. Kde namiesto prepychového nábytku a umeleckých diel boli odpadky a „zberný dvor“ pre staré chladničky a televízory. Kde bol celý vnútrajšok stuchnutý, steny vlhké do výšky dvoch metrov, podlahy znehodnotené vodou, parkety vyduté. Kaštiele stoja väčšinou na rovine a počnúc barokom obyčajne v parku. Aj okolo gbelianskeho kaštieľa v blízkosti Žiliny sa nachádzal bývalý anglický park, ktorý náletové dreviny premenili na džungľu. A manželia Janíčkovci, ktorí obaja vyštudovali stavebnú fakultu, sa to rozhodli zmeniť. Barokový kaštieľ pochádzajúci z polovice 18. storočia kúpili v roku 2011.
Château v novom šate
Château. To francúzske slovo znie tak vznešene. V preklade znamená sídlo, zámok, ale aj vinicu. Kaštiele sa s vínom vždy spájali a aj dnešné Château Gbeľany má svoju klenbovú vínnu pivnicu asi z roku 1750. Keď sa dnes zahľadíte na kaštieľ v novom šate, poviete si, že ten duchaplný termín château si zaslúži. V súťaži Stavba Roka 2015 dostal dokonca cenu za celospoločenský prínos. „Často sa hovorí, to nevymyslíš, to prinesie život. My sme vždy s manželkou niečo budovali. Po skončení vysokej školy sme postavili dom, chatu, stavbárčinu máme v krvi,“ konštatuje Peter Janíček, odpíja si z espressa a zároveň podáva manželke Eve svoj neustále zvoniaci mobil, aby stihol dopovedať myšlienku.
Medzitým sa postaví, potrasie rukou odchádzajúcemu hosťovi, vzápätí rieši akýsi technický problém v budove. „Zhodou okolností bol tento kaštieľ na predaj už za rozumnú cenu v čase, keď boli eurofondy vypísané na obnovu národných kultúrnych pamiatok. Stavba by len dlhšie chátrala. S bankou, ktorá nám poskytovala úver, sa poznáme už desiatky rokov aj vďaka predchádzajúcim developerským projektom. Keď sa ma tam pri tomto projekte opýtali, ako to máme spočítané, odpovedal som, že investícia sa nám vráti tesne pred nekonečnom,“ usmeje sa unavene, ale spokojne. „Je to investícia do našej histórie.“
Rekonštrukciu kaštieľa teda majitelia Janíčkovci financovali z vlastných zdrojov, eurofondov aj úveru. „Ľahké to nebolo a skomplikovalo sa nám to mojou chorobou. Nebolo však cesty späť, nie nadarmo sa hovorí, že čo ťa nezabije, to ťa posilní. Bolo to náročné obdobie pre našu rodinu aj pre všetkých, čo s nami spolupracovali. Ťažko vysvetľovať, pod akými tlakmi sme boli, koľko nocí som nespala a rozmýšľala o financiách, postupoch, materiáloch, organizácii. Nebol čas na relax, na deti a nemali sme čas ani na seba. Bola len práca, termíny, projekty, financie a únava,“ dodáva pani Eva. To obdobie by s nimi určite nechcel meniť nikto.
Použitie dreva s nulovou vzdialenosťou
S rekonštrukčnými prácami sa začalo v januári 2014. Kolaudácia sa uskutočnila koncom októbra 2015. Na stavbe denne pracovalo 120–140 robotníkov. Počas niektorých pracovných fáz sa na projektoch, výrobe interiéru či samotnej stavbe podieľalo až 200 ľudí denne. Na rekonštrukciu dohliadal Krajský pamiatkový úrad v Žiline. Na drevené časti stavby sa využili stromy z okolia, ktoré už nebolo možné zachrániť. Hovorí sa tomu „použitie dreva s nulovou vzdialenosťou“ a uplatňuje sa pri rekonštrukcii historických pamiatok aj v iných európskych štátoch. Tri jasene, ktoré boli poškodené bleskom a ohrozovali objekt, sa napríklad využili na výrobu siedmich schodísk v hoteli. Rovnako sa použilo aj vyše 260-ročné drevo zo zdravých častí stropných smrekových trámov, ktoré bolo potrebné vymeniť. Dnes je z neho nábytok vo vinárni, bare, vinotéke a vstupné dvere do kaštieľa. Archeológovia počas výskumu v kaštieli objavili 400-ročný kamenný portál a pôvodný erb jednej z rodín, ktorá kaštieľ vlastnila. Dnes sú oba nálezy vystavené vo vstupnej hale kaštieľa, ktorý sa stal štvorhviezdičkovým hotelom. Na podlahy bol použitý jurský vápenec z okolia Norimbergu, interiér ozvláštňujú lustre z ručne fúkaného skla typu Murano, indické koberce, taliansky nábytok, poťahové látky z Anglicka. „Ale zároveň treba hrdo dodať, že postele sú z Oravy, pretože aj na Slovensku máme šikovných ľudí,“ dodáva Eva Janíčková.
Reštaurátori museli odstrániť a nahradiť nielen veľkú časť vnútorných, ale aj vonkajších omietok. Nepríjemne ich prekvapil stav dreveného trámového stropu nad druhým nadzemným podlažím kaštieľa. Sondy ukázali, že je v havarijnom stave a pre ďalšiu prevádzku budovy je životu nebezpečný. Bolo potrebné ho na ploche 760 štvorcových metrov úplne odstrániť a urobiť novú nosnú konštrukciu. Aj nad takmer tristoročným pamiatkovo chráneným krovom sa namontovala nová nosná konštrukcia a zachovaný barokový krov je viditeľný v podkrovných izbách.
Fasádu novej časti budovy pokrývajú drevené lišty zo smrekovca, ktoré dodávajú historickej stavbe akoby škandinávsky ráz. Smrekovec pochádza zo severu, z pobaltských krajín a Fínska, je hustejší, odolnejší voči poveternostným podmienkam a nechali ho bez náteru. Časom chytí patinu. Spojením prístavby s budovou kaštieľa vznikol pôdorysný tvar, ktorý kopíruje zachované pôdorysy z roku 1864.
Poľovnícky salónik kontra bowling
„Čo tu považujem za najvzácnejšie?“ Majiteľ kaštieľa sa zamyslí. Je toho toľko… „Možno pôvodný erb, ktorý dnes vidíte na recepcii hotela. Na priečelí je už nový, majlátovský, ktorý tam osadili majitelia kaštieľa po reštitúcii. A určite masívne zábradlie z lipového dreva, ktoré pochádza z roku 1789. Predstavte si, že predtým ho ktosi natrel farbou na zeleno! Dva mesiace sa reštaurovalo! Dnes je len navoskované. Takisto je vzácne torzo hodinového strojčeka, ktorý sme našli za hodinami v priečelí. Teraz je v klenbovej pivnici, kde ho chceme spoločne s ostatnými artefaktami vystaviť.“
Z pôvodného majetku kaštieľa sa zachovalo málo. Hoci ľudí vyzývali obecným rozhlasom aj na výveske, či nemajú niečo, čo pochádza z kaštieľa, dostali len gauč, ktorý je dnes u reštaurátorov, a torzo zo starej vázy. Peter Janíček je v kontakte aj s potomkami Majláthovcov, ktorí boli pánmi gbelianskeho panstva do roku 1945, keď ich majetky prešli do vlastníctva štátu. „Oni nám odovzdali majláthovský erb.“
Dnes je Château Gbeľany členom Asociácie historických hotelov Slovenska. Ide o unikátne združenie zatiaľ 18 hotelov sídliacich v historických budovách, zámkoch a kaštieľoch Slovenska. V samotných kaštieľoch je u nás osem takýchto hotelov. Okrem iných napríklad známy Château Béla na južnom Slovensku, Kaštieľ Mojmírovce alebo Mošovce, hotel Gino Park Palace v Považskej Bystrici a podobne. Gbeľany sú spojením histórie a toho moderného, navyše v súlade s prírodou. Historické miestnosti ako čajový či poľovnícky salónik a knižnica v kontrapunkte s moderným wellness, fitnescentrom alebo bowlingovými dráhami.
Janíčkovci takpovediac vytiahli gbeliansky kaštieľ z kaše. Vložili doň kus zo svojich životov i zdravia – doslova. Vďaka nim sa v tejto budove píše nový príbeh. Historická rozprávka i moderné sci-fi v jednom. Prológ už majú za sebou. A toto je začiatok prvej kapitoly…