Lenina majú aj v Murmansku

, 03.10.2016 14:00
ľadoborec Lenin
Ľadoborec Lenin je zakotvený v murmanskom prístave. Autor: ,

Byť na palube a v útrobách ľadoborca Lenin, „praotca“ všetkých ľadoborcov poháňaných jadrovou energiou, je aj dnes zážitkom.

„Vitajte na palube, v multimediálnom muzeálno-vzdelávacom komplexe ArktikaExpoCentr – ľadoborec Lenin,“ vyrazil nám nečakane dych sprievodca Voloďa. Ani nie tak perfektnou angličtinou ako zameraním prvého hladinového atómového plavidla na svete. Centrum, na vybudovaní ktorého sa podieľali okrem ruských aj nórski a fínski odborníci, funguje od mája minulého roka. Ako by sa borec ľadoborec Lenin nechcel zmieriť iba s rutinnou prehliadkou svojich dôstojných parametrov. Na otázku, či by Lenin dokázal opäť vyplávať, Voloďa bez zaváhania záporne pokrútil hlavou. „Netreba. Radšej nech zostane zakotvený v murmanskom prístave a láka turistov z celého sveta,“ vysvetľuje na palube legendárnej lode dnes už natrvalo kotviacej v Kolskom zálive.

Lenin v Murmansku nespí

„Plavidlo dnes ponúka nielen prehliadku lode, ale informuje aj o práci podnikov jadrovej energetiky v Murmanskej oblasti,“ pripomenul Mustafa Kaška, prvý námestník generálneho riaditeľa spoločnosti Rosatomflot, neoddeliteľnej súčasti koncernu Rosatom. Nezabudol pritom zdôrazniť, že pre mladých návštevníkov sú pripravené programy, ktoré im umožňujú urobiť prvé kroky na ceste k poznaniu tajomstiev nielen jadrovej fyziky, ale aj astronómie a zemepisu.

Návštevníkov prvého atómového ľadoborca na...
Návštevníkov prvého atómového ľadoborca na svete zaujíma aj mohutná horná paluba, na ktorej je na tie časy netradičný heliport. Autor: Boris Latta, Pravda

„Lenina“ spustili na vodu v septembri 1957. Počas nasledujúcich dvoch rokov namontovali v jeho útrobách jadrový energetický blok a rovnako v septembri, ale v roku 1959, začal skúšobne brázdiť more, aby neskôr razil cestu námorným lodiam cez zamrznuté oceány a vďaka nemu niektoré mestá na ruskom severe nezostali odrezané od sveta. Stalo sa tak teda približne päť rokov po spustení do prevádzky prvej jadrovej elektrárne na svete, rovnako s ruským rodokmeňom, postavenej v Obninsku, asi sto kilometrov juhozápadne od Moskvy.

Ľadoborec Lenin

  • dĺžka 134 metrov
  • šírka: 27,6 metra
  • výška nad čiarou ponoru: 16 metrov (pri plnom zaťažení 10 metrov)
  • pohon: 44 000 koní (32,4 MW) pomocou troch skrutiek
  • schopnosť prerážať ľad hrubý takmer 2,5 metra
  • ukončená činnosť: 1989
  • plávajúce múzeum: od roku 2005

Každý prístroj, motor, ba aj skrutka boli na to obdobie niečím výnimočným. Počas výstavby lode i jej skúšok navštívili palubu, vlastne „plávajúcu jadrovú elektráreň“, mnohé zahraničné delegácie vrátane vtedajšieho britského premiéra Harolda Macmillana či prezidenta USA Richarda Nixona, ale napríklad aj čínskych ministrov.

Pôvodne malo plavidlo slúžiť ako pokusné a demonštračné zariadenie. Napokon však vody severných morí brázdilo celých tridsať rokov. Až do chvíle, keď Lenin v roku 1989 natrvalo zakotvil pri špeciálne preň upravenom jedinom nábreží v Murmansku. Po tom, čo preň vyhĺbili aj dno Kolského zálivu a pristavili tri spojené pontóny v úlohe plávajúceho kotviska. A od januára tohto roku je zapísaný v zozname ruského ministerstva kultúry ako predmet kultúrneho dedičstva národov Ruskej federácie. Dokonca existuje návrh, aby ľadoborec Lenin bol na bankovkách v nominálnej hodnote 200 a 2 000 rubľov.

Záujem o priekopníka neklesá

Len za prvé štyri roky prešlo po palube „atómového dedka“ viac ako 130-tisíc návštevníkov. Každý zo zvedavcov aj dnes môže počas asi hodinovej prehliadky vidieť spoločenskú miestnosť, jedáleň posádky, ktorá bola zároveň „plávajúcim kinom“, strojovňu či veliteľský mostík a hlavne cez špeciálne hrubé okienko zvrchu srdce lode – jadrový reaktor. To preto, lebo v minulosti sa loď nevyhla dvom haváriám. Aj tak vidieť jasne reaktorovú miestnosť s kontajnerovou nádobou s reaktorom, ktorý má meter hrubý oceľový plášť.

O dávnych nehodách na Leninovi, ktoré podľa oficiálnych zdrojov boli bez vážnejších následkov, sa však ťažko čosi bližšie dozviete. Do roku 1989 bola informácia tohto druhu absolútnym tabu. Ako nám však pri návšteve plavidla potvrdili viacerí pamätníci, boli to poruchy spojené s „detskými chorobami“ rodiaceho sa „morského zázraku“, ktorý vtedy obsluhovalo niekoľko stoviek ľudí.

Leninov šéf spomína

„V súčasnosti je to už iné. Na plavidlách poháňaných reaktormi, ktoré tvoria v súčasnosti deväťčlennú flotilu aktívnych lodí, je v posádke maximálne sto ľudí," pripomína Valentin Davydjanc, bývalý kapitán ľadoborca Lenin a neskôr oveľa silnejšieho a modernejšieho plavidla nazvaného 50 rokov víťazstva. Každá loď má dnes o. i. aj leteckú „rozviedku“, ktorá skúma stav ľadovej pokrývky do 60 kilometrov v smere plavebného kurzu ľadoborca.

Kapitán Valentin Davydjanc.
Kapitán Valentin Davydjanc. Autor: Boris Latta, Pravda

Davydjancov „miláčik“ Lenin sa do dejín zapísal ako priekopník razenia vodnej cesty a zároveň poskytoval odborníkom možnosť vedeckého skúmania. Súčasné ľadoborce až na výnimky (jeden z nich je nákladný – pozn. red.) udržujú hlavne čo najdlhšie v prevádzke plavebné cesty v arktickej oblasti. „Často musia nákladné plavidlo sprevádzať aj dva ľadoborce,“ vracia sa kapitán kdesi ďaleko na nekonečné morské pláne skryté pod hrubou vrstvou stále sa meniacej ľadovej pokrývky. Po štyridsiatich rokoch brázdenia morí dnes už ako dôchodca opäť "šéfuje“ Leninovi.

Práca ľadoborcov, medzi ktorými je Lenin právom považovaný za unikátneho priekopníka, sa dodnes odvíja od pôvodného dovtedy nevyskúšaného pohonu lodí a strojových princípov, ktoré sa dodnes nezmenili. Napriek tomu, že v súčasnosti existujú už modernejšie reaktory a ďalšie zariadenia, sú poznatky „borca ľadoborca“ zatiaľ nenahraditeľné.

Lenin mal aj 40 žien

„V prvých rokoch prevádzky pracovalo na Leninovi aj 250 ľudí,“ vracia sa Valentin Davydjanc k najčastejšej „turistickej“ otázke. V tejto súvislosti pripomína, že to bolo veľa, a to napriek na to obdobie veľkým rozmerom plavidla. Pri jeho stavbe sa však rozhodlo, že pod čiarou ponoru nesmú byť žiadne ubytovacie priestory. „Tesno nám bolo predovšetkým preto, lebo na prvých plavbách sme museli zaučiť aj budúce posádky, ktoré sa na Leninovi po absolvovaní záverečných skúšok striedali obvykle v štvormesačných intervaloch," spomína morský vlk na začiatky kariéry. O nejakú desiatku rokov mladší sprievodca Voloďa ho doplňuje informáciou, podľa ktorej neskôr sa počet členov posádky a pasažierov znížil na 200 a vzápätí na 100 ľudí. "Lenin mal v začiatkoch aj 40 žien,“ vysvetľuje sprievodca.

Zatiaľ čo Lenin s bezpečným oceľovým meter hrubým plášťom reaktora a s ponorom 10 metrov dokázal lámať takmer dva a pol metra hrubý ľad, jeho nasledovníci, ako je Arktika s výkonom 60 MW, sa chystajú dokonca na hrúbku až 4,5 metra. A to všetko len s 53-člennou posádkou.

Posádka pracuje, ale sa neplaví

„Na nezáujem sa nemôžeme sťažovať. Prichádzajú k nám zvedavci, ale aj odborníci z mnohých krajín. Len nedávno zavítalo niekoľko skupín Američanov. V Murmansku boli na vedeckom kongrese venovanému stavu prírody,“ vraví Voloďa v prestávke medzi množstvom technických informácií o plavidle i živote dnešnej posádky, ktorej velí, tak ako na každej lodi, kapitán. Dnes však už neplánuje dlhé cesty v ľadovom objatí, z ktorých tá najdlhšia trvala v roku 1978 až 13 mesiacov.

Dnešná posádka má za úlohu sprevádzať návštevníkov a hlavne udržiavať multimediálny muzeálno-vzdelávací komplex ArktikaExpoCentr – ľadoborec Lenin. Posádka má služby ako každá iná, akurát sa neplaví. Pracuje čoraz častejšie pred zrakmi čínskych turistov, ale väčšinu stále tvoria návštevníci zo severnej Európy. Veď napríklad z Nórska je to na tunajšie pomery iba na skok. Osadenstvo ľadoborca však nežije ani zďaleka iba minulosťou. Počnúc kapitánom sú aj dnes v obraze najnovšieho vývoja v „ich“ brandži.

Arktika prevezme štafetu

„V Baltickom závode v Petrohrade v súčasnosti už finišujú s výstavbou najväčšieho ľadoborca na svete Arktika, ktorý by mal začať s prevádzkou už v decembri budúceho roku,“ pripomína morský vlk Davydjanc s netajenou hrdosťou. Zároveň však nezabudne pripomenúť, že aj „jeho“ Lenin dokázal na vtedajšie časy hotové zázraky.

Rubka" alebo veliace...
Rubka" alebo veliace "srdce" Lenina, z ktorého kapitán riadil plavidlo a kde spolu s ním jadroví odborníci, neoddeliteľná súčasť posádky, kontrolovali výkon reaktora. Autor: Boris Latta, Pravda

„Fungoval dva a pol roka bez doplnenia jadrového paliva. Jeho hnací agregát mal výkon 44-tisíc koní, čím ďaleko prevyšoval dovtedy používané ľadoborce s dieselovým pohonom,“ spomína kapitán s tým, že „diesláky“ sa museli vždy vracať na tankovanie. „Lenin a jeho následníci mohli však pracovať bez prestávky,“ dodáva aj dnes s úctou kapitán.

Medzi najväčšie atrakcie patrí už tradične kapitánsky mostík. Rozliehajú sa v ňom autentické nahrávky z čias skutočnej prevádzky. Podobne láka zvedavcov aj strojovňa v podpalubí či kajuta radistu alebo miestnosť vybavená ďalekopisom. V našom prípade urobili hostitelia dokonca vzácnu výnimku, keď sme sa odrazu ocitli na heliporte, ktorý pri väčšom množstve turistov a ich prípadnej priveľkej zvedavosti nemusí byť najbezpečnejším miestom na palube.

Aj keď s natrvalo spustenou kotvou má borec ľadoborec Lenin aj dnes čo povedať záujemcom o čoraz širšie mierové využívanie jadrovej energie. A to je hlavný odkaz murmanského „večne živého“ Lenina.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Murmansk #Lenin #ľadoborec #jadrová energia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet Rose Gerbera Mix

Sweet Rose Gerbera Mix

29,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk